Kapitola č. 2: Nový učiteľ
Na druhý deň ráno sa všetci učitelia zišli ešte pred raňajkami v zborovni, aby sa v rýchlosti prebrali všetky novoty vyplývajúce zo zmeny riaditeľa.
„Dobré ráno,“ pozdravil George trochu nesmelo, keď vošiel a všetky oči sa upreli na neho. Kolegovia mu odpovedali a keďže už boli všetci, porada mohla začať.
„No, George už bol zástupcom, takže čo sa týka jeho povinností, k tým sa nemusíme vracať. Otázkou je, či aj naďalej chceš učiť, alebo prenecháš všetku výuku Viktorovi,“ prešla k veci Minerva.
„Ak by to bolo možné, rád by som aj učil,“ odpovedal George a Minerva mu hneď skočila do reči.
„V tom prípade by som navrhovala, aby si pokračoval vo výučbe terajších piatakov, kým neurobia NKÚ, a tiež šiesty a siedmy ročník ocení prípravu na MLOK-y od učiteľa s bystrozorským výcvikom. Ostatné ročníky budeš mať na starosti ty, Viktor,“ oznámila Minerva a zdalo sa, že má všetko do detailu premyslené.
„Nejaké ďalšie otázky?“ pozrela vyzývavo na kolegov. Ozval sa Neville.
„Budete sa chcieť vrátiť do funkcie vedúcej fakulty?“ spýtal sa vecne.
„Dobrá otázka, Neville,“ pochválila ho Minerva. „Nie, si vedúcim už niekoľko rokov a svojich študentov poznáš už lepšie než ja, takže vo svojej funkcii zostaneš,“ usmiala sa a on prikývol, že rozumie.
„Samozrejme vedúcim Zmijozelu je Martin Rocherien. Dúfam, že u nás budete spokojný, Martin,“ uviedla ešte aj posledný detail na pravú mieru a potom, keď nik nič nenamietal ani nenavrhoval, rozdala im ich rozvrhy a spoločne sa vydali do Veľkej siene na raňajky.
Lily aj Hugo sa celý čas držali v spoločnosti svojich súrodencov. Kým Hugo jedlo doslova hltal, Lily od vzrušenia z nového prostredia sa jedla takmer nedotkla.
„Ten nový profesor nevyzerá ako nejaký ľudomil, čo povieš, Al?“ konštatoval James pri pohľade na profesora Rocheriena.
„Dúfam len, že nebude taký hrozný, lebo ja v lektvaroch skutočne plávam. Nech sa Severus, ehm, teda Snape, snaží akokoľvek, stále mi to nejde,“ povzdychol si jeho brat a zamyslene sledoval učiteľa, ktorý si práve prísnym zrakom prezeral všetkých študentov v miestnosti. Očami spočinul na Albusovi a ich pohľady sa na chvíľu spojili. Al v nich avšak nevidel nič určité. Ani zlobu, ani nenávisť, ale zato ani radosť či nejaký iný náznak citu.
„Bude ma nenávidieť,“ poznamenal skľúčene Albus, keď sa ich očný kontakt prerušil a on sa opäť vrátil k svojmu jedlu.
„Prosím ťa, nepreháňaj. Nepoznám nikoho, kto by už len teba nenávidel. Veď ťa má rád aj ten upír. Ty si proste pre všetkých dokonalý a výnimočný,“ oponoval mu James a hoci by sa mohlo zdať, že tie slová vyriekol v závisti, nebolo to tak. Dávno si zvykol na to, že on je ten, kto sa v škole stará o zábavu a neraz z toho má problém, zatiaľ čo Albus je ten vzorný, milý, tichý a šikovný, všetkými obľúbený chlapec. Ako sa asi medzi ostatných zapíše Lily? Premýšľal nad tým už dávno, samozrejme jeho sestra bola spojením všetkého. Milá, pekná, vtipná a zábavná, ale veľmi inteligentná a rozumná. Hm, asi bude na tom podobne ako Albus, dospel k záveru.
Nový rozvrh, ktorý im ich vedúci fakúlt rozdali hneď po raňajkách, Albusovi náladu veru nezlepšil. Ako prvá ho čakala dvojhodinovka lektvarov. Zmučene zaúpel, čím upútal Jamesovu pozornosť.
„Teda, tak si to uži, Al,“ zaželal mu brat, keď po náhľade do rozvrhu zistil, čo vyvolal Albusov výraz.
„Neboj Al, to bude v pohode,“ snažila sa ho povzbudiť sestra a on jej snahu ocenil slabým úsmevom.
Profesor sedel za katedrou a pozorne si prezeral prichádzajúcich študentov. Keď zazvonilo, mávnutím prútika zavrel dvere a postavil sa. V triede okamžite nastalo napäté ticho. Všetci čakali, čo bude ďalej. Albus sa v poslednej lavici krčil medzi svojimi priateľmi Arniem a Scorpiusom. Dúfal, že tam nebude priveľmi na očiach. Lenže profesor vytiahol zo stola zvitok pergamenu a začal vyvolávať študentov podľa mien. Albus videl, že pri jeho mene sa na chvíľu pozastavil predtým, než ho vyvolal.
