Kapitola č.6: Riaditeľské pokarhanie
Atmosféra pri raňajkách bola doslova nabitá napätím, ktoré zmiernil len Minervin návrat.
„Dobré ráno,“ pozdravila všetkých svojich kolegov a priateľov a posadila sa na svoje miesto.
„Mala by si odpočívať,“ zamrmlal Snape s miernou nevôľou, no ona nad tým len mávla rukou.
„To vraví ten pravý, však?“ usmiala sa a všetci jej dali za pravdu.
„Thomas, zdá sa mi to, alebo už skutočne nepoužívaš barly?“ všimla si náhlu zmenu a s údivom pozerala na mladého učiteľa Obrany, ktorý vyzeral oveľa silnejšie a zdravšie než včera.
„Máte pravdu. To budú tie Snapeove zázračné lektvary. Vskutku netuším, čo do nich dáva,“ povedal nedbalo a napichol si na vidličku kúsok do chrumkava opečenej slaniny. Kútikom oka zachytil Snapeov pohŕdavý pohľad, ale nevyjadroval sa k tomu.
„To som rada. Mimochodom, ako si vedel o tom jede? Včera si mi vravel, že máš nejaké podzrenie,“ vyzvedala aj naďalej riaditeľka a on si všimol, že každý učiteľ pri stole spozornel.
„Možno by sme sa o tom mohli porozprávať niekde v súkromí,“ odpovedal neurčito.
„Tak teda dobre. Očakávam teba i Severusa v riaditeľni o pol hodiny,“ povedala stroho a hoci ešte nedojedla svoju porciu, bez slova odišla.
„Nepovedal som v súkromí?“ zamrmlal si Thomas popod nos a chuť ho zjavne prešla.
„Presne o pol hodiny stáli obaja učitelia pred dverami riaditeľne a prepaľovali sa vražednými pohľadmi.
„Nestojte tam ako sochy slobody a poďte dnu skôr, než mi súbojom zničíte schodisko. Nerada by som sa do svojej pracovne dostávala na metle,“ ozvalo sa z pracovne a muži, prekvapení i mierne zahanbení, vstúpili.
„Takže... Viem, že vy dvaja máte problém spolu vyjsť, ale ako pri každej príležitosti opakoval Albus, zopakujem to i ja. Sme na jednej lodi, či už sa vám to páči, alebo nie. Severus, vieš sám najlepšie, že tvoja nevraživosť voči Síriusovi a rovnako aj voči Harrymu nikdy neviedla k ničomu dobrému. Skús sa nad sebou zamyslieť a dať šancu aj iným dokázať, že sú pre našu stranu prínosom. A ty, Thomas, si tu nový a kým sa nerozhodneš zdieľať s otatnými svoje tajomstvo, musíš počítať s istou rezervovanosťou,“ karhala ich oboch ako malých chlapcov. Našťastie mali aspoň toľko slušnosti, že ani jeden otvorene neprotestoval, aspoň nie v tejto chvíli.
„Máte k tomu čo povedať?“ spýtala sa a podozrievavo si ich premerala.
„Nie,“ ozvalo sa dvojhlasne a Minerva sa konečne trochu uvoľnila. „Výborne, takže prejdime k veci. Všetkým nám je jasné, že ten jed nebol určený mne, ale tebe, Severus. Nenapadá ma spôsob, akým by sa do tej kávy mohol dostať, ak samozrejme medzi sebou nemáme zradcu, o čom pochybujem,“ zmenila tému a prešla rovno k veci.
„Ja si tým taký istý nie som,“ zavrčal Snape a vrhol nevraživý pohľad smerom k Thomasovi.
„O čo vám ide, Snape? Zachránil so vám krk, čo tak prejaviť aspoň trochu vďačnosti?“ vyprskol mladší muž.
„Nik sa vás o to neprosil. A mimo to... kto mi zaručí, že ten jed ste tam nedali vy, aby ste sa neskôr nemohli vrútiť dnu ako veľká voda a zahrať sa na hrdinu? Možno ste si tým chceli získať našu dôveru, ale bol to veľmi chabý a úplne začiatočnícky pokus,“ vrátil mu to Snape a z každého jeho slova zaznievala nenávisť.
„Ak by som vás chcel skutočne zabiť, určite by som si našiel oveľa lepší a účinnejší spôsob, to mi verte,“ vrčal Wilde.
