Kapitola č.4: Atentát
Spánok učiteľa Obrany nemal dlhé trvanie. Rozhodol sa využiť čas chýbajúci do raňajok krátkou prechádzkou. Určite to jeho telu prospeje. Ešte stále bol totiž dosť slabý, aj keď pravidelne cvičil v snahe dostať sa späť do formy.
Slnko sa lenivo dvíhalo na oblohu a zalievalo okolitú krajinu svojim žiarivým svetlom. Jasná obloka bez mráčika dnes sľubovala krásny letný deň a on premýšľal, že si neskor vezme svoju prácu so sebou von a bude pracovať tu, pri jazere. Vodná hladina bola pokojná, len kde tu narušená drobnou vlnkou dokazujúcou, že svet pod ňou ukrýva svoje tajomstvá pred očami zvedavých ľudí.
Pomaly, krok za krokom sa blížil od jazera k famfrpálovému ihrisku. Zastavil sa vedľa schodov na tribúnu, keď si všimol osamelú čiernu postavu sediacu v najvyššom rade. Nemal práve chuť liezť po tých schodoch až hore, ale... bola to výzva. A on predsa musel posilovať svoje telo, ak mal bojovať. Vedel, že raz, tak ako Harry Potter, bude musieť stáť pred tvárou Pána zla a tam mu budú jeho priateľky- barly skor príťažou, než naopak. A tak s hlasným fučaním začal stúpať po schodoch nahor.
Severus Snape sedel na tribúne, tak ako po mnohé iné dni, od skorého rána. Vlastne bol odtiaľto najlepší výhľad na východ slnka, aj keď to nebol dovod jeho návštevy ihriska. On proste len nemohol spať. Jeho najnovšou nočnou morou bola Potterova smrť, pripomínajúca mu neustále vďaka komu žil. Pohľadom prebiehal po ihrisku a podvedome si spomenul na všetky tie zápasy, ktoré sledoval, či už ako študent, alebo ako učiteľ. A v duchu porovnával dvoch mužov, ktorých nenávidel. Dvoch Potterov, ktorí si boli takí podobní a predsa... hoci to odmietal vidieť, boli každý iný. Kým James bol naozaj samoľúby frajer, jeho syn nebol až taký zlý, za akého ho Severus vždy považoval. Napokon, keby bol naozaj taký arogantný ako predpokladal, nezachraňoval a neriskoval by svoj život pre niekoho, kto ho nenávidel a robil mu zo života peklo. Lenže Harry nie, on mu dal šancu na nový život, šancu napraviť svoje chyby. A ako sa mu za to odvďačil? Urobil ďalšie, horšie... ublížil nimi tej najdoležitejšej osobe v živote a aj Harrymu, svojmu záchrancovi. Do kotla, čo sa to s ním deje? Prečo sa správa tak... hlúpo a nerozumne. On, ktorý sa vždy pýšil svojim chladným logickým uvažovaním, sa nechal zaslepiť citmi a odpudiť od seba aj to posledné, čo mu zostalo. Možno keby Aini povedal, že jeho názor na toho idiota Pottera sa ... povedzme trochu upravil, možno by mu dala aspoň šancu a vypočula by ho.
Tak veľmi mu chýbala. Bola preč sotva pár dní, no on nemohol myslie´t na nič iné než na to, čo asi teraz jeho sestra a neter robia. Nemohol sa zbaviť strachu, ktorý ho dusil, odkedy od neho boli tak ďaleko a on nemohol urobiť nič, čím by ich chránil.
Snažil sa tie myšlienky nahradiť inými a kedže bol stále ešte na ihrisku, predstavoval si mladšieho Pottera, ako križuje oblohu s ľahkosťou sebe vlastnou, akoby sa vo vzduchu narodil, akoby tam patril. Musel sa nad tým usmiať. napriek tomu, že ten idiot skončil po každom zápase na ošetrovni, bol naozaj dobrý. Aj Draco Malfoy proti nemu vyzeral ako úplný začiatočník, keď sa tí dva postavili proti sebe. Severus veril tomu, že James by bol na svojho syna naozaj hrdý. Každý otec by bol, opravil sa v duchu.
"Nevyzeráte, že ste boli športový typ. Hrali ste tú hru niekedy?" spýtal sa povedomý hlas, ktorý ho vytrhol zo zamyslenia. Severus pozrel smerom, odkiaľ hlas prichádzal a na tvári sa mu usadil zlomyseľný úškrn.
"To hovorí adept na prvú cenu v atletike," vrátil mu jeho poznámku.
"Jasné, len si zo mňa uťahujte, však uvidíme, kto sa bude smiať, keď konečne odhodím barly," nedal sa Wilde a znavene dosadol na lavičku vedľa Snapea.