„Albus Potter,“ vyslovil nahlas a zreteľne a Albus sa chtiac-nechtiac musel postaviť. Profesorov zrak na ňom spočinul o niečo dlhšie než na ostatných, ale nič nepovedal. Keď došiel až na koniec zoznamu, postavil sa pred katedru a prehovoril svojím zastretým hlasom.
„Som profesor Rocherien a odteraz vás budem učiť tento predmet. Podľa záznamov vášho bývalého učiteľa ste mnohí z vás mali celkom obstojné výsledky... teda až na výnimky,“ povedal a pohľadom prebodával Albusa.
„Uvidíme, či jeho hodnotenia skutočne zodpovedajú vašim zdatnostiam v tomto, alebo boli udelené len preto, že nedokázal byť na vás prísny. Učiť sa tajomstvám lektvarov nie je ľahké a kto pre ich výrobu nemá ten správny cit, môže v nich prospievať len na priemernej úrovni.
Ako som zistil, podaktorí z vás nedosiahli ani na ten priemer. Uvidíme, čo z vás bude.
Vytiahnite si svoje pomôcky,“ prikázal a na tabuli sa objavil zoznam prísad a postup. Písmo bolo úhľadné a čitateľné, takže nik nemusel listovať v knihe, aby si niečo overoval.
„Dnes si pripravíme lektvar zvaný Potio Gerra. Vedel by mi niekto z vás povedať, o aký lektvar ide a čo spôsobuje?“ spýtal sa a rozhliadol sa po triede. Okamžite do vzduchu vyletela ruka Rosie Weasleyovej. Keďže bola jediná, kto poznal odpoveď, nemal dôvod ju nevyvolať.
„Prosím, slečna...“ pozrel na pergamen. „Weasleyová.“
„Potio Gerra, alebo tiež Dúšok naivity omámi zmysly a zabráni rozumne myslieť. Človek pod jeho vplyvom je ľahko ovplyvniteľný. Keby sme mohli jeho účinok prirovnať ku kúzlu, bolo by to asi ako keby bola daná osoba pod vplyvom Imperia.“
„Áno, celkom výstižné. Dúfam slečna, že rovnako ako teória, vám pôjde aj prax. Päť bodov pre Nebelvír,“ ohodnotil a vrátil sa k tabuli.
„Nezabudnite si pozorne prečítať pokyny na tabuli, skontrolovať, či máte všetky prísady poruke a hlavne presne dodržte bod číslo 3 a 5,“ povedal ešte a posunkom naznačil, aby začali pracovať.
Albus sa trikrát zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Tento lektvar už so Severusom pripravoval a nebola to taká katastrofa ako zvyčajne. Dokonca ho zaň jeho učiteľ pochválil. Ako mu povedal, jeho najväčším nedostatkom a problémom je nesústredenosť. Albus, sústreď sa, povedal si pre seba. Chcel už začať prvým bodom, no hlas ozývajúci sa priamo za ním, ho zastavil.
„Ste si istý, že máte všetko potrebné, pán Potter?“ spýtal sa profesor ostrým a ľadovým hlasom.
„Ja...“ jachtal Albus a skontroloval pokyny na tabuli. Chýbalo mu aloe. To bolo pripravené na učiteľskom stole pre každého študenta a zatiaľ jediný Albus si ho nezobral.
„Nie, pane,“ odpovedal Albus skleslo a šiel pre potrebnú prísadu. Profesor Rocherien to viac nekomentoval, ale neustále sledoval Albusa, ako pracuje.
Albus si trikrát po sebe prečítal celý postup, aby sa ubezpečil, že na nič nezabudne. Zahrial kotlík na potrebnú teplotu a do vody nasypal sušené listy Galeopsis Versicolor, aby pripravil potrebný výluh ako základ pre ostatné prísady.
Varil ich 10 minút, ako bolo napísané na tabuli a potom trikrát zamiešal v protismere hodinových ručičiek. Precedil danú zmes a opäť vykúzlil slabý plamienok pod kotlíkom.
„Zahrejte to viac, Potter. Výborne, Weasleyová,“ rozozvučal sa po triede učiteľov hlas. Albus trochu zneistel a ruky sa mu triasli, keď do výluhu pridával štipku prášku z pazúra hipogryfa. Nasypal ho tam viac než mal a zmes v kotlíku zasyčala.
„Vaše lektvary by sa teraz mali sfarbiť do fialova,“ informoval Rocherien. Albus zúfalo nazrel do svojho kotlíka a uvidel tmavočervenú bublajúcu zmes. Pamätal na to, čo mu povedal Snape, že na neutralizáciu má použiť jadierko z granátového jablka, lenže nebola to hlavná prísada a on ju nemal pri sebe. Chcel si preň nenápadne zájsť do skladu s prísadami, ale profesor ho videl.
