Kapitola č. 4: Za zábavou
„Harry, mohol by si mi pomôcť?“ ozval sa hlas Ginny Potterovej z horného poschodia.
„Hneď som tam,“ zavolal Harry naspäť a dočítal posledný riadok listu, ktorý prišiel pred chvíľou. Potom ho nechal ležať na stole v kuchyni a vybehol po schodoch. Našiel Ginny v detskej izbe sedieť na zemi a bezmocne pozerať na dvojčatá, ktoré boli od hlavy až k päte od ovsenej kaše. A nielen ony, ale aj ich mama občas utŕžila dávku priamo do tváre.
„Vidím, že sa tu skvele bavíte a mňa ste vynechali,“ žartoval a neubránil sa úsmevu.
„Liss si zobrala do ruky lyžičku a keď s ňou zamávala, kaša bola všade. No a Annie sa nemohla nechať zahanbiť a pozri ako to dopadlo,“ vysvetlila Ginny a bezradne pokrčila ramenami. „Ja ich snáď nenakŕmim. Ako to len mama zvládla s Georgom a Fredom?“
Harry si kľakol vedľa svojej ženy a jemne jej prstom zotrel z tváre zvyšky kaše a oblízal ho.
„Hm, tá je výborná. Rovnako sladká ako ty,“ usmial sa a pobozkal ju. „Zvládaš to skvelo, hlavne že sa bavia. Pozri na ne, ako žiaria, tie naše poklady,“ objal ju a ukázal na svoje dve dcéry. A skutočne, dve drobné postavičky s ohnivými vláskami a krásnymi smaragdovo zelenými očami tu sedeli na zemi vedľa nich a veselo džavotali. Že boli špinavé? Komu na tom záležalo, naťahovali sa za hračkami a dožadovali sa pozornosti od mamy a ocka. Boli vskutku rozkošné a ich nevinné detské úsmevy si razom získali srdce každého.
„Máš pravdu. Bez nich si to už neviem predstaviť,“ povedala šťastná Ginny a položila si hlavu na Harryho rameno. Chvíľu sledovali ich hru a za okamih sa k nim tiež pridali. Bola sobota a Harry nemusel ísť do práce. Pohotovosť mal jeho zástupca, takže sa pokojne mohol venovať svojej rodine.
„No poďte, vy dve nezbednice. Zdá sa, že tu niekto potrebuje kúpeľ,“ zavelil napokon rozhodne a vzal na ruky obe dievčatká, zatiaľ čo Ginny šla napustiť vodu do vane.
„Vedela si, že George je riaditeľom?“ spýtal sa, keď boli deti vo vode a veselo čľapkali nožičkami.
„Čože? Ako, kedy?“ neverila Ginny.
„Ráno prišli listy od detí a vraj Minerva odstúpila hneď prvého a na jej miesto nastúpil George. Neviem, ako je možné, že sa o tom ešte nevravelo na ministerstve, alebo prečo nám to nepovedal niekto z tých dvoch,“ odpovedal Harry.
„To naozaj netuším. Možno to ešte nie je oficiálne na ministerstve uzavreté, preto si o tom nevedel... ale že sa o tom nezmienili... Hmm, aj tak je to zvláštne. Prečo by Minerva dobrovoľne odstupovala?“ dumala Ginny a podávala gumovú kačičku Marry-Ann.
„Neviem, rozhodne sa jej na to pri prvej príležitosti spýtam,“ zaumienil si.
„A čo deti? Ako sa majú?“ vyzvedala a dychtila po novinkách, ako každá starostlivá matka.
„Lily je nadšená, ako inak. Darí sa jej vo všetkých predmetoch. V tom je určite po tebe,“ zalichotil jej.
„V tom je po nás oboch, miláčik. Paula, to je tá Minervina priateľka, čo učila Ala, vravela, že bude mať veľký cit pre mágiu vďaka spojeniu našich dvoch jadier a schopností,“ vysvetlila mu a jemnou žinkou namydlila drobné detské telíčko najprv jednej, potom druhej dcéry.
„Aha. No tak možno u nás v rodine bude aspoň jeden prominent, ktorý sa môže rovnať Rosie,“ vtipkoval Harry a Ginny ho za to odmenila šplechnutím vody do očí. Mierila naozaj presne a dvojčatá, ktorým sa táto zábava tiež zapáčila, ju nasledovali. O chvíľu už boli všetci mokrí a podlaha v kúpeľni plná vody. Keď doznel ich radostný smiech, Harry pohotovo vysušil podlahu, aby sa Ginny alebo on nešmykli, keď ponesú deti do izby.
