Kapitola č.4: Atentát
Spánok učiteľa Obrany nemal dlhé trvanie. Rozhodol sa využiť čas chýbajúci do raňajok krátkou prechádzkou. Určite to jeho telu prospeje. Ešte stále bol totiž dosť slabý, aj keď pravidelne cvičil v snahe dostať sa späť do formy.
Slnko sa lenivo dvíhalo na oblohu a zalievalo okolitú krajinu svojim žiarivým svetlom. Jasná obloka bez mráčika dnes sľubovala krásny letný deň a on premýšľal, že si neskor vezme svoju prácu so sebou von a bude pracovať tu, pri jazere. Vodná hladina bola pokojná, len kde tu narušená drobnou vlnkou dokazujúcou, že svet pod ňou ukrýva svoje tajomstvá pred očami zvedavých ľudí.
Pomaly, krok za krokom sa blížil od jazera k famfrpálovému ihrisku. Zastavil sa vedľa schodov na tribúnu, keď si všimol osamelú čiernu postavu sediacu v najvyššom rade. Nemal práve chuť liezť po tých schodoch až hore, ale... bola to výzva. A on predsa musel posilovať svoje telo, ak mal bojovať. Vedel, že raz, tak ako Harry Potter, bude musieť stáť pred tvárou Pána zla a tam mu budú jeho priateľky- barly skor príťažou, než naopak. A tak s hlasným fučaním začal stúpať po schodoch nahor.
Severus Snape sedel na tribúne, tak ako po mnohé iné dni, od skorého rána. Vlastne bol odtiaľto najlepší výhľad na východ slnka, aj keď to nebol dovod jeho návštevy ihriska. On proste len nemohol spať. Jeho najnovšou nočnou morou bola Potterova smrť, pripomínajúca mu neustále vďaka komu žil. Pohľadom prebiehal po ihrisku a podvedome si spomenul na všetky tie zápasy, ktoré sledoval, či už ako študent, alebo ako učiteľ. A v duchu porovnával dvoch mužov, ktorých nenávidel. Dvoch Potterov, ktorí si boli takí podobní a predsa... hoci to odmietal vidieť, boli každý iný. Kým James bol naozaj samoľúby frajer, jeho syn nebol až taký zlý, za akého ho Severus vždy považoval. Napokon, keby bol naozaj taký arogantný ako predpokladal, nezachraňoval a neriskoval by svoj život pre niekoho, kto ho nenávidel a robil mu zo života peklo. Lenže Harry nie, on mu dal šancu na nový život, šancu napraviť svoje chyby. A ako sa mu za to odvďačil? Urobil ďalšie, horšie... ublížil nimi tej najdoležitejšej osobe v živote a aj Harrymu, svojmu záchrancovi. Do kotla, čo sa to s ním deje? Prečo sa správa tak... hlúpo a nerozumne. On, ktorý sa vždy pýšil svojim chladným logickým uvažovaním, sa nechal zaslepiť citmi a odpudiť od seba aj to posledné, čo mu zostalo. Možno keby Aini povedal, že jeho názor na toho idiota Pottera sa ... povedzme trochu upravil, možno by mu dala aspoň šancu a vypočula by ho.
Tak veľmi mu chýbala. Bola preč sotva pár dní, no on nemohol myslie´t na nič iné než na to, čo asi teraz jeho sestra a neter robia. Nemohol sa zbaviť strachu, ktorý ho dusil, odkedy od neho boli tak ďaleko a on nemohol urobiť nič, čím by ich chránil.
Snažil sa tie myšlienky nahradiť inými a kedže bol stále ešte na ihrisku, predstavoval si mladšieho Pottera, ako križuje oblohu s ľahkosťou sebe vlastnou, akoby sa vo vzduchu narodil, akoby tam patril. Musel sa nad tým usmiať. napriek tomu, že ten idiot skončil po každom zápase na ošetrovni, bol naozaj dobrý. Aj Draco Malfoy proti nemu vyzeral ako úplný začiatočník, keď sa tí dva postavili proti sebe. Severus veril tomu, že James by bol na svojho syna naozaj hrdý. Každý otec by bol, opravil sa v duchu.
"Nevyzeráte, že ste boli športový typ. Hrali ste tú hru niekedy?" spýtal sa povedomý hlas, ktorý ho vytrhol zo zamyslenia. Severus pozrel smerom, odkiaľ hlas prichádzal a na tvári sa mu usadil zlomyseľný úškrn.
"To hovorí adept na prvú cenu v atletike," vrátil mu jeho poznámku.
