Kapitola č.5: Posol
Keď v tú noc sen sadol na viečka unaveného učiteľa, opäť sa ponoril do temnoty. Obklopovala ho a hrozila, že ho pohltí do svojho vnútra. Chcel sa vymaniť z jej zovretia, no stratený v tme nevedel nájsť cestu von.
V tom sa v diaľke zjavilo svetlo... také jasné a žiarivé, až ho oslepilo. Zostal nehybne stáť a čakal, kým mladá žena podíde až k nemu.
„Môj posol prichádza. Bude ťa čakať na okraji Temného lesa, ale ponáhľaj sa. Nemá veľa času,“ oznámila mu pokojným hlasom.
„Počkaj! Kto si?“ zavolal za ňou zvedavo, no ona sa s tajomným úsmevom otočila a on opäť prepadol do temnoty. No nie na dlho.
Zobudil sa do tmy, no áto tma nebola taká nepreniknuteľná ako tá v sne a jeho oči si rýchlo privykli. Spomenul si na slová záhadnej elfky a bez váhania sa začal obliekať. Musel ísť do Zakázaného lesa, tam by ho mal čakať... kto vlastne? Čo je to za posla, ktorý ho má vylákať do nebezpečného lesa? Nie je to nejaká Voldemortova pasca? Nie, to určite nie. Určite nemá ani len poňatia o jeho existencii.
Najtichšie ako sa dalo vzhľadom k okolnostiam sa vytratil zo svojich komnát. Pozorne načúval zvukom rozliehajúcim sa tichým hradom, no nezachytil nič podozrivé a tak sa trochu uvoľnil. Zrejme by si však dvakrát rozmyslel, či by pokračoval vo svojej ceste, keby vedel že ho pozoruje pár čiernych, nebezpečne planúcich očí.
Severus Snape nemohol spať a tak sa rozhodol stráviť voľný čas tým, že si urobí okružnú prechádzku po hrade. Ach, ako veľmi mu chýba tá naháňačka po chodbách s Potterom. A tie jeho drzé odpovede, keď ho prichytil, ako sa po večierke zakráda hradom... To boli časy, povzdychol si a pomyslel si, že odkedy Potter dokončil školu, jeho bežný školský rok bol oveľa pokojnejší, ba niekedy až nudný.
Avšak prekvapilo ho, že z chodby vpravo od neho k nemu doliehali kroky. Po chvíľke uvažovania vylúčil všetkých svojich kolegov... ich kroky počas tých rokov spoznal kedykoľvek a vždy vedel, kto k nemu ide na návštevu, ak sa niekto odvážil prísť až k nemu do žalárov. Tieto kroky však boli iné a on si spomenul, že presne tie isté počul, keď čakal na Wildea pred ošetrovňou. Kam asi mieri tentoraz? Potichu a s ľahkosťou krokov, ako vždy, vydal sa za svojim kolegom.
Keď si uvedomil, že idú k Zakázanému lesu, zamračil sa. Čo už len tam môže chcieť, pýtal sa sám seba a striaslo ho pri pomyslení, aké všetky nebezpečenstvá v tom lese na človeka číhajú.
Severus si musel dávať obzvlášť veľký pozor, aby sa aj v lese pohyboval nehlučne. Bolo to ťažšie, ale nie nemožné, obzvlášť pre majstra špiónov. V diaľke uzrel slabé svetielko svietiace uprostred inak temného lesa a zistil, že Wilde smeruje k nemu. Dychtivo ho nasledoval, až kým Thomas nezastavil tesne pred povôdcom toho zvláštneho svetla. Alebo lepšie povedané, pôvodkyňou.
Pevnejšie sa pritisol k stromu čo najbližšie k záhadnej dvojici, aby mohol vypočuť ich rozhovor. Nemusel ani dlho čakať, kým Wilde prehovoril.
„Kto si?“ spýtal sa a pozeral na ženu, ktorá mala dlhé hnedé vlasy, no rovnako jasné modré oči a jemné črty tváre ako žena z jeho sna.
„Moja pani ti povedala, že prídem, inak by si tu nebol,“ odvetila mladá žena s miernym úsmevom.
„Prečo sme tu?“ skúsil znovu.
„Musíš pochopiť, že veci, ktoré sa stali, stali sa z istého, veľmi dobrého dôvodu. Nie som tá, ktorá ti má odhaliť toto tajomstvo. Som tu, aby som ti pomohla a povedala, čo máš robiť,“ odpovedala pokojne.