"Neznášam výšky," povedal a svoje slová doplnil tónom, ktorý jasne zanzačoval odpor.
"Vskutku? To aby som vás zval na prehliadku Severnej veže. Je odtiaľ skvelý výhľad," uškrnul sa Snape.
"Keď to vravíte vy, Snape," povedal a na chvíľu sa zarazil, pozerajúc uprene kamsi pred seba. Nakoniec však len potriasol hlavou, akoby chcel zaplašiť nejaký dotieravý obraz.
"Čo sa deje, profesor, žeby závrat? Veď nie sme tak vysoko," neodpustil si Snape a vstal.
"To by sa vám páčilo, čo?"
"A viete, že hej?" odpovedal potešene Snape a začal schádzať po schodoch z tribúny. "Na vašom mieste by som sa poponáhľal, profesor. Určite by ste neradi zmeškali raňajky," zavolal ešte z diaľky a jeho postava sa ako čierna škvrna vzďaľovala Thomasovi z dohľadu. Povzdychol si. Nevedel, čo si o tomto mužovi myslieť. Jeho pocity voči nemu boli veľmi rozporuplné a on nevedel, ako sa s nimi vysporiadať. Po asi piatich minútach sa aj on zdvihol zo svojho sedadla a zamieril cestou späť k hradu. Bol už takmer pri vstupnej bráne, keď ho slabý vzdialený zvuk prinútil obzrieť sa a tak ako pred chvíľou na ihrisku, celý stuhol. Rozrazil dvere a najrýchlejšie ako len vládal, bežal do Veľkej siene, kde práve jeho kolegovia raňajkovali.
V poslednej chvíli sa mu jediným švihnutím prútika, pomocou neverbálneho kúzla, podarilo vytrhnúť Snapeovi šálku s kávou z ruky.
"Čo do kotla si to dovoľujete?" oboril sa naňho a nahnevane si ¨z habitu začal utierať rozliatu tekutinu.
"Nikto sa nedotýkajte toho jedla. Mohlo by to byť otrávené," varoval ich vážnym hlasom a zťažka dýchajúc podišiel až k stolu.
"Otrávené?" zavrčal Snape, no než mohol ktokoľvek z nich povedať viac, Minerva McGonagalová zlapala po vzduchu a s očami rozšírenými od hrozy sa zviezla na zem.
"Do kotla!" zahromžil Severus a sklonil sa k riaditeľke, ktorej telom zmietali kŕče. Celá sa triasla a zdalo sa, že nevníma svoje okolie. Rýchlo siahol do vrecka a bez meškania jej do krku nalial univerzálny protijed. Mohol len dúfať, že nešlo o nejaký komplexný jed, na ktorý by bolo potrebné špeciálne antidotum.
Kŕče ustali a jej dych sa ustálil, no triaška stále ešte nezmizla a riaditeľka upadla do bezvedomia.
"Do kotla, Minerva, preber sa!" naliehal Snape a kontroloval jej stav. "Filius, informujte Poppy, že tam nesiem Minervu, nech ma čaká," vyštekol podráždený profesor lektvarov a opatrne niesol riaditeľku na ošetrovňu. Všetci ostatní, ktorí boli svedkami tejto dramatickej scény, stáli na mieste ako primrazení, okrem profesora Kratiknota, ktorý sa na Severusov príkaz spojil s ošetrovňou.
Thomas zaboril hlavu do dlaní a snažil sa upokojiť. Nestihol to. Prišiel neskoro. Mal si to uvedomiť hneď, do šľaka! Čo ak... nie, Snape je predsa majster lektvarov a Pomfreyová je vynikajúca ošetrovateľka, oni sa o ňu postarajú, upokojoval sám seba.
Podišiel ku stolu a načiahol sa ku konvici s kávou. Pričuchol si a hneď mu bolo jasné, že tento nápoj je povodcom jej stavu. Ale útok nebol cielený na ňu, ten jed bol určený Snapeovi, o tom nebolo pochýb.
"Pila riaditeľka tú kávu?" spýtal sa kolegov a tí mlčky prikývli.
"Normálne pije kávu len Severus, ale dnes bola unavená a myslela si, že ju kofeín trochu vzpruží," ozvala sa profesorka Prýtová.
"Ako ste vedeli o tom jede?" spýtala sa madam Hoochová podozrievavo.
"Mysím, že to počká. Ak dovolíte, zájdem sa pozrieť na ošetrovňu, ako je na tom," zamumlal a oni ho mlčky sledovali. Potichu otvorili dvere a nakukli dnu. Severus Snape a Pomona Pomfreyová stáli pri posteli a bezradne pozerali na bezvládne telo profesorky McGonagallovej.
