Kapitola č.9: Bradavický expres
Nástupište 9 ¾ sa plnilo študentmi a ich príbuznými, ktorí sa s nimi lúčili a dávali posledné rady svojim ratolestiam.
„Nezabudni sa teplo obliekať, aby si nenachladol!“
„A pravidelne nám píš!“
„Ak si niečo zabudol, pošleme ti to po sove!“
„Kde je moja mačka?“
Tieto a podobné vety sa rozliehali veľkou halou a hvizd píšťaly vlaku oznamoval poslednú minútu do odchodu vlaku. Aj poslední študenti konečne naskočili do vlaku a ponáhľali sa obsadiť voľné kupé so svojimi spolužiakmi, ktorých cez letné prázdniny nevideli, alebo len veľmi zriedka. Vracali sa do školy. Školy, ktorá bola ich druhým domovom, kde nachádzali všetko, čo potrebovali: priateľov, vzdelanie, skúsenosti, ale i pohodu a bezpečie. Aspoň v to všetci dúfali.
Vo chvíli, keď sa študenti usadili vo vlaku, ani jeden z nich netušil, čo sa chystá.
Cesta ubiehala rovnako pomaly ako vždy, no dve hodiny po tom, čo vlak opustil stanicu Kings Cross v Londýne, začal spomaľovať, až napokon zastal úplne.
Na malú chvíľu sa zdalo, že sa nebude nič diať, no toto zdanie trvalo vskutku nanajvýš minútu. Hneď potom sa zo všetkých strán ozvali výkriky a vzduchom lietali červené, zelené a oranžové lúče vrhaných kliatob. Keď sa po prvej salve konečne Voldemortovi stúpenci rozhodli obsadiť vlak, nečakali odpor. Aké však bolo ich prekvapenie, keď sa proti nim namiesto davu vystrašených študentov postavila hŕstka vycvičených bystrozorov, v čele s Kingsleym Pastrokom a Thomasom Wildeom.
„Prekvapenie!“ zvolal Thomas s neskrývaným potešením, keď sa noví smrťožrúti ocitli pod paľbou kliatob z prútikov ochrancov Svetla.
„Zdá sa, že toto nečakali,“ uškrnul sa Kingsley, keď úspešne zneškodnil hneď troch mužov odetých v čiernych plášťoch.
Napriek značnému prekvapeniu bolo neskoro na ústup a smrťožrúti bojovali o holé životy. Podľa Thomasovho úsudku boli príliš mladí a neskúsení na to, aby sa ubránili proti presile, ktorá proti nim stála.
„Idem dopredu!“ oznámil Thomas Kingsleymu, ktorý len prikývol na súhlas a pokračoval v odzbrojovaní svojich protivníkov.
Thomas, ženúc sa k prednej časti vlaku, kde bol očakávaný najväčší odpor, sa musel vyhnúť niekoľkým dobre miereným smrtiacom kliatbam. Všetky ho však minuli a on smeroval k jedinému cieľu.
Keďže v prednom vagóne sa väčšinou vždy zdržiavalo niekoľko dospelých, ktorí mali dohliadnúť na hladký priebeh cesty do školy, počítalo sa s tým, že v tejto časti bude počet smrťožrútov najväčší. Práve tu sa pravdepodobne ukáže aj sám Voldemort. Mohlo by sa zdať, že sa sám nepotrebuje účastniť akcie, ktorá nemá šancu byť zmarená a ktorá je tak jednoduchá, že by to jeho smrťožrúti mali zvládnuť aj so zavretými očami. Ale práve preto, že si kúzelnický svet veril v bezpečnosť Bradavíc a všetkého čo s nimi súvisí, chcel byť pri tom, keď tento mýtus vyvráti. Chcel byť pri tom, keď tomuto svetu zasadí tú najväčšiu a najboľavejšiu ranu...
S tým však nepočítal len on, ale aj jeho protivníci. Thomas mal stále ešte v živej pamäti, ako o tomto bode viedol veľmi živú diskusiu so Snapeom na poslednej porade, kde dohadovali plán na túto akciu.
„Myslíte si, že ste odborník, ktorý dokáže odhadnúť správanie toho šialenca? Je mi ľúto, že vás musím vyviesť z omylu, ale takto to nefunguje. Dokonca ani smrťožrúti z jeho najužšieho kruhu by nedokázali presne odhadnúť jeho plány,“ vrčal Snape a jeho oči doslova blčali hnevom.