„A chlapci?“ vrátila sa k pôvodnej téme Ginny, keď uložila Lis a Ann do postieľok. Dievčatká totiž ráno vstávali veľmi skoro, a tak si radi pred obedom zdriemli.
„James je zamilovaný až po uši,“ uškrnul sa Harry. „Takmer celý jeho list bol o tom, aká je Isabella úžasná a čo všetko spolu už zažili. Nemyslíš, že začína nejako skoro?“
„Nie, je to milé,“ zasmiala sa Ginny a chcela sa pustiť do varenia.
„Dnes varím ja,“ zastavil ju jej manžel. Neveriacky naňho pozrela a nevedela, či sa má začať smiať alebo hádať. Samozrejme, že vedel variť, o tom nebolo pochýb. Veď už ju občas v kuchyni nahradil, ale jej to pripadalo zvláštne. Navyše po náročnom týždni na ministerstve má konečne voľno a ona by ho mala zneužiť v kuchyni? Než sa ale zmohla na akékoľvek protesty, vzal jej zásteru z rúk a odviedol ju ku stolu.
„Dnes budeš odpočívať,“ oznámil jej jednoducho a opásal si zásteru okolo pása. Teraz sa už skutočne neubránila smiechu.
„Ak na tom trváš... Myslela som, že popoludní zájdem s deťmi k Helene a ty by si mohol zájsť za Ronom. Tiež trochu vypnúť...“
„Určite chceš brať aj deti? Čo keby ste si vy dve urobili dajakú dámsku jazdu alebo čo? Možno by sa k vám pridala aj Hermiona,“ navrhol. „Ja si dnes budem naplno užívať svoje otcovské povinnosti,“ uškrnul sa a v očiach sa mu zračilo potešenie.
„Len tie otcovské?“ podišla k nemu a tajuplne sa usmiala. „Aby si pritom nezabudol aj na manželské.“
„Verím, že ty mi nedovolíš zabudnúť,“ pokúšal ju so smiechom. „Myslíš, že varenie by na začiatok stačilo?“ postavil sa pred ňu vyzbrojený vareškou a chránený zásterou ako štítom.
„Hm...“ zamyslene si ho prezerala a laškovne sa usmiala. „Teraz možno hej, ale večer ti to nebude stačiť. Pripravím si pre teba niečo oveľa lepšie,“ pohrozila.
„Už sa neviem dočkať,“ vyprskol smiechom a pobozkal ju. Potom vytiahol potrebné hrnce a panvičky a pustil sa do varenia. Ako dieťa sa u Dursleyovcov naučil celkom obstojne variť a neskôr čo-to odkukal od Ginny, takže už nemusel šermovať nožom sem a tam, ale stačilo na to jediné mávnutie prútika, rovnako ako na miešanie a ohrievanie. Časom zistil, že varenie je vcelku zábavné, a keď mohol, rád Ginny v kuchyni zastúpil. Tá ho so zaujatím sledovala, a keď sa uistila, že ju nepotrebuje, odišla do obývačky, pohodlne sa usadila na gauči a z konferenčného stolíka si zobrala Denného veštca, v ktorom začala listovať. Nebolo v ňom nič, čo by ju niečím upútalo, a tak radšej siahla po knihe, ktorú mala rozčítanú už dlho, ale vďaka deťom a domácnosti sa k nej takto v pokoji dostala len zriedka. Teraz sa doslova nechala strhnúť dejom a vyrušilo ju až Harryho volanie, že obed je hotový. S veľkou dávkou premáhania sa od knihy odtrhla a šla za ním do kuchyne, kde ju už čakal prestretý stôl a na ňom niečo, čo už na prvý pohľad vyzeralo veľmi chutne. A tá vôňa...
„Čo máme dobré?“ spýtala sa so záujmom.
„Plnené kura, pečené zemiaky a zeleninový šalát. Nič zvláštne,“ mávol rukou Harry a pokynul jej, nech sa posadí.
„Vážne chceš zostať s dievčatami sám? Si si istý, že to zvládneš?“ spýtala sa o chvíľu neskôr, keď z jej taniera zmizla asi polovica porcie. Hoci vedela, že Harry je skvelý manžel a otec, oddaný svojej rodine telom i dušou, mala trochu obavy nechať ich samých.
„Neveríš mi?“
„Nie, o to nejde. Ja len... vieš, sú dve a sú veľmi živé. Niekedy dajú človeku naozaj zabrať,“ varovala ho.