"Jasné, len si zo mňa uťahujte, však uvidíme, kto sa bude smiať, keď konečne odhodím barly," nedal sa Wilde a znavene dosadol na lavičku vedľa Snapea.
"Neznášam výšky," povedal a svoje slová doplnil tónom, ktorý jasne zanzačoval odpor.
"Vskutku? To aby som vás zval na prehliadku Severnej veže. Je odtiaľ skvelý výhľad," uškrnul sa Snape.
"Keď to vravíte vy, Snape," povedal a na chvíľu sa zarazil, pozerajúc uprene kamsi pred seba. Nakoniec však len potriasol hlavou, akoby chcel zaplašiť nejaký dotieravý obraz.
"Čo sa deje, profesor, žeby závrat? Veď nie sme tak vysoko," neodpustil si Snape a vstal.
"To by sa vám páčilo, čo?"
"A viete, že hej?" odpovedal potešene Snape a začal schádzať po schodoch z tribúny. "Na vašom mieste by som sa poponáhľal, profesor. Určite by ste neradi zmeškali raňajky," zavolal ešte z diaľky a jeho postava sa ako čierna škvrna vzďaľovala Thomasovi z dohľadu. Povzdychol si. Nevedel, čo si o tomto mužovi myslieť. Jeho pocity voči nemu boli veľmi rozporuplné a on nevedel, ako sa s nimi vysporiadať. Po asi piatich minútach sa aj on zdvihol zo svojho sedadla a zamieril cestou späť k hradu. Bol už takmer pri vstupnej bráne, keď ho slabý vzdialený zvuk prinútil obzrieť sa a tak ako pred chvíľou na ihrisku, celý stuhol. Rozrazil dvere a najrýchlejšie ako len vládal, bežal do Veľkej siene, kde práve jeho kolegovia raňajkovali.
V poslednej chvíli sa mu jediným švihnutím prútika, pomocou neverbálneho kúzla, podarilo vytrhnúť Snapeovi šálku s kávou z ruky.
"Čo do kotla si to dovoľujete?" oboril sa naňho a nahnevane si ¨z habitu začal utierať rozliatu tekutinu.
"Nikto sa nedotýkajte toho jedla. Mohlo by to byť otrávené," varoval ich vážnym hlasom a zťažka dýchajúc podišiel až k stolu.
"Otrávené?" zavrčal Snape, no než mohol ktokoľvek z nich povedať viac, Minerva McGonagalová zlapala po vzduchu a s očami rozšírenými od hrozy sa zviezla na zem.
"Do kotla!" zahromžil Severus a sklonil sa k riaditeľke, ktorej telom zmietali kŕče. Celá sa triasla a zdalo sa, že nevníma svoje okolie. Rýchlo siahol do vrecka a bez meškania jej do krku nalial univerzálny protijed. Mohol len dúfať, že nešlo o nejaký komplexný jed, na ktorý by bolo potrebné špeciálne antidotum.
Kŕče ustali a jej dych sa ustálil, no triaška stále ešte nezmizla a riaditeľka upadla do bezvedomia.
"Do kotla, Minerva, preber sa!" naliehal Snape a kontroloval jej stav. "Filius, informujte Poppy, že tam nesiem Minervu, nech ma čaká," vyštekol podráždený profesor lektvarov a opatrne niesol riaditeľku na ošetrovňu. Všetci ostatní, ktorí boli svedkami tejto dramatickej scény, stáli na mieste ako primrazení, okrem profesora Kratiknota, ktorý sa na Severusov príkaz spojil s ošetrovňou.
Thomas zaboril hlavu do dlaní a snažil sa upokojiť. Nestihol to. Prišiel neskoro. Mal si to uvedomiť hneď, do šľaka! Čo ak... nie, Snape je predsa majster lektvarov a Pomfreyová je vynikajúca ošetrovateľka, oni sa o ňu postarajú, upokojoval sám seba.
Podišiel ku stolu a načiahol sa ku konvici s kávou. Pričuchol si a hneď mu bolo jasné, že tento nápoj je povodcom jej stavu. Ale útok nebol cielený na ňu, ten jed bol určený Snapeovi, o tom nebolo pochýb.
"Pila riaditeľka tú kávu?" spýtal sa kolegov a tí mlčky prikývli.
"Normálne pije kávu len Severus, ale dnes bola unavená a myslela si, že ju kofeín trochu vzpruží," ozvala sa profesorka Prýtová.
"Ako ste vedeli o tom jede?" spýtala sa madam Hoochová podozrievavo.
