Kapitola č.34: Vízie budúcnosti
Harry sedel na kamennom výčnelku na konci útesu, ktorý objavil na druhom konci elfskej osady. našiel tu to, čo potreboval- pokoj na premýšľanie. Práve v tejto chvíli naozaj potreboval byť sám a to nielen preto, aby si premyslel, ako postupovať proti Voldemortovi, ale aby uvážil všetko, čo v ten deň videl.
Keď sa v to ráno naklonil nad pokojnú hladinu malého jazierka, srdce sa mu takmer zastavilo, keď sa pred jeho očami začali mihať obrazy. Až dovtedy pochyboval, že by naozaj mohol niečo vidieť, a podľa Snapeovho výrazu, on na tom nebol o nič lepšie.
Videl Erume, schúlenú do klbka v akejsi tmavej cele. Bolo to azda prvý krát, čo ju nevidel obklopenú žiarivým bielym svetlom a to sposobilo, že sa zdala byť krehšia a zraniteľnejšia. Jej šaty boli pokryté tmavými fľakmi, bezpochyby to boli krvavé škvrny a harrymu zovrelo žalúdok pri pomyslení, čomu všetkému bola vo Voldemortovom zajatí vystavená. S úľavou si vydýchol, keď sa pohla a hoci bolo jasne vidieť, že je zranená, bola na žive. Na tom predsa najviac záležalo, opakoval si v duchu, všetko ostatné sa dá časom napraviť.
Obraz pred jeho očami sa rozplynul a namiesto temnej cely sa díval na stránky nejakej knihy. Boli mu povedomé, no za nič na svete si nevedel spomeúť, odkiaľ ich poznal. Písmena na stránke sa kvoli rozčerenej hladine vody nedali rozlíšiť, zato číslo stránky bolo zreteľné. Harry vedel, že na tejto stránke nájde riešenie svojho problému s Voldemortom. Musí si len spomenúť, o akú knihu sa jedná, čo nebude až také jednoduché, pomyslel si.
Zvečerievalo sa a chlad prenikal až do morku jeho kostí. Tuhšie si k telu pritiahol svoj plášť, no chlad zvonku, spolu s mrazivou skutočnosťou jeho poslednej vidiny sposobovali, že sa nedokázal zahriať, ba dokonca sa roztriasol ešte viac. Vstal z chladného kameňa a váhavo došiel až k okraju útesa. Aké jednoduché by bolo skončiť to hneď, pomyslel si. Jeden jediný krok... len chvíľka strachu a potom... zatvoril oči a videl sám seba ležať bezvládne na posteli. Aini s tvárou zmáčanou od sĺz sedela vedľa neho a chlácholivo ho držala za ruku. Mohol vidieť, ako sa jej pery pohybujú, no nemohol ju počuť. nepochyboval však o tom, že sa ho pokúša upokojiť nejakými milosrdnými klamstvami o tom, že všetko bude dobré. A on? On sa len usmieval, zmierený so svojim koncom. Tak takto to nakoniec všetko skončí? Zomrie v posteli, neschopný jediného pohybu? Bude musieť sledovať, ako sa Aini trápi a nič s tým neurobí?
Otvoril oči a jeho pohľad sa upieral do nekonečnej prázdnoty pod ním. O koľko jednoduchšie by to bolo takto, pomyslel si s tichým povzdychom.
Strhol sa od ľaku, keď ťažká ruka dopadla na jeho rameno. Prekvapene sa otočil na päte a hľadel do tváre profesora lektvarov. Jeho výraz bol rovnako nepreniknuteľný ako vždy, no Harry si všimol, že tvár jeho bývalého profesora zdobí o niekoĺko vrások viac než zvyčajne.
"Ani an to nepomyslite!" zavrčal Snape podráždene smerom k nechápavému Harrymu. Keď však tmavé oči smerovali tam, kam tie jeho ešte pred malou chvíľou, takmer prestal dýchať.
"Myslíte, že..." jachtal, no Snape ho zarazil a stiahol ho ďalej od okraja útesu.
"Na tom, čo si myslím ja, nezáleží. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že toto by som práve od VÁS nikdy nečakal. Kam sa podela vaša nebelvírska odvaha a zmysel pre povinnosť?" oboril sa naňho zlostne a vtedy si Harry uvedomil, že Snape naozaj veril tomu, že chcel skočiť. Čo ho však prekvapilo, bola jeho reakcia. Čakal by naozaj všetko, ale hnev a odvolávanie sa na jeho zmysel pre povinnosť? Možno... možno mal Brumbál naozaj pravdu a oni dvaja sú si viac podobní, než si mysleli. Ustúpil o krok späť a s rukami prekríženými na prsiach vyzývavo pozrel na Snapea, v očakávaní ďalšieho prílivu urážok a výčitiek.
"Neviem, ako som si mohol čo i len na chvíľu myslieť, že som sa vo vás mýlil. Ste totiž presne taký istý ignorant a sebec ako váš otec. Utiecť pred problémami, to je vaša doména, však?" kričal naňho Snape a sám nevedel, čo ho pobúrilo viac. Vedomie, že Potter by mohol čo i len zvažovať samovraždu, alebo to, že si nesplní svoju povinnosť voči Voldemortovi a on sa budemusieť opäť skrývať pred hnevom svojho pána? Alebo dokonca preto, že sa Potter rozhodol tak zbabelo ukončiť svoje trápenie bez ohľadu na iných, na Aini a Lillith?