„Kam idete, Potter? Hádam vás v prvom ročníku neučili, že od kotlíka, v ktorom práve varíte lektvar, sa neodchádza?“ spražil ho učiteľ prísnym pohľadom.
„Áno pane, ja len... potreboval som jednu prísadu,“ odpovedal skľúčene chlapec.
„Videl som vaše prísady a žiadna nechýbala. Neviem, čo viac potrebujete,“
„Jadierko z granátového jablka. Pridal som do výluhu viac prášku, než som mal, a tým som ho chcel zneutralizovať,“ vysvetlil a dúfal, že ho ešte viac nenahnevá. Čo proti nemu má?
„Kde sa píše, ako výluh neutralizovať, pán Potter? Som si istý, že na tabuli ani v knihe nič o granátovom jablku písané nie je,“ dožadoval sa vysvetlenia. Nevedel, ako na ten neutralizátor prišiel, veď podľa všetkého to chlapča dosahovalo mizivé výsledky od prvého ročníka.
„Ja som tento lektvar už pripravoval, pane. Chodím na doučovanie k profesorovi Snapovi,“ prezradil Albus a pri tých slovách Rocherien zbledol. Napokon sa ale víťazoslávne usmial a ľadovým hlasom povedal:
„Žiaden neutralizátor nepoužijete. Nie je v prísadách a ja vo svojej triede nebudem povoľovať žiadne amatérske pokusy s prísadami. Je to jasné všetkým?“ obrátil sa smerom k celej triede, ktorá vyjavene sledovala scénu.
„Vráťte sa na svoje miesto Potter a pokračujte v práci. Vy ostatní tiež. Nezabudnite nakrájať ten koreň na rovnako veľké diely, inak sa lektvar nesfarbí do modra,“ dodal opäť poznámku k inštrukciám a mlčky prechádzal po triede.
Albus bol nahnevaný a smutný zároveň. Čo urobil zle, že je naňho takýto? Nebol sám, kto lektvar skazil. Scorpius nenakrájal koreň Larixu správne a jeho obsah kotlíka sa sfarbil na ružovo.
„Povedal som rovnako veľké kúsky, pán Malfoy. Pridajte o kvapku šťavy z Klepcodraka viac, než je uvedené v postupe,“ povedal vecne učiteľ a podobné rady dával aj ostatným študentom. Pri Rose sa pristavil a súhlasne prikývol, že je spokojný. Albusov lektvar bol už aj tak zničený, takže hoci nakrájal koreň presne a pridal na kvapku presné množstvo potrebnej šťavy, nepomohlo to a výsledok sa ani zďaleka nepodobal tomu, čomu mal.
„Teraz opatrne nasypte všetko aloe, ktoré ste dostali a miešajte presne 5 minút,“ poukázal Rocherien na posledný bod v postupe.
Albus držal ruku s práškovým aloe nad kotlíkom, keď doňho nechtiac štuchol Arnie a dávka miesto v kotlíku skončila všade naokolo.
„Prepáč, Al. Nechcel som,“ ospravedlňoval sa Arnie a pomáhal kamarátovi zo stola zmiesť aspoň časť prášku, čo by sa ešte dal použiť. Pridal sa k nim aj Scorpius.
„To nič, aj tak je to celé nanič. Nič sa nedeje, Arnie,“ uisťoval ho Al, ale v skutočnosti potláčal slzy. Vedel, že je v lektvaroch mizerný, ale dúfal, že aspoň tento jeden sa mu podarí a Severus naňho bude hrdý. Ako sa mu teraz ukáže na oči?
„Pán Malfoy, pán Nelson, vráťte sa na svoje miesta. Žiaľ, nemám k dispozícii viac aloe, takže váš lektvar budem musieť klasifikovať ako nedostatočný. Upracte si prosím na stole a môžete ísť. Vaša práca dnes skončila,“ otočil sa a viac Albusovi nevenoval ani pohľad.
„Váš lektvar, slečna Weasleyová je celkom obstojný. Pridala ste viac šťavy vo štvrtom kroku. V mojich hodinách vyžadujem väčší dôraz na prax než na teóriu, pokúste sa to zapamätať a trochu na tom zapracovať,“ poradil Rose a vzal si od nej uzavretú fľaštičku s hotovým lektvarom.
Albus vychádzal z triedy v tesnom závese s Rose.
„Nič si z toho nerob, Al. Nabudúce ti to pôjde lepšie,“ chlácholila ho.
„Ale prečo bol taký len na mňa? Myslíš, že... no vieš, ako nám rozprávali, že Snape bol zaujatý proti ockovi... myslíš, že to robí preto, že som Potter?“ skúšal zistiť, čo je príčinou učiteľovej nevraživosti voči nemu.
„Neviem, Al. To posúdime až podľa toho, ako sa bude správať k Jamesovi a Lily, nie?“
„Hm, asi máš pravdu. Poďme, ďalšiu máme hodinu s b... profesorkou McGonagallovou,“ opravil sa v poslednej chvíli a zamierili k učebni transfigurácie, kde ich neskôr dobehli aj Scorpius s Arniem.