„Tomu verím, a práve preto by si si aj ty mala oddýchnuť. Takže žiadne obavy a bež sa zabaviť s kamarátkami. A ak sa k vám pridá aj Mína, môžeš za mnou poslať Rona. Ten mi môže pomôcť, ak by bolo treba.“
„Ak máš v pláne zbúrať dom, tak Ron je na to naozaj ten pravý,“ rozosmiala sa.
„Musíš ale uznať, že Hermiona má naňho dobrý vplyv. Je...“ Harry hľadal správne slová. „Zodpovednejší?“ skúsil či je to to, čo chcel povedať.
„No áno,“ prikývla so smiechom Ginny. „To bolo naozaj veľmi zodpovedné, keď zobral deti do Škriekajúcej búdy a vo vedľajšej izbe sa hral na vlkolaka,“ smiala sa pri tej spomienke a Harry sa k nej pridal. Bolo to cez prázdniny a jedine Al s Rosie mu na to neskočili. Zato Hugo s Jamesom vybehli von ako ohnivé strely a kričali na okoloidúcich, že tam straší. A Ron? Ten sa prehýbal od smiechu, keď ich videl.
„Ale hneď sa prestal smiať, keď som mu pripomenul, ako sa tam prvýkrát bál on. Vieš, vtedy ako som Malfoya strašil pod neviditeľným plášťom,“ pripomenul Harry historku zo školských čias.
„To je jednoducho náš Ron. Pošlem ho sem, môžeš sa spoľahnúť,“ uzavrela napokon a odložila prázdny tanier. Vtom sa zhora ozval detský plač. Než stúpila na prvý schod, Harry ju opäť zastavil.
„Idem tam. Ty sa choď baviť,“ povedal a pobozkal ju. Než sa spamätala z šoku, bol hore a miesto plaču sa z izby ozval smiech. Pokrútila hlavou a šla sa prezliecť. Keď potom prechádzala okolo detskej izby, Harry ležal na zemi a ich dcéry okolo neho liezli po štyroch a veselo medzi sebou štebotali.
„Idem teda... Dobre sa bavte,“ zavolala šťastnému Harrymu, ktorý jej zamával.
O pár minút neskôr už stála pred domom svojho brata.
„Ahoj, kde máš Harryho?“ privítal ju Ron.
„Čaká na teba doma. Máš mu prísť pomôcť,“ povedala a žmurkla naňho.
„Pomôcť? A s čím?“ vyzvedal.
„Nechaj sa prekvapiť a choď za ním. On už ti to vysvetlí,“ tajila.
„Hermy, idem k Harrymu,“ zakričal smerom do kuchyne a ani nepočkal na odpoveď a už ho nebolo. Ginny bez ostychu vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Hermionu našla v kuchyni umývať riad po obede.
„S čím to Harry potrebuje tak nutne pomôcť?“ privítala ju kamarátka.
„No, pomoc s dvojčatami asi nie je to, čo si Ron predstavuje, ale hádam to braček prežije,“ zasmiala sa. „ A ty sa obleč, ideme za zábavou,“ oznámila Hermione.
„Čože?“ nechápala.
„Harry ma doslova vyhodil z domu, aby som sa šla baviť s tebou a Helenou, a on s Ronom sa vraj zatiaľ postarajú o deti,“ pokrčila ramenami.
„Nuž... Harry sa vážne nezdá. Poviem ti, keby mi toto urobil Ron, asi by som si myslela, že ho niekto musel prekliať,“ uškľabla sa Hermiona a rozhodne nemala proti popoludní strávenom s kamarátkami námietky. S Helenou sa stretli v Šikmej uličke a spoločne sa vydali na nákupy, rozhodnuté naozaj si užívať.
Zatiaľ v tom istom čase sa Harry s Ronom bavili po svojom.
„Teda Harry, musím povedať, že máš naozaj zvláštne predstavy o zábave. Myslel som, že si spolu zájdeme, čo ja viem, k Trom metlám na pivo, alebo sa preletíme na metlách, a ty ma zatiahneš do zábavného programu pre deti?“ sťažoval sa Ron.
„Čo sa ti na tom nepáči? Veď vieš, že je s nimi zábava,“ oponoval Harry.
„Občas hej, ale práve teraz...“ zarazil sa Ron a odtiahol od seba Elisabeth, ktorú mal práve na rukách. „Práve teraz smrdí. Tu máš, prebaľ si ju,“ podal malú jej otcovi a ten len krútil hlavou.
„Tak poď, Lis. Vymeníme plienku. Dohliadni zatiaľ na Marry-Ann, Ron,“ poprosil priateľa a odišiel hore. Netrvalo mu to ani 5 minút, no keď sa vrátil dole, Ann sedela uprostred kuchyne a nielen podlaha okolo, ale aj ona sama bola celá červená. Sprvu sa Harry zľakol, ale keď podišiel bližšie, zistil, že je to jahodový džem, ktorý si malá vybrala z jednej kuchynskej skrinky.