"Nechápem to, je to určite správny protijed, ale vobec nereaguje tak, ako by mala," mrmlal si Snape popod nos.
"Jej telo reaguje pomalšie, než by som čakala. Ach Merlin, čo tá chuderka komu urobila, že ju chcel niekto otráviť?" povzdychla si ošetrovateľka.
"Ten útok nebol namierený na riaditeľku, ale na Snapea," ozval sa od dverí Wilde, no než stihol pokračovať, ocitol sa natlačený na stene a Snape ho držal pod krkom tak, že len sťažka lapal po vzduchu.
"Neviem, o čo ti ide, ale prisahám ti, že ak sa jej niečo stane, osobne ťa zabijem!" vyhrážal sa mu a nik z okolostojacich sa mu v tom nepokúšal zabrániť.
"Severus!" ozvalo sa slabé chrčanie z postele a všetci pozreli na ženu, ktorá sa konečne prebrala z bezvedomia. Snape hneď pustil Thomasa a hnal sa k posteli s tým, že svoju pomstu može vykonať neskor.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa zachmúreným hlasom svojej kolegyne a skúmavo si ju prezeral.
"Bolo už aj horšie," zamumlala a oči sa jej zatvárali únavou. "Ďakujem..." zašepkala a profesor lektvarov mlčky prikývol. "Neobviňuj ho... on za to nemože," povedala ešte prv, než zaspala.
"Rád by som vedel, čo o tom viete," obrátil sa so svojim vražedným pohľadom Thomasovým smerom, no na jeho prekvapenie tam už mladý muž nebol.
"Kam šiel?" spýtal sa ostatných, no zdalo sa, že všetci boli natoľko zaujatí Mienrvou, že jeho odchodu nevenovali pozornosť. To Snapea ešte viac naštvalo a začal prechádzať ošetrovňou sem a tam.
"Prestaň tu chodiť ako lev v klietke a nechaj Minervu opodčívať!" prikázala rozhodne ošetrovateľka a vyhnala Severusa i ostatných z ošetrovne. Severus však nešiel ďaleko. Nevedel, kde je nový učiteľ Obrany a rozhodne nemienil riskovať, že sa vráti dokončiť svoje dielo a Minervu skutočne zabiť.
Nemusel čakať dlho. Asi o hodinu sa chodbou rozľahli tlmené kroky sprevádzané klapotom barlí o podlahu. Severus sa prikrčil v tieni, aby ho nebolo vidieť a sledoval mladšieho muža, ako sa potichu zakráda k ošetrovni. Mohol naňho rovno vybafnúť, no rozhodol sa z diaĺky ho pozorovať. Bude lepšie prichytiť ho pri čine a tak ho usvedčiť, pomyslel si a nehlučne vošiel na ošetrovňu.
Thomas podišiel k posteli, na ktorej ležala riaditeľka a povzdychol si.
"Je mi to ľúto, pani profesorka. Prišiel som neskoro, neuvedomil som si, že..." šepkal.
"Netráp sa tým, chlapče. Som v poriadku. Vieš, kto to bol?" spýtala sa chrapľavým, stále ešte slabým hlasom.
Severus ukrytý za zástenou stále ešte len mlčky načúval. Možno sa konečne dozvie tajomstvo, ktoré je kľúčom k Minervinej dovere.
"Mám len tušenie," priznal Wilde.
"Musíš to povedať Severusovi. Musíš mu povedať celú pravdu, inak ti nikdy nebude veriť a situácia z dneška sa bude opakovať," dohovárala mu jemne.
"Aj tak mi neuverí. Je príliš zaslepený nenávisťou k Harrymu a aj keby nie, riskujem už tým, že o tom viete vy," zamumlal.
"Ja to chápem, chlapče, ale skús o tom porozmýšľať. Viac nežiadam," uzavrela a on jej to sľúbil.
"Teraz by ste mali odpočívať. Zastavím sa neskor," rozlúčil sa a nevšimnúc si ukrytú postavu Severusa Snapea, ktorý nie nadarmo bol roky špiónom, opustil ošetrovňu.
V mysli profesora lektvarov zostalo ešte viac nezodpovedaných otázok než doteraz. Nedozvedel sa vôbec nič.
„Budeš tam len tak stáť, Severus, alebo mi podáš trochu vody?“ ozvala sa Minerva a on ustrnul v pohybe. Avšak vedel, že nemá zmysel skrývať sa, keď ho už aj tak odhalila.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo, podávajúc jej pohár s vodou.
„Dobre, som len trochu unavená. Som si istá, že zajtra sa budem schopná vrátiť do práce,“ odvetila s miernym úsmevom. „Zistil si, čo si chcel?“ spýtala sa narážajúc na jeho načúvanie súkromnému rozhovoru.