"Mysím, že to počká. Ak dovolíte, zájdem sa pozrieť na ošetrovňu, ako je na tom," zamumlal a oni ho mlčky sledovali. Potichu otvorili dvere a nakukli dnu. Severus Snape a Pomona Pomfreyová stáli pri posteli a bezradne pozerali na bezvládne telo profesorky McGonagallovej.
"Nechápem to, je to určite správny protijed, ale vobec nereaguje tak, ako by mala," mrmlal si Snape popod nos.
"Jej telo reaguje pomalšie, než by som čakala. Ach Merlin, čo tá chuderka komu urobila, že ju chcel niekto otráviť?" povzdychla si ošetrovateľka.
"Ten útok nebol namierený na riaditeľku, ale na Snapea," ozval sa od dverí Wilde, no než stihol pokračovať, ocitol sa natlačený na stene a Snape ho držal pod krkom tak, že len sťažka lapal po vzduchu.
"Neviem, o čo ti ide, ale prisahám ti, že ak sa jej niečo stane, osobne ťa zabijem!" vyhrážal sa mu a nik z okolostojacich sa mu v tom nepokúšal zabrániť.
"Severus!" ozvalo sa slabé chrčanie z postele a všetci pozreli na ženu, ktorá sa konečne prebrala z bezvedomia. Snape hneď pustil Thomasa a hnal sa k posteli s tým, že svoju pomstu može vykonať neskor.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa zachmúreným hlasom svojej kolegyne a skúmavo si ju prezeral.
"Bolo už aj horšie," zamumlala a oči sa jej zatvárali únavou. "Ďakujem..." zašepkala a profesor lektvarov mlčky prikývol. "Neobviňuj ho... on za to nemože," povedala ešte prv, než zaspala.
"Rád by som vedel, čo o tom viete," obrátil sa so svojim vražedným pohľadom Thomasovým smerom, no na jeho prekvapenie tam už mladý muž nebol.
"Kam šiel?" spýtal sa ostatných, no zdalo sa, že všetci boli natoľko zaujatí Mienrvou, že jeho odchodu nevenovali pozornosť. To Snapea ešte viac naštvalo a začal prechádzať ošetrovňou sem a tam.
"Prestaň tu chodiť ako lev v klietke a nechaj Minervu opodčívať!" prikázala rozhodne ošetrovateľka a vyhnala Severusa i ostatných z ošetrovne. Severus však nešiel ďaleko. Nevedel, kde je nový učiteľ Obrany a rozhodne nemienil riskovať, že sa vráti dokončiť svoje dielo a Minervu skutočne zabiť.
Nemusel čakať dlho. Asi o hodinu sa chodbou rozľahli tlmené kroky sprevádzané klapotom barlí o podlahu. Severus sa prikrčil v tieni, aby ho nebolo vidieť a sledoval mladšieho muža, ako sa potichu zakráda k ošetrovni. Mohol naňho rovno vybafnúť, no rozhodol sa z diaĺky ho pozorovať. Bude lepšie prichytiť ho pri čine a tak ho usvedčiť, pomyslel si a nehlučne vošiel na ošetrovňu.
Thomas podišiel k posteli, na ktorej ležala riaditeľka a povzdychol si.
"Je mi to ľúto, pani profesorka. Prišiel som neskoro, neuvedomil som si, že..." šepkal.
"Netráp sa tým, chlapče. Som v poriadku. Vieš, kto to bol?" spýtala sa chrapľavým, stále ešte slabým hlasom.
Severus ukrytý za zástenou stále ešte len mlčky načúval. Možno sa konečne dozvie tajomstvo, ktoré je kľúčom k Minervinej dovere.
"Mám len tušenie," priznal Wilde.
"Musíš to povedať Severusovi. Musíš mu povedať celú pravdu, inak ti nikdy nebude veriť a situácia z dneška sa bude opakovať," dohovárala mu jemne.
"Aj tak mi neuverí. Je príliš zaslepený nenávisťou k Harrymu a aj keby nie, riskujem už tým, že o tom viete vy," zamumlal.
"Ja to chápem, chlapče, ale skús o tom porozmýšľať. Viac nežiadam," uzavrela a on jej to sľúbil.
"Teraz by ste mali odpočívať. Zastavím sa neskor," rozlúčil sa a nevšimnúc si ukrytú postavu Severusa Snapea, ktorý nie nadarmo bol roky špiónom, opustil ošetrovňu.
V mysli profesora lektvarov zostalo ešte viac nezodpovedaných otázok než doteraz. Nedozvedel sa vôbec nič.