„To by ste vy mali vedieť najlepšie, že? Žiaľ, od čias, čo viac nie ste v jeho užšom kruhu, ale na listine smrti, musíme sa spoliehať na naše vlastné dohady. A verte mi či nie, pri tomto bude chcieť byť. Bude sa chcieť dívať do tváre bystrozorom, keď prídu na miesto útoku a kochať sa v ich zdesení, keď zistia, koľko nevinných detí je zajatých. Viac než sedemsto detí z celého sveta, DETÍ, ktoré sa nemôžu same brániť a on bude mať moc nad ich životmi. Može zastaviť vlak kdekoľvek, napríklad nad mostom, ktorý zničí a s potešením sa bude dívať, ako sa tí chudáci budú rútiť do záhuby a Merlin je mi svedkom, že v takej situácii by im naozaj nebolo pomoci,“ kričal Thomas, nevnímajúc zvedavé pohľady, sledujúce jeho a Severusovu slovnú prestrelku.
„To sa takto hádajú vždy?“ spýtal sa Kingsley so záujmom Minervy.
„Zdá sa,“ pripustila unavene.
„Akoby sa v tom mladom mužovi nahromadilo všetko z jeho predošlých rivalov- Jamesa, Harryho i Síriusa,“ skonštatoval a pobavene ich sledoval.
„Zdá sa, akoby si to Thomas skutočne vyberal aj za nich,“ pridal sa Ron, ktorý ich sledoval s rovnako veľkým zaujatím.
„Som rada, že sa bavíte, páni, ale čo keby niektorý z vás konečne zasiahol? Ja si úlohu rozhodcu medzi nimi rozhodne ešte užijem v škole,“ ozvala sa Minerva tentoraz podráždene. Kingsley s Ronom si vymenili veľa vravné pohľady.
„Thomas,“ zamumlal Ron vo chvíli, keď sa Kingsley rozhodol vziať si na starosti Severusa.
„Tak to by stačilo. Nemusíme sa pozabíjať navzájom, stačí, že sa o to snaží Voldemort,“ zahriakohol ich Kingsley a s Ronovou pomocou tých dvoch od seba odtrhli.
„Keby si ten mudrlant o sebe nemyslel, že je ktovie kto, nebolo by toto divadlo za potreby,“ zavčal Snape podráždene.
„To nebolo potrebné ani tak. Ale teraz, ak dovolíte, čo pristúpiť k našemu plánu?“ vmiesila sa do rozhovoru Minerva, ktorá ich oboch schladila ľadovým pohľadom. Thomas mal aspoň toľko slušnosti, že sa začervenal a sklonil hlavu. Severus miesto toho prekrížil ruky na prsiach a pery stisol do úzkej linky.
„Tak teda, čo si o názore pána Wildea myslíte vy ostatní?“ spýtala sa a rozhliadla sa po prítomných členoch Fénixovho rádu. Bolo tu niekoĺko starších členov, no mnohí tu boli noví. Buď to boli bývalí študenti, zväčša Ronovi vrstovníci, alebo bystrozori.
„Tá myšlienka rozhodne nie je zcestná. Ak si Veď- viete- kto naozaj myslí, že proti nemu nestojí žiaden schopný protivník, potom toto bude jeho trumf a on bude chcieť byť pritom. Takže... súhlasím s tým, že sa tam aspoň ukáže,“ ozval sa Neville Longbottom, ktorý sa väčšinou zdržiaval toho, aby vyjadril svoj názor, kým to nie je nevyhnuteľné.
„Pche...“ odfrkol si Snape, no zjavne si ho nik nevšímal.
„Aj ja súhlasim. Myslíte teda, že by sme mali dostať deti z vlaku a nechať ho opustený, keď ho Voldemort prepadne?“ navrhol Ron.
„Študentov dostaneme preč z vlaku určite. Navrhoval by som niekoľko prenášadiel do Prasiniek. Voldemort nebude predpokladať, že zmaríme jeho plány a tak nemá dôvod nechávať si zálohu v dedine. Ak by to však urobil, verím, že tí, čo budú poverení k tomu, aby dostali študentov bezpečne až do hradu, by si s týmto, podľa môjho názoru minimálnym odporom mali poradiť,“ prišiel so svojim návrhom Thomas a Minerva sa zo svojho kresla spokojne usmievala. Thomas totiž, bez toho, aby si to uvedomoval, takmer riadil celú akciu. Nie, žeby jej to vadilo. A ako sa zdalo, nebola sama, snáď s výnimkou Severusa, ktorý sa stále nedokázal preniesť cez skutočnosť, že nie je ten, ktorý podáva Rádu informácie z prvej ruky. Možno na Thomasa žiarlil, pomyslela si Minerva a v duchu sa tomuto udhaleniu zasmiala.
„O bezpečie študentov v Prasinkách sa postarajú učitelia. Možno Severus by mohol viesť túto časť akcie,“ navrhla a otočila sa na svojho dlhoročného kolegu.
„Si si istá, že touto úlohou nechceš poveriť pána „dokonalého“ Wildea?“ neodpustil si sarkastickú poznámku.