„Čo mám robiť? Vari je niečo, čo ja môžem urobiť?“ odfrkol si pohoršene, ukazujúc na barly, ktoré boli stále ešte jeho tichým spoločníkom.
„A preto som tu...“ zopakovala a potom začala odriekať nejaké kúzlo v jazyku, ktorý nepoznal. Bolo to ako jemný šepot lístia, hukot potôčika, či bzokot včiel sprevádzaný štebotaním vtákov, ktoré ho obklopili a on cítil, ako jeho telom preteká životodárna energia. Odrazu sa cítil lepšie než kedykoľvek predtým a jeho oči na malý okamih zaslepilo biele svetlo. Napokon to všetko ustalo, rovnako ako mäkké slová čarokrásnej elfky a on sa cítil ako znovuzrodený. Vedel, že barly sú mu v tejto chvíli zbytočné a nechal ich spadnúť na zem.
„Ako si to...“ čudoval sa, obzerajúc si svoje telo, akoby ho nespoznával. V tom však za sebou začul akýsi šuchtavý zvuk. Než stihol zacieliť, jeho spoločníčka ho predbehla a s tichým mumlaním mierila kamsi do zdanlivo prázdneho, temného priestoru za ním. Ozvalo sa tiché klianie a on bezpečne spoznal hlas, ktorý doľahol k jeho ušiam.
Severus stál bez pohnutia za stromom a so zatajeným dychom sledoval, ako sa okolo jeho kolegu začína tvoriť vzdušný vír a hromada lístia zo zeme, víriaca okolo mužovho tela, mu zaclonila výhľad. Trvalo to len niekoĺko sekúnd, kým to všetko pominulo a on ohromene pozeral na Wildea, ktorý práve odhodil svoje barly. S tichým úžasom sa chcel tomu čudesnému rituálu, elfskému rituálu, ako pochopil, prizrieť zblízka. Bol však natoľko ohúrený, že si nevšimol nízky konár nad svojou hlavou a svojou vysokou postavou sa oň obtrel, až zašušťal. Ani sa nenazdal, a korene stromov, rovnako ako najbližšie konáre, ožili a začali sa okolo jeho tela uťahovať ako pevné laná.
„Do kotla,“ uniklo mu skrz zaťaté zuby, ako sa pokúšal bojovať s dietkami Matky prírody.
„Čo pre Merlina tu robíte, Snape?“ ozvalo sa podráždene a keď Severus vzhliadol, pozeral do očí kolegovi, ktorého sledoval.
„Čo myslíte? Prechádzam sa pri mesiačiku,“ odvrkol. „Okamžite ma rozviažte!“ prikázal ostro.
„Prečo by som to robil? Je na vás pekný pohľad,“ uškrnul sa potešene.
„Myslela som, že si prišiel sám,“ ozvala sa elfka za jeho chrbtom a jej tón sa zdal byť opatrný a podozrievavý.
„To som si myslel tiež,“ odrvkol Thomas. „Našťastie tento tu nie je nebezpečný,“ uistil dievčinu a obrátil sa k nej.
„Si si tým taký istý? Nezdá sa, že by k tebe choval obzvlášť veľkú úctu a o dôvere tiež nemôže byť reč,“ opravila ho mierne.
„Áno, viem. Ale aj tak by si ho mohla pustiť. S ním si poradím,“ zopakoval a ona, netváriac sa vôbec potešene, odvolala svojich lesných priateľov a Snape bol konečne voľný. Sotva sa však pozviechal zo zeme, dopadla na jeho tvár, konkrétne na jeho nos, tvrdá päsť a on sa opäť ocitol na zemi, prekvapene a zlostne zazerajúc na svojho kolegu.
„To aby ste nabudúce nestrkali ten svoj frňák kam nemáte, drahý kolega,“ uškrnul sa Thomas a bez ďalšieho otáľania sa otočil k poslovi, ktorý mu mal povedať, čo ho čaká.
„Takže? Čo mám robiť?“ spýtal sa a tentoraz to znelo dychtivejšie a odhodlanejšie než predtým.
„Musíš splniť každý príkaz, ktorý dostaneš od našej pani. Bol si predurčený k tomu, aby si zničil temnotu a tým zachránil nielen váš, ale i náš svet. Naše spoločenstvo sa rozhodlo ti pomôcť. Veríme, že si hoden našej dôvery,“ vysvetlila, pozerajúc mu priamo do očí. „Viem, že to dokážeš. Len načúvaj jej hlasu,“ povedala tajomne a s tým sa otočila a zmizla v lese.