„Si si istá, že mu naozaj môžeme veriť?“ spýtal sa podozrievavo.
„Viem, že je pre teba ťažké prijať, že nevieš všetko, ale počul si sám. Už to, že viem pravdu ja, je nebezpečné. Ver mi, raz ty aj všetci ostatní zistíte pravdu, ale teraz naňho nenaliehaj, ak za tebou nepríde sám,“ žiadala naliehavo už niekoľkýkrát.
„Budem o tom uvažovať,“ uškrnul sa a tak ako pred ním Wilde, aj on opustil ošetrovňu.
Komentáre
Prehľad komentárov
to nahodou tak, ze harry chodil za thomasom este aj ked bol u munga? ale aj tak to nesedi. a tak velmi chcem, aby to bol niekto akoze bud sirius, remus a samozrejme harry. eee, uz nebudem, necham harryho na pokoji, ale este stale nepochopim jeho smrt, ved kolkokrat sa ho pokusal voldy odpratat, ze teraz ked ho uz zachlomazdil tak tomu neverim.
Jůůů
(Jesssnape, 17. 3. 2009 12:34)Lucy to byla úžasná kapitola =) doufám, že nakonci nehodláš Thomase zabít!!! jsem do něj už skoro zamilovaná!!! =) sice ne tak jako do severuse, ale... =) fakt kráásná kapitola, už se nemůžu dočkat co bude dál...
Sirius ... hmmm
(Fido, 17. 3. 2009 12:31)taky možné řešení, Harry ho zachránil z oblouku, léčil se ... ale to by musel před cestou do labyrintu, to nedává smysl ... někde mi hapruje pár roků ... když byl Thomas dva roky u Munga, tak se s Harrym nemohl potkat ... no jdu si to přečíst celé znova a pak dám vědět
souhlas s Efkou
(Fido, 17. 3. 2009 12:29)
Thomas neví kdo vlastně je :)
...
pokud by někdo zde nechodil na potter.sk (což nechápu), tak i zábava zde
-----------
Muž si čte v klidu noviny, když se najednou ozvou kroky a jeho blonďatá manželka jde ze schodů.
Otevře venkovní dveře.
Přejde zahradu.
Odemkne poštovní schránku.
Zakroutí hlavou a zase jde zpět.
Za pár minut se vše opakuje.
Kroky na schodech, zase se objeví žena, zase vyjde, přejde zahradu, zase otevře schránku, zakroutí hlavou, vrátí se zpět do domu.
Když se to vše opakuje asi po páté, muž to nevydrží, zvedne oči o novin a ptá se:
"Děje se něco miláčku?"
"Ale nic, jen ten můj blbej počítač mi pořád hlásí, že mám ve schránce nějakou poštu."
Konečne
(Lucy, 17. 3. 2009 12:21)
i neco nového než pořád jen Harry, Harry a Harry.
Jo a Soraki, nechtela by sis vzpomenout a poslat mi své úvahy třeba mailem, pokud se ti nepovede na me napojit telepaticky? Bych totiž potřebovala sama vědet, jak to mám vše rozlouskonout :-D
Lucy,
(soraki, 17. 3. 2009 12:12)
ty jedna :-D Kapitolka skvělá - jak jinak, takže ten Thomas je Sirius - jsem se právě rozhodla :-D! No, Thomas alias Sirius viděl někoho když byl se Snapem na tribuně... Ještě by to mohl být Remus. Sakra, v noci se mi o tom zdálo a přišla jsem na řešení - všechno to do sebe tak krásně zapadalo, jenže si na to teď nemůžu vzpomenout... Ale já na to přijdu :-DDD
Pochvala za obrázky ;-)
Pozerám
(Efka, 17. 3. 2009 11:31)
že pribudli aj ilustrácie :-)))))
A nielen k tejto kapitolke. Môže byť...
No teda!!!
(Efka, 17. 3. 2009 11:09)
Ten športový rozhovor nemal chybu!!! :-)))))
Inak si to tak fajne zašmodrchala, že už snáď ani sám Thomas Wilde nevie, kým vlastne je, nie to ešte aj my.
No ale ako zistil, že niekoho sa chystajú odkrágľovať, tak to mi je záhada. A kto je ten zradca? Musí byť niekto z hradu, kto vie, aké má ktorý z profesorov zvyky ešte aj pri raňajkách. Snáď nebude zase hroziť nejaká evakuácia detí z hradu. Teda Lucy, ty nám dávaš kvapky zvedavosti a napätia...
ale nebolo
(Hannuska, 17. 3. 2009 14:46)