„Budeš tam len tak stáť, Severus, alebo mi podáš trochu vody?“ ozvala sa Minerva a on ustrnul v pohybe. Avšak vedel, že nemá zmysel skrývať sa, keď ho už aj tak odhalila.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo, podávajúc jej pohár s vodou.
„Dobre, som len trochu unavená. Som si istá, že zajtra sa budem schopná vrátiť do práce,“ odvetila s miernym úsmevom. „Zistil si, čo si chcel?“ spýtala sa narážajúc na jeho načúvanie súkromnému rozhovoru.
„Si si istá, že mu naozaj môžeme veriť?“ spýtal sa podozrievavo.
„Viem, že je pre teba ťažké prijať, že nevieš všetko, ale počul si sám. Už to, že viem pravdu ja, je nebezpečné. Ver mi, raz ty aj všetci ostatní zistíte pravdu, ale teraz naňho nenaliehaj, ak za tebou nepríde sám,“ žiadala naliehavo už niekoľkýkrát.
„Budem o tom uvažovať,“ uškrnul sa a tak ako pred ním Wilde, aj on opustil ošetrovňu.
Komentáre
Prehľad komentárov
opravdu zajimave zacina se to pekne zamotavat rychle jdu cist dal :) ptijde mi ze si ve svem psani cim dal lepsi... tvoje pribehy jsou proste skvele :)
Efka
(sevy, 18. 3. 2009 18:10)zapomněla jsi na nás na chudáky, co se budou brzy potit u státnic! (sice je to ještě nějaký ten týden, ale stejně!) ale když to napravíš, nebudu si to brát osobně :o))))
no teda..
(Tereza, 18. 3. 2009 12:08)
zacina to byt pekne napinave a zahadne a vubec.. a ke vsemu to vypada ze se o Thomasovi hned tak neco nedozvime i kdyz se Severus dost snazi :)) kazdopadne je to skvele a ja (ne)trpelive cekam na dalsi.. :)
a taky se pripojuju a drzim palce vsem ktere cekaji nejake zkousky :)
Teda Lucy
(Lucky, 18. 3. 2009 9:28)Jak to děláš, že všechno co napíšeš je perfektní? Moc se těším na pokráčko...a na rozluštění záhad kolem Thomase. Radši si nebudu nic vymýšlet a nechám se překvapit... :-) Jo a všem co dělaj maturu držím pěsti :-))
jde udělat ... určitě jo
(Fido, 18. 3. 2009 8:24)slovo "komentář" v seznamu kapitol udělat odkaz "komentář" :)
co nechápu
(Fido, 18. 3. 2009 7:38)
jak se dostal atentátník do školy? měl zlý úmysl, tak neměl projít i kdyby znal heslo ...
2Pitter: kdyby se to nazvalo jak chceš ty, pak by to nebylo napínavé ... to by to Lucy rovnou mohla nazvat místo "tělom i dušou" "jak Harry nad Voldíkem vyhrál" ... :) :)
a připojuji se k tvému čekání, já čekám rád ... kdo si počká...
a už vím jak to je
(Fido, 18. 3. 2009 7:35)
Harry byl v labyrintu ... tím se rozdvojila jeho duše (stejně tak Brumla i Voldy - mocní kouzelníci), Brumlu rozpustil když mu něco odmítl, Voldy zdrhnul a zdrhla i duše Harryho ... a protože Harry žil, tak se někde ploužila, ale po jeho smrti mohla povstat. :)
Takže je to Harry a ne Sirius! ... a basta
držím palčeky a blahoželám...
(Efka, 18. 3. 2009 5:30)
... všetkým, ktorí maturovali, maturujú, budú maturovať a čakajú bábo, rodia, budú rodiť :-)))
Nech si už tí, ktorých sa to týka vyberú tú správnu kombináciu. :-D
Fido - Vďaka za vydvy, nepoznala som to.
Lucy - Nechceš si tu zriadiť nejakú "poradňu" abo "dačo", nech ti nepíšeme ku kapitolkám komenty od veci??? :-))))))
...
(metanefridia, 17. 3. 2009 22:47)Lucy len tak dalej, a dakujeeem.. zo sloviny mam cca 85% O:-) a nic som sa neucila :) krasny darek k maturitam :D
atentát
(Pitter, 17. 3. 2009 22:46)
Ten názov je výstižný. MOžno by výstižnejší bol: Nepodarený atentát.