„Ron?“ zavolal Harry, lebo ho nikde nevidel. „Annie, kde je strýko?“ spýtal sa a zobral jej z ruky pohár a položil druhé dieťa vedľa nej. Potom tak, aby ich mal stále na očiach, hľadal Rona.
„Ron, kde si?“ volal naňho znova a pre istotu už vyťahoval prútik. Začul kroky na chodbe vedúcej k jeho pracovni. Opatrne tam šiel a namieril prútikom na Rona.
„Čo sa deje? Prestaň na mňa mieriť, Harry. To nemôžem ísť ani na záchod?“ bránil sa Ron.
„Prečo si nechal Marry-Ann bez dozoru? To si tých päť minút nemohol vydržať?“ hneval sa Harry.
„Pre Merlina, čo sa asi tak mohlo za tých päť minút stať?“ zľahčoval Ron, ale keď vošiel do kuchyne, radšej zmĺkol. Dievčatá už obe sedeli medzi rozsypanými ovsenými vločkami a celé boli umazané od džemu.
„Už vieš, čo sa môže stať za päť minút? Teba asi Hermiona nikdy nenechala samého s deťmi, však?“ podpichol ho Harry a bral deti na ruky, aby ich už druhýkrát v ten deň okúpal.
„Dokážeš to tu dať do poriadku skôr, než sa Ginny vráti? Ja ich zatiaľ umyjem,“ povzdychol si Harry. Lenže kúpanie oboch naraz pre neho samotného nebolo také ľahké, ako keď na to boli s Ginny dvaja. Nesmel z nich spustiť oči a ustriehnuť ich naraz nebolo také jednoduché.
„Ako to tá mama s vami sama zvláda? Viete, že ju obdivujem?“ prihovoril sa im a odpoveďou mu bol ich radostný smiech, ktorý neutíchal.
„Hlavne že sa bavíte. Ste moje zlatíčka, viete to?“ pohladkal ich po vláskoch a začal s nimi ďalšiu vodnú bitku, v ktorej sa špliechali navzájom. Ďalšou ich zábavou bola večera. Našťastie sa Harry poučil z rána, a tak na ich oblečenie použil Squalor repulsion, teda slabé špinuodpudzujúce kúzlo. Kŕmenie mu to síce neuľahčilo, ale aspoň ich nemusel opäť kúpať. Ron už odišiel domov, a tak si s nimi musel Harry poradiť sám. Napokon ich úspešne nakŕmil a po veľmi zábavnom a pre ne náročnom dni dievčatká spokojne zaspali. Otec im venoval ešte jeden milujúci pohľad a zišiel dolu po schodoch, kde sa stretol s Ginny, ktorá sa práve vrátila.
„Ahoj. Ako si sa bavila?“ privítal ju.
„Bolo to úžasné. Mal si pravdu, už som to potrebovala. A mám pre teba prekvapenie,“ ukázala mu akúsi tašku, v ktorom bolo jeho prekvapenie zrejme ukryté. „A ako ste sa bavili vy?“
„No... zistil som, že naše dvojčatá majú veľmi rady vodu. Ktovie, možno sa miesto na famfrpál dajú na plávanie,“ žartoval a keď Ginny spýtavo zdvihla obočie, naznačil, že jej to vysvetlí neskôr.
„Tak poď, ukážem ti to prekvapenie,“ viedla ho do spálne a keď si sadol na posteľ, zmizla v kúpeľni s tajomným úsmevom.
„Poviem ti, zlatko, obdivujem ťa, ako to všetko zvládaš. Ustriehnuť tie dve naraz nie je žiadna hračka. Sľubujem, že ti budem pomáhať častejšie,“ počula ho hovoriť, kým sa prezliekala do červenej, veľmi vyzývavej krajkovej nočnej košieľky, ktorú si dnes kúpila, aby svojho manžela potešila. Ešte raz sa prezrela v zrkadle dúfajúc, že vyzerá dosť sexy a vyšla z kúpeľne. Zostala však stáť vo dverách a sledovať svojho vyčerpaného manžela, ktorý práve zaspal. Usmiala sa sama pre seba a vrátila sa do kúpeľne, aby si svoje prekvapenie skryla na inú príležitosť. Nebude ho budiť, len si ľahne vedľa neho a privinie sa k nemu. V spoločnom objatí potom budú spokojne zaspávať a snívať, kým ich slnko nepošteklí svojimi prvými rannými lúčmi a neprivíta ich tak do nového dňa.