„Vlastne si myslím, že pán Wilde dá prednosť tomu, aby bol priamo na mieste činu. On prevezme tú časť s vlakom a postará sa o to, aby každý študent včas opustil vlak. Predpokladám, že pán Weasley mu s tým ochotne pomôže a potom sa obaja pridajú ku Kingsleyho skupine, ktorá si počká na smrťožrútov,“ odvetila pokojne.
„V tom prípade chcem byť vo vlaku s nimi,“ ohradil sa Snape a všetci naňho prekvapene pozreli. On chce byť na jednom mieste so svojim súčasným rivalom?
“Nenechám toho tupca, aby to spackal,“ dodal na vysvetlenie s kyslým úškrnom na tvári.
„Obávam sa, Severus, že to nepôjde. Dávam prednosť mať ťa po ruke živého,“ zamietla jeho žiadosť Minerva. „A keďže v tomto pláne vychádzame z predpokladu, že Voldemort sa toho bude aktívne účastniť, buď rád, že ti dovolím vystrčiť päty z hradu,“ karhala ho, ako keď matka karhá svoje neposlušné dieťa.
„Nie som decko, Minerva!“ ohradil sa zlostne.
„Nie? Tak prečo tomu tvoje správanie neodpovedá?“ schladila ho bezpečne a nebyť vražendého pohľadu Severusa Snapea, vyprskla by väčšina prizerajúcich sa v miestnosti do smiechu.
Thomas s prútikom v pozore sa v duchu uškrnul tomu, ako dokonale vedela Minerva spracovať Snapea. Nie, žeby si on sám občas nezaslúžil podobné narážky na vlastnú osobu. Občas mal pocit, že to naozaj mierne preháňa, ale na druhú stranu, je to predsa Snape a zaslúži si to, po tom všetkom.
Z predného vagónu sa k nemu niesla vrava niekoľkých, nie práve potešených hlasov, medzi ktorými mohol rozoznať ten, kvôli ktorému tam bol.
„Ako je možné, že na to prišli? Kde sú tí bezcenní malí parchanti, čo tu mali byť?“ vrieskal ako zmyslov zbavený Voldemort.
„Tam kde majú byť. V bezpečí svojej školy,“ ozval sa Thomas, keď rozrazil dvere vagónu a bez problémov zneškodnil dvoch smrťožrútov, ktorí boli s Voldemortom.
„Šmejdi! Keď odhalím, ktorý z vás ma zradil...“ vyhrážal sa Temný pán svojim služobníkom a vyslal na svojho protivníka, nie práve originálne, Avadu.
Včas rozpoznajúc hrozbu, stihol Thomas odskočiť a zasiahnuť Voldemorta svojou vlastnou kliatbou.
„Ty malý bezcenný červ,“ zaškrípal zubami a jeho červené oči sa zastavili na mužovi, ktorý si dovolil mu vzdorovať.
„Ale, ale... žeby sme sa zle vyspali? Počul som, že už máš občas problém zamieriť. Zdá sa, že tvoja povesť ťa predcháza, Tom,“ vysmieval sa mu Thomas nebojácne. Vedel, ako veľmi Voldemort neznáša meno svojho mudlovského otca, a tiež vedel, aký to naňho malo účinok. Nie nadarmo toho vedel viac, než si ostatní mysleli.
„Ako sa opovažuješ... kto si, že sa odvažuješ?“ vyprskol Voldemort.
„Tvoja nová nočná mora, teší ma, že sa stretávame,“ uškrnul sa Thomas, no ani na chvíľu nenechával svojho súpera na pokoji. Keď jedna z jeho dobre mierených kliatob zasiahla, zatiaľčo Thomas sa tým jeho úspešne vyhýbal, rozšírili sa Voldemortove uči od prekvapenia a zarazene hľadel na náramok na svojej ruke.
„Niečo sa deje? Žeby si sa chcel vzdať dobrovoľne?“ spýtal sa Thomas s neskrývaným potešením.
„O tom môžeš tak akurát snívať. Všetci späť!“ volal na svojich služobníkov, ktorí len ťažko odolávali presilám. Než sa Thomas stihol spamätať, bol Voldemort i všetci, čo toho boli schopní, preč.
„Sú všetci v poriadku?“ spýtal sa ustarane, keď sa vrátil ku Kingsleymu a jeho skupine.
„Pár škrabancov, myslím. Oni sú na tom horšie,“ ukázal na pobitú skupinku smrťožrútov, ktorí sa stále ešte nestihli spamätať z prvotného šoku. „A kde je Voldemort?“ spýtal sa zvedavo.
„Utiekol hneď, ako zistil, že nemá šancu,“ informoval ho Thomas.