„To by stačilo! Vy ste ma na začiatku nepočúvali? Mám vám to zopakovať, ale sa zahráme na učiteľa a žiaka a vy mi to napíšete každý najmenej tisíckrát, kým si to nevtlčiete do tých svojich tvrdých makovíc?“ kričala na nich Minerva, až sa jej telo celé triaslo od zlosti.
„Pokojne, moja milá. Len ich nechaj, potrebujú to zo seba dostať raz a navždy,“ upokojoval ju Albus zo svojho portrétu, ktorý si pohľad na hašteriacu sa postavu doslova vychutnával.
„Ak sa chcú prizabiť, môžu to urobiť mimo tohto hradu. Ja takéto jednanie v škole nebudem tolerovať,“ odvrkla podráždene a keď sa zdalo, že ani jeden z mužov sediacich oproti nej nemá čo povedať, pokračovala už trochu miernejšie.
„Tak teda, zdá sa, že jediný, kto nám k tomu môže povedať viac, si ty, Thomas. Počúvam,“ vyzvala ho a tentoraz jej tón naznačoval, že neberie žiadne námietky. Zťažka si povzdychol, ale zdalo sa, že nemá na výber a tak začal.
„Potreboval by som si svoje tvrdenie overiť, než niekoho obviním. Pokiaľ by ste mi mohli pomôcť spojiť sa s Harryho priateľmi, budem vám môcť dať odpoveď ešte dnes večer. Zatiaľ vám môžem povedať len toľko, že to nebol nik z hradu a že by pomohlo vymyslieť spôsob, ako obmedziť prístup do školy neregistrovaným animágom,“ povedal a zdalo sa, že viac sa od neho v tejto chvíli nedozvedia.
„Je to naozaj všetko, čo mi môžeš povedať, Thomas?“ spýtala sa ho podozrievavo Minerva.
„Áno, ale ako vravím, potrebujem hovoriť s Hermionou. Potom budem vedieť viac,“ uzavrel.
„Dobre teda. Zaujímala by ma však ešte jedna vec. Čo sa s tebou stalo? Ešte včera si sa sotva držal na nohách, keď si vbehol do Veľkej siene a dnes...“ nechápavo krútila hlavou.
„Myslím, že na toto by vám mohol odpovedať odborník,“ odvrkol a vrhol smerom k svojmu kolegovi naštvaný pohľad.
„Nepokúšaj sa ma obalamutiť tým, že za to môžu jeho lektvary. Aj keď je najlepší vo svojom obore, žiaden lektvar by ťa nepostavil na nohy tak rýchlo. Takže?“ zdalo sa, že Minerva začína byť netrpezlivá. Slova sa však skutočne ujal Snape.
„Tuto pán kolega sa včera v noci rozhodol urobiť si malý výlet do Zakázaného lesa. Neviem, čo presne tým sledoval, ale podrobil sa akémusi rituálu, korému vďačí za svoj stav,“ vysvetlil stručne, opomenúc spomenúť, že toho bol svedkom. Radosť z tohto odhalenia si však Thomas nemohol nechať ujsť a tak dopovedal ten zvyšok. Vynechal len ten záver, keď Snapeovi vrazil.
„Severus, je to pravda? Naozaj si ho sledoval?“ spýtala sa Minerva, no viac než čokoľvek iné, znel jej hlas unavene. „Vy dvaja ma raz privediete do hrobu,“ povzdychla si a v duchu sa čudovala tomu, ako tieto situácie medzi Severusom a jeho večnými rivalmi dokázal zvládať Albus.
„Skús si dať jeden z mojich citrónových cukríkov,“ ozvalo sa z portrétu, akoby to bola odpoveď na jej nevyslovenú otázku.
„Bolo to nutné,“ odpovedal trochu oneskorene Snape a v miestnosti nastalo ťaživé ticho.
„Dobre teda. Spojím sa s Ronom a Hermionou a spýtam sa, či by ťa mohli prijať, vydrž chvíľku,“ ozvala sa Minerva a nabrala si do ruky hŕstku letaxu, ktorý hodila do krbu a potichu zamumlalal adresu.
Domom sa rozľahol prenikavý detský plač. Najmladší Weasley sa dožadoval pozornosti svojich rodičov.