„Počkaj! Ako sa voláš?“ volal za ňou, no bola už preč. Otočil sa preto k nasupenému profesorovi lektvarov, ktorý bol rozhodnutý nespustiť ho z dohľadu, kým nezistí, čo do frasa sa tu deje.
„Spokojný, Snape?“ zavrčal Thomas nenávistne.
„Samozrejme... ďalší Vyvolený v mojom okolí, čo viac mi k šťastiu chýbalo?“ odvrkol pohoršene, stále ešte si pridržiavajúc boľavý nos.
„Mali by sme sa vrátiť do hradu, než niekto zistí, že sme preč. Som si istý, že by riaditeľka neocenila ďalšie porušenie vášho sľubu, alebo sa mýlim?“ prebodával ho zlostným pohľadom učiteľ Obrany.
„Čo vy o tom viete? Ste len úbohý úradnícky poskok, ktorý o nebezpečenstvách tohto sveta nemá ani najmenšie potuchy. Ó áno, viem o vás všetko, Wilde. Nikdy ste neboli viac, než len obyčajná nula, ktorá sa pri každom náznaku hrozby stiahla do svojej ulity a nechala iných, aby urobili špinavú prácu za ňu,“ vrátil mu Snape a vo svojom hlase nechával jasne zaznieť pohŕdanie mužom, ktorý stál oproti nemu.
„To hovorí muž, ktorého život nie je nič iné, než obyčajná faloš a pretvárka. Uisťujem vás, že o mne neviete vonkoncom nič, Snape,“ odpovedal Wilde chladne a nečakajúc, či ho bude jeho kolega nasledovať, zamieril von z lesa.
Komentáre
Prehľad komentárov
je to cim dal zajimavejsi :) tychle jdu cist dal... ta rana pesti byl perfektni napad :D normalne jsem si poprskala monitor :D
Ako vždy...
(Efka, 19. 3. 2009 7:32)
výborné!
A ja už viem, kto je Thomas. Ale ešte si to overím prečítaním ďalšej kapitolky... :-)))
:-)
(Pitter, 18. 3. 2009 22:44)
ešte som zabudol na ostatné veci. KOnečne ide do tuhšieh...Už Thomas dostáva prvé rozkazy, už začína bojovať proti temnote...A je uzdravený!!! Pekná mágia...tá elfia :). Ale pomohla :)
Dúfam, že všetko, čo som zatiaľ chcel :)
frňák :D
(Pitter, 18. 3. 2009 22:22)
„To aby ste nabudúce nestrkali ten svoj frňák kam nemáte, drahý kolega,“ To je asi najkrajšia veta z celej kapitolky :D. Kedy konečne už Thomas povie svoje tajomstvá a všetko o svojom živote???Už o chcem čítať. Ako sa Snape zatvári...No čo už. Si počkám :).
Vďaka za kapitolku :)
jehoo
(lenka, 18. 3. 2009 21:16)
nadhera:) tomu sa vravi "ako sa do hory vola...." che :D zasluzil.... akonecne KONECNE mu niekto povedal to o tom nestrkani frnaku kam nema... ale aj Sevovi by to mohlo uz dojst....a mohol by sa trochu zmenit....pre svoje vlastne dobro...minule pri Minerve ked bol som uz dufala...mohol by mat aspon viacej takych momentov, ved aj on je len clovek... a nemoze byt uplne zly, ved aha ako ma rad Aini a Lilith....
matury anglina myslim v poho....sloh som sice stihla len tak tak....ale myslim, ze dobre:) dakjem vsetkym za psychicku podporu:)
díky
(Tereznik, 18. 3. 2009 20:46)
Dobrý špion, když se nechá nachytat... che to se mu moc nepodrařilo...:oD
Tedy, že by se nám tu ukázali i elfíci...:oDD
Díky za další kapitolku, tvé tempo je opravdu obdivuhodné.;o)
:-D
(sevy, 18. 3. 2009 18:17)„Čo myslíte? Prechádzam sa pri mesiačiku,“ odvrkol. „Okamžite ma rozviažte!“ prikázal ostro.... haha, špión seve se nechal načapat jako školáček :o))) no ale lucy! doufám, že jsi mu ten hezky tvarovaný nos neponičila! to bych na tebe byla velice zlá! hm, když tak koukám do kalendáře jak hezky pravidelně přidáváš a vidím, jak přidáváme nepřítele... mhm, ehm, kuck, kuc... jasný? nebo jinak... :oops: (asi se zajdu na potter.sk vysmajlíkovat :o))) )
:-)
(Pitr2311, 18. 3. 2009 18:13)
no neviem, ten Thomas je jedna velka neznama, a to sme uz v piatej kapitole... ktovie preco sa k Mungovi dostal zhruba v case, ked Harry odisiel do labyrintu...