Veľmi by ma zaujímalo, čo Thomas akože videl, keď na tribúne potriasol hlavou. A taktiež by ma veľmi zaujímalo, odkiaľ vedel, že to jedlo je otrávené. Že nie niečo iné. Dúfam, že neskôr sa to vyjasní. A už by som konečne vedel, ako to s Thomasom dopadne, keď povie všetkým svoje tajomstvá. Som zvedavý na tajomstvá a aj na všetky reakcie. No neostáva mi už nič, iba čakať.
Tak ja čakám...ešte stále čakám...a ešte vždy...dokedy ešte???...ešte???...už???..asi ešte nie :(
Na záver môjho komentu, vďaka za kapitolku :)
super
(cherry, 17. 3. 2009 22:34)
lucy, tak som sa zľakla, keď si minervu skoro zabila... toto mi nerob!!! a ten thomas, mna ide porazit, že neviem, kto to je a ani ma nič zmysluplne nenapadne...
tak sup- sup, pis dalej, lebo som na tvojich pribehoch zavisla...
hej, inac, v cesku mate matury kedy?
VYDVY
(Fido, 17. 3. 2009 21:46)
a já myslel, že nebyl nikdo kdo by se ozval, že to nezná.
---
přijde chlapeček do zverimexu a povídá
"Já bych chtěl vydvu"
"Vydvu? aa ty myslíš vydru"
"No vždyť to říkám, vydvu ..." dostane, zaplatí a odejde domů.
Dá ji do vany.
Odpoledne přijdou rodiče. čmuchají, čmuchají a ptají se co to tu smrdí
"Vydva ..."
... a jde to i s policajtama, kteří ho potkaj na ulici :)
Lenka: držéme pěsti pro štěstí
drzte mi palce prosiiim
(lenka, 17. 3. 2009 20:39)
kapitola super, ako obvykle :) napisala by som aj viac, len sa uzim....
drzte mi prosim zajtra (v stredu) vsetci palce - o 9:30 mi zacina maturita z angliny.... ak prezijem (a nezrazi ma auto) tak uz zajtra okomentujem dlhsie;)
:-)
(sevy, 17. 3. 2009 20:24)
reakce na efku: jsem thomas, jsem thomas, jsem thomas... a kdože je ten thomas?
no nic, já tu snad ani nebyla... to fantomas :o))
to muselo být hnusné, jak šel chudák s berlema ze schodů... ale co to plácám chudák.. však je to nějaký zákeřňák, tak dobře mu tak...
„Budeš tam len tak stáť, Severus, alebo mi podáš trochu vody?“ ... tohle mě dost pobavilo :o)))
"Keď to vravíte vy, Snape," povedal a na chvíľu sa zarazil, pozerajúc uprene kamsi pred seba. Nakoniec však len potriasol hlavou, akoby chcel zaplašiť nejaký dotieravý obraz... a co to viděl, kde to viděl a jak to viděl??? za chvíli pak obchrstnul sevího kávou a minerva se sklátila... doufám, že píšeš, ať... a bacha na mě!
fiha
(domi666, 17. 3. 2009 18:38)ten Thomas je ale záhada.)....a ináč dakujem za prianie vsetkého dobrého na mature:)....este zajtra a fajront:)
:-)
(Pitr2311, 17. 3. 2009 17:52)
ten Thomas je stale podozrivejsi... kto to je?! a ako vedel o tom jede?! vobec sa necudujem Snapovi, ze ho podozrieva a spehuje na kazdom kroku.. ;)
ale ten rozhovor na tribune, ako aj Snapove myslienky chvilu pred tym, boli fakt dobre..
:-)
(drahokam, 17. 3. 2009 17:27)Merline, já chci vědět kdo ten Thomas je! Chudák Sevík, musí mu být strašně, když nemůže přít na to kdo je. Jinak kapitolka skvělá jako vždy
kruciš
(Tereznik, 17. 3. 2009 16:57)
já chci vědět víc!... to nevydržím... jsem napnutá víc jak kšandy mnohem víc... merline takových tajemství, za chvíli se už nebudu orientovat vůbec...:oDDD
Díky Lucy, kapitola báječná..;o)
JSark:
(Lucy, 17. 3. 2009 16:39)tak to som rada, že som rozptýlila tvoje obavy, ver, že ty si to isté urobila u mňa. Som rada, že sa vám to páči a dúfam, že bude aj naďalej
dopekla,
(JSark, 17. 3. 2009 15:47)takéto napínanie našich nervov by mali vyhlásiť za trestné. Keď si nám zabila Harryho, mala som pocit, že to ostane "bez šťavy", ale to boli zbytočné obavy. :-)
zajimave
(Jean, 21. 3. 2009 9:34)