„Ahoj maličký, to nič, už je dobre,“ tíšila ho Hermiona a naklonila sa nad postieľku svojho dieťaťa. Harry sa v tej chvíli upokojil a pokojne čakal, kým ho starostlivá matka vezme do náručia. Stalo sa a Hermiona niesla svoj najväčší poklad do kuchyne, kde pri stole sedel Ron a čítal noviny.
„Drobec sa nám zobudil,“ usmial sa a odložil noviny. Natiahol ruky k Hermione, pohľadom žiadajúc, aby mu ho dala.
„Asi sa mu v izbe nepáčilo samému,“ usmiala sa milo a dala mu syna do náručia. Sama sa vrátila k sporáku, aby dokončila raňajky.
„Počuj Ron, stále mi nejde do hlavy ten nový učiteľ,“ zamumlala po chvíli.
„Myslíš toho Thomasa Wildea?“
„Presne toho. Neviem, čo si o ňom mám myslieť. Na jednu stranu, ak mu Harry veril, zrejme vedel prečo, ale...“
„Ale nechápeš, prečo o ňom Harry nepovedal nám?“ dokončil Ron za ňu a ich pohľady sa stretli.
„Áno. Viem, že Harry mal vždy nejaké tajomstvá, aj keď vedel, že nám môže veriť. Ale prečo by pre nami zatajoval priateľov? Teda... dávalo by to zmysel, ak by mal nejakú temnú minulosť alebo niečo. V tom prípade by si Harry mohol myslieť, že by sme proti tomu mohli mať nejaké námietky,“ uvažovala nahlas.
„Áno, tak ako by som mu povedal svoje na vztah so sestrou toho sviniara,“ zavrčal podráždene, až sa malý Harry v jeho náručí rozplakal.
„Ach Ron, nesmieš sa naňho hnevať za to, že sa zaľúbil. Mal rovnaké právo na lásku ako ty a ja. Navyše si nemyslím, že by Snapeova sestra bola taká ako Snape. Počula som, že sa spolu veľmi pohádali práve kvôli Harrymu. Kto vie, ako to všetko vôbec medzi nimi bolo,“ povzdychla si a vzdala Ronovi z náručia stále ešte plačúce dieťa.
„Čo mu je? Prečo plače?“ spýtal sa nervózne.
„Myslím, že je hladný, ale možno by pomohlo, keby si tak nekričal a nevrčal, keď ho budeš mať na rukách nabudúce,“ povedala ostrejšie, než mala v úmysle.
„Prepáč, keď ono je to také ťažké...“ zamrmlal a podišiel k nej, aby ju zozadu objal. „Asi si nikdy nezvyknem na to, že tu s nami nie je. Toľko som mu toho chcel povedať a chcel som, aby šiel malému za krstného...“
„Ja viem, Ron. Aj mne chýba,“ priznala a užívala si tu chvíľu, keď ju Ron držal a dával jej možnosť pocítiť, ako ju má rád a že sa o ňu postará. Ich rozjímanie však prerušilo detské nariekanie, keď sa Harry opäť dožadoval pozornosti.
„Zdá sa, že svoju výrečnosť si zdedil po mame,“ uškrnul sa Ron a vyslúžil si za to jemné štuchnutie pod rebrá od svojej manželky. „Už mlčím,“ vzdal sa a s úškrnom na perách zdvihol do vzduchu ruky, aby potvrdil svoje slová. Krútiac hlavou a čosi s úsmevom šepkajúc svojmu synovi, vyšla po schodoch na poschodie, aby nakŕmila malého hladoša.
V tom plamene v krbe zozelenali a v nich sa vznášala hlava Minervy McGonagallovej.
„Pani profesorka? Stalo sa niečo?“ spýtal sa Ron a na jeho tvári sa zjavil ustaraný výraz.
„Nie, nič sa nestalo. Je doma Hermiona?“ spýtala sa.
„Áno, šla nakŕmiť malého. Potrebujete niečo? Mám ju zavolať?“
„Nie, len ju nechaj, nech sa postará o Harryho. Chcela som vlastne vás oboch požiadať o láskavosť. Thomas Wilde by s vami potreboval o niečom hovoriť. Nemám tušenie o čom konkrétne, ale vraj by mu s tým mohla pomôcť práve Hermiona. Myslíš, že by to bolo možné?“ žiadala odpoveď.