„Ako inak. Tak teda... vďaka za pomoc. Myslím, že by si sa mal vrátiť do školy. O zvyšok už sa postaráme a verím, že študenti netrpezlivo očakávajú svojho nového učiteľa Obrany,“ uškrnul sa Kingsley a on pritakal. Aj on netrpezlivo očakával príchod nového školského roku, aj keď si ani zďaleka nepredstavoval, že jeho prvý deň školy bude taký akčný.
Komentáre
Prehľad komentárov
Je to super! Ale ten thomas mi vrtá hlavou podle mě má něco společnýho s harrym. Ale jen tak dál!!!! a dlaší kapitolky prosím!!!!!!!!!!!
díky díky díky
(Tereznik, 23. 3. 2009 18:02)
kapitolka skvělá, a ta přestřelka mezi Sevem a Thomasem... hehe...:oDD
Je to jasné, Harry umřel, ale stejně mi připadá, že Thomas je kouskem jeho, řekla bych, že s Harrym umřela ta povinnost zabít Voldíka, prostě Thomas má jeho vzpomínky, ale dostal druhou šanci, prostě moment překvapení, aby mohl porazit Toma... no nic jen tak plácám..:oDD
Díky Lucyku...;o)
parada :D
(Jean, 23. 3. 2009 5:25)ja ty jejich hadky proste miluju :D perfektni kapitola.... tesim se na pokracovani... to si bohuzel prestu skoro az za 14 dni :( ... tak se tu zatim vsichni mejte papa
Voldy
(Pitter, 22. 3. 2009 23:06)
TAk opäť raz sa Voldy prepočítal. Nejako často sa mu to stáva, nie? Žeby to bolo tým vekom??? :D Ale myslím, že určite má nejaké elixíry na oddialenie staroby (napr. krv jednorožca). Smrťožrúti si to potom od neho zlízli. Alenič iné si ani nezaslúžili. Veď sa k nemu pridali, pche...
Samozrejme, ani tu nesmie chýbať štipka sarkazmu (ako v každej kapitolke). Ale aspoň nejaké spríjemnenie. NIečo nové (nový štýl písania u Lucy :)).
Tak a už iba (zatiaľ) poďakujem za kapitolku: vďaka :)
jeeej,
(Hannuska, 22. 3. 2009 21:14)Voldyho zacina trapit kriza stredneho veku, to je nam ale smutna novinka. mozno by Voldyk prijal nejake lieky na toto od muklov... posleme mu vzorky?
vida
(Tereza, 22. 3. 2009 20:06)ja uplne zapomnela ze Voldy si mysli ze je diky naramku neporazitelny.. takze ve skutecnosti by ani tak moc nebezpecny byt nemel ne? :))) kapitola skvela! ty souboje Thomas-Severus me vazne bavi.. doufam ze jich bude jeste hodne :))
:-)
(Pitr2311, 22. 3. 2009 18:19)
strasne ma zaujima, kto je ten Thomas, ze tolko vie o Voldikovi..
a pri tom naramku, co spominal Fido, ma napadlo, ci sa nahodou v tom Labyrinte sa zazracna sila nenalepila na Harryho a on teda predsa len nezomrel, alebo zomrel a jeho dusa sa prevtelila do akehosi nezaujimaveho Thomasa Wilda, ktory uz 2 roky zomieral u sv. Munga :-P
=) ach jo..
(h!pogryf, 22. 3. 2009 18:15)tak to bylo tedy action...a podle toho co řikáš tak ještě bude..tim líp...chuderka Voldy bude mít z toho všeho mindráky
Super ...
(Fido, 22. 3. 2009 16:50)
... co jiného napsat ... fakt se ti povedla
"tvoje nová noční můra"
jo tak on si trubka Voldík myslí, že má ten správný náramek? :-O
:-)
(drahokam, 22. 3. 2009 15:43)Oni se tak krásně hádají, ty jejich hádky mne vždy dokážou rozesmát, nech je se trochu poprat, aspoň trochu vychladno. Ty dva jsou schopní se pozabíjet navzájem ani k tomu nepotřebují Voldíka. Chudáci smrtijedi, Voldík si na nich schladí žáhu. Jinak kapitolka jako vždy úžasná :-)
...
(Sorcha, 22. 3. 2009 15:42)Mno lucy, konečně nějaká akce. Někde si tam psala něco vesmyslu jako dříve nabo tak. Taže to bude asi doopravdy někdo z minulosti:D. Zajímalo by mě kdo to nakonec bude
uf...
(sevy, 22. 3. 2009 15:33)voldíkovi se asi rozšířila kukadla, že? tak se mi vybavilo... ty máš kukadla, jak zrcadla... :o))) no nic, jen taková malá kulturně- hudební vsuvka... :o))) jako ty hlášky seve-thomas a thomas-voldík, jsou bezvadné!!! ;o)
páni
(Susan, 28. 3. 2009 12:59)