ale to, ze Snape dostal do nosa, tak to bolo zasluzene.. :)
:-)
(JSark, 18. 3. 2009 15:47)
To sa podarilo, Sevy dostal do nosa. Teda dúfam, že ho následkom toho nebude mať ešte zahnutejší. :-)
Ja chcem smajlíkov. Blé. :(
konečně
(Lucky, 18. 3. 2009 13:24)dostal Severus to, co si zasloužil. A asi si uvědomil, že dostal do nosu právem, protože se ani nesnažil to Thomasovi vrátit. Moc krásná kapitola, Lucy. Dík
Lucy, Lucy
(drahokam, 18. 3. 2009 13:14)
Já chci vědět kdo to je, úplně mně to deptá. prosím slitování, dej nám alespoň malou nápovědu :-(
Jinak kapitola skvělá, uzdravení pomocí elfky, bylo dobré, Sevík si určo oddychnul, že nemusí připravovat lektvary pro Thomase, ty dva jsou jak kočka s myší, jen doufám, že se nakonec nesežerou :-)
soraki
(Fido, 18. 3. 2009 13:08)Sirius a ulita? to právě ne, on by se hnal vpřed, ale nepustili ho!
:) (smajlík je moc krátký nadpis)
(Fido, 18. 3. 2009 13:07)
Tereza: pokud si všimneš, tak co den to kapitola ... kde se ti tohle jinde stane :)
soraki: je to Harryho duch, vrátil se z labyrintu a našel si nové tělo, když to jeho bylo probodené, a teď mu elfíci pomohli
Snape si myslel, že když ho nezná z bojů, tak že byl zalezlej :)
Tak dávám Lucy max deset kapitol než prozradí identitu (bolševikovi rok maximálně dva) :D
budou tu smajlíci?
Zázračné uzdravení
(KacaM, 18. 3. 2009 12:43)
Dobrý nápad - uzdravení pomocí elfů.
I tentokrát je to starý dobrý Severus. Nepolepší se a nepolepší. Díky!
no tak teda ...
(Hannuska , 18. 3. 2009 12:28)zeby si o nom snape zistil nieco viac? akoze viac, mozno tolko, kolko vie mcgonagalka? Sirius! SIRIUS!!! prosiiim, to by bola odpustena aj ta harryho vrazda. ale akosy castou svojho ja si myslim, ze to sirius nebude. tak ako teda????????
no vida
(Tereza, 18. 3. 2009 12:23)
ani jsem na dalsi kapitolu nemusela cekat dlouho :)) Lucy pises obdivuhodne obdivuhodnym tempem -- drzim palce aby to vydrzelo :))
jinak ty zahady jsou cim dal zahadnejsi.. uz se tesim jak to budes rozmotavat pac nepochybuju o tom ze to zase bude nejaky brilantni napad.. :)
Mezi námi
(Lucy, 18. 3. 2009 12:11)
Soraki, fakt netuším. Vždyť já zatím fakt ani pořádne nevím, o čem to ještě celé bude :-D
No ale moc jich nebude, max asi těch 20, víc si myslím, že dohromady nedám a i to si možná ještě fandím
NO TOTO
(soraki, 18. 3. 2009 12:08)
já nestačím zírat... fajn, ta Snapeova slova ke konci o ulite apod. by seděla na Siriuse, ale nevím, nevím...
Lucy, ještě jsem si na ten sen nevzpomněla, ale pracuju na tom ;.)Stále přemýšlím, kdo ležel u Munga, protože mám pocit, že tam je ten klíč... naposledy jsem došla k Lockheartovi a tam jsem pro jistotu skončila :-DDD
Krásná kapča, jsem jen zvědavá, jak to rozmotáš :-D
Mezi námi - kolik plánuješ kapitol?
teda
(Jean, 21. 3. 2009 9:47)