„Pani profesorka, viem, že som sa na porade Rádu postavil na vašu stranu a povedal som, že mu dôverujem, ale...“ zarazil sa.
„Chceš vedieť, či je natoľko dôveryhodný, aby si ho vpustil do svojho domu, Ron?“ uhádla, čo sa mu premieta v hlave a keď prikývol, smutne sa usmiala.
„Ron... mal si niekedy nejaké pochybnosti o Harrym? O jeho loajalite?“ spýtala sa.
„Samozrejme, že nie!“ ohradil sa okamžite.
„Tak vidíš. Ak si veril tomu, že vždy stál na našej strane, potom ver tomu, že ten, kto si zaslúžil jeho dôveru, zaslúži si aj tvoju a Hermioninu,“ odvetila pokojne. „Takže... môžem ho poslať?“
„Budeme sa tešiť,“ povedal Ron, aj keď nadšením práve neoplýval.
„Vďaka. Uvidíme sa neskôr a pozdravuj Hermionu,“ rozlúčila sa riaditeľka a s tými slovami zmizla.
„Kto to bol?“ spýtala sa Hermion, schádzajúc dole schodami.
„Riaditeľka. Zdá sa, že za chvíľu budeme mať návštevu a ty budeš môcť skúmať, čo ti na profesorovi Wildeovi nesedí,“ odpovedal s povzdychom a len čo to dopovedal, ocitol sa spomínaný muž tvárou v tvár dvojici Harryho najlepších priateľov. Prišiel krbom.
„Dobrý deň,“ pozdravil zdvorilo a čakal, kým ho majitelia domu pozvú ďalej.
Komentáre
Prehľad komentárov
skvela kapitola hastereni tech dvou jednoduse nema chybu, smichy malem padam ze zidle :D :D jdu si cist dal :)
heh,
(soraki, 20. 3. 2009 8:42)
tak už tu máme Toma a Jerryho, babču a... Merline! kde je Tweety??? :-D
Hezká kapča, omlouvám se za ubohý koment, ael vrhám se na další :-D
Tereza
(Lucy, 20. 3. 2009 0:12)v těch Bohnicích jsme předběžne se Sevy rezervovali pár míst. Stačí jen říct a doplníme objednávku, jen dejte vědet včas, aby pak bylo dostatek místa :-D
opet dalsi
(Tereza, 19. 3. 2009 23:20)mistrovsky koncert Severuse a Thomase (ci Jerryho a Toma -- takhle je to vazne lepsi:))).. jesteze je Minerva vzdycky udiriguje.. je to cele moc hezke ale jako obvykle ten konec.. doufam ze se brzy aspon neco dozvime jinak se asi vsichni sejdem v Bohnicich :))
tajomstvá
(Pitter, 19. 3. 2009 22:46)
Ako som tak čítal túto kapitolku, zdá sa, že Minerva už bude navádzať Thomasa, aby povedal svoje tajomstvo aspoň Severusovi. Tak už by to mohol urobiť. Alebo, keďže tvrdí, že bol Harryho najlepší priateľ, mohol to povedať Harryho ďalším najlepším priateľom. Ak už nie oni si zaslúžia pravdu, tak ja už neviem kto. Už by som najradšej čítal kapitolku, kde sa tie tajomstvá odhaľujú, resp. vo viacerých kapitolkách. Dúfam, že sa raz dočkám.
Som zvedavý, akú teóriu Thomas má. Koho upodozrieva. Netrpezlivo čakám na ďalšiu kapitolku.
Trošku ma prekvapilo, že Minerva na Thomasovo vyliečenie zareagovala trošku mäkšie. Čakal som, že bude vrieskať, že čo si to dovolil. Aspoň že zareagovala vetou: „Vy dvaja ma raz privediete do hrobu,“.
A, samozrejme, vďak za kapitolku :)
prvé slovo
(cherry, 19. 3. 2009 22:31)
čo ma napadlo keď som dočítala, bolo: ďalej!!!!!!! asi znova prejdem na variant- nečítať, kým poviedka nebude dokončená, lebo mi šibne
tak sa majte pekne:-P
ďalej!!!!!!
teorie Tom a Jerry
(sevy, 19. 3. 2009 22:11)je skvělá... myslím, že by se efka mohla pustit do psaní druhé varianty :o)) jinak by mě zajímalo jak tom zjistil, že někdo jerrymu hodil něco do kafe... a odnesla to babča... přidáváš další a další velké otázníky, už bys mohla na něco i odpovědět, co myslíš?? ;o)) taková maličkost, jako říct nám kdo trávil, pro tebe nic není.. máš tam spoustu jiných a větších otázníků! ;o) tak šup do toho, půl je hotovo (přece nechceš aby Tereznik začala s tím okusováním nehtů na nohou! :P)
Tereznik
(Fido, 19. 3. 2009 19:08)
Dobrou chuť :)
vy ste tak nedočkaví ... trpělivost růže přináší.
A tak trochu mne mrzí, že mi nevěříte :D
:-)
(Pitr2311, 19. 3. 2009 18:28)
to je hrozne, stvrtina pribehu je za nami a ja stale netusim, co je zac hlavny hrdina... snad teraz hermiona na nieco pride ;)
efka: to bol celkom dobry napad, som sa na nom dobre zabavil :)
a zase konec
(Tereznik, 19. 3. 2009 17:42)
Já zešílím, a to už je co říct, protože blázen jsem už teď...:oDD To se nedá, já tohle napětí už asi nevydržím, si okoušu nehty snad i na nohou...:oDD
Díky
hihi,
(JSark, 19. 3. 2009 16:27)
od smiechu sa váľam pri počítači. Tom a Jerry, Efka, ty máš nápady.
Čo sa týka Wilda, ešte stále mám pochybnosti, či Seve nemá pravdu, ale veď uvidíme.
Do kelu...
(Hannuska, 19. 3. 2009 16:17)budem frflat a hundrat, lebo toto uz neni normalne. ten thomas je tak obaleny tajomnom, ako rezen v dvojobale. niekde by sa malo pisat, kolko clovek prezije napinania, kym sa nezblazni.
když přestane napínat
(Fido, 19. 3. 2009 14:48)
tak to trochu ztratí kouzlo ... vyderžaj pijoněr
Efka: super !!
:-)
(Lucky, 19. 3. 2009 8:57)
Souhlasím s Efkou. Tohle je ta nejlepší teorie jakou jsem zatím četla :-))
Lucy: prosím přestaň nás tolik napínat. Aspoň něco málo nám o Thomasovi prozraď. A jinak, ať ti tohle tempo vydrží, dík
:-)
(drahokam, 19. 3. 2009 8:48)Lucy prosím, dej nám nějkaé vodítko, já se opravdu zblázním, jak nemohu přijít na to kdo ten Thomas je. Možná se podaří Hermioně z něj něco dostat, takže netrpělivě očekávám další kapitolku, povídka je skvělá, každá kapitolka tak napínavá, jen doufám, že to nebude až do poslední kapitolky, než nám odtajníš Thomase
...
(Sorcha, 19. 3. 2009 8:24)supa kapča lucy, stale by me zajímalo kdo je ten tomas, nemohla by si nám to konečně prozradit? :D
Je to jasné!
(Efka, 19. 3. 2009 7:54)
Dvojica Snape a Wilde nie je nikto iný, ako Tom a Jerry. Wilde sa preriekol, že vie niečo o neregistrovaných animágoch. Snape zase vyzerá ako netopier a netopier nemá ďaleko od myši s krídlami. Takže toje moja teória. Len Severus sa premenoval na Jeeryho a Thomas si svoje meno skrátil na Tom. Jeden bez druhého nemôžu existovať, ale keď sú spolu, idú sa navzájom zahlušiť. :-))))))
A inak opäť fajná kapitolka... Ako inak. :-)
proč Lucy nereaguje
(Fido, 19. 3. 2009 7:51)
na naše návrhy kdo to je :) ???
někdo se musel trefit a jí se to odhalení nelíbí
.........................
no jaké si nás vychovala, takové nás má :D
no...
(Tria, 19. 3. 2009 6:46)
Ako vidím rada nás trošku naťahuješ, keď nemáme ani tušenia čo ma Thomas spoločné s Harrym...
:-)
Nový príbeh ti ide skvele...a tak rýchlo....gratulujem.
super
(Jean, 21. 3. 2009 10:21)