Harry zostal pokojne stáť len pár krokov od besniaceho profesora a jeho rozhorčenie v ňom vyvolávalo skor pobavenie, než strach. Dobre, možno uvažoval nad tým, o koľko by tzo takto bolo jednoduchšie, ale nikdy by niečo také neurobil. Nie je predsa zbabelec a nikdy neuteká z boja, alebo aby sa vyhodl zodpovednosti, nech si hovorí Snape čo chce. A jeho urážky odvolávajúce sa na jeho otca... dobre, to ho škrelo, ale Snape už iný nebude a bolo by naivné v to čo i len dúfať.
"Myslel som, že nebelvírskym zmyslom pre povinnosť a našou odvahou pohŕdate, profesor," zatiahol pokojne, čím Snapea ešte viac nahneval.
"Budete sa mi vysmievať, Potter? Ja som nebol ten, ktorý stál na okraji útesu a chcel skočiť!" soptil.
"Keby som tam stál a chcel skočiť, tak som to urobil bez ohľadu na váš názor k tomuto činu. Ale uisťujem vbás, že stáť tam a premýšľať nad roznymi možnosťami smrti je niečo úplne iné a sotva to možete vyčítať niekomu v mojom stave. Alebo ste zabudli, čo urobil Albus, aby sa vyhol smrti pripútaný na nemocničné ložko? Aj jeho nazýávate zbabelcvom preto, že sa tomu chcel vyhnúť?" spýtal sa s nebezpečným leskom v očiach.
"Medzi týmito dvoma situáciami je dosť veľký rozdiel," upozornil Snape oveľa pokojnejšie, keď pochopil, že sa s Potterom nebude musieť hádařt a brániť mu v tej hlúposti násilím.
"Rozdiel je len v osobe, mieste a čase. Ostatné okolnosti sú si dosť podobné, nemyslíte? Ale nerobte si starosti, mňa zabiť nebudete musieť. V tej chvíli totiž budem ležať v teplej posteli, obklopený svojimi najbližšími," odpovedal trpko a odvrátil sa od Snapea, ktorému sa na tvári zračil šokovaný výraz.
"Tak to je to, čo ste videli?" spýtal sa Snape potichu a postavil sa pred Harryho, ktorý si medzitým opäť sadol na skalnatý výčnelok.
"Okrem iného," pripustil nevoľky.
"Vzal som so sebou cestovnú sadu na varenie lektvarov. Možno to nebude stačiť na to, aby som vyrobil konečný lektvar, ale postačí to na testovanie," zamrmlal a jeho hnev sa úplne vytratil. Odrazu, ktovie prečo, chcel poskytnúť tonu chlapcovi- mladému mužovi, aspoň nejakú útechu a nádej na záchranu.
"So mnou si nerobte starosti, ja som so svojim osudom zmierený. Ale tá sada kotlíkov sa vám bude hodiť, pretože som vďaka tej vidine v jazierku prišiel na to, ako sa zbaviť Voldemorta," odvetil a napreik šeru mohol Severus vidieť, ako sa tvár mladšieho muža rozjasnila.
"Dúfam, že tentoraz už naozaj navždy," odfrkol si Severus.
"Tiež v to dúfam. Ale ak nie, však viete... niekto si zas nájde cestičku ako ma dostať späť, aby som tomu bastardovi nakopal prdel," uškrnul sa Harry s výrazne lepšou náladou než pred chvíľou. Spomenul si totiž na knihu, ktorá skrýva kľúč.
"Merin nás ochraňuj! Neviem čo by bolo horšie, návrat Voldemorta, či Chlapca- ktorý- opäť- prežil," uškrnul sa a keďže v tých slovách Harry jasne vycítil provokáciu, rozhodol sa pristúpiť na ich starú- dobrú hru na profesora a nenávideného študenta.
"Vlastne, som si istý, že urobím všetko preto, aby som sa mohol vrátiť a prinajmenšom vás mátať v snoch," zamyslel sa naoko.
"Potter!" zahriakol ho Snape a Harry sa neubránil spokojnému úškrnu.
"Takže... čo potrebujeme k tomu, aby sme sa ho zbavili?" spýtal sa vecne.
"Spomínate si na lektvar, ktorým mu Červíček umožnil návrat?" spýtal sa Harry a všimol si Snapeov zamračený výraz.
"Krv nepriateľa.... mäso sluhu...Potter, nechcete mi vážne tvrdiť, že si budem musieť odrezať ruku, ako ten malý špinavý potkan," oboril sa naňho pohoršene.
"Veru, pane, vskutku vysoká cena za jeho definitívnu porážku, nemyslíte? Moj život a vaša ruka..." zatiahol zadumane a neubránil sa myšlienke, že by profesor lektvarov so striebornou rukou vyzeral ešte hrozostrašnejšie než normálne.
"Nie, nebojte sa, vašu ruku chcieť nebudem. Ale rozhodne bude užitočné, že na nej máte Znamenie zla a pritom nie ste oddaný služobník," dodal rýchlo, aby ho upokojil.
"Smiem vedieť, ako bude vaša teória pracovať?" spýtal sa starší kúzelník hrozivo.
"No, tak k tomu budeme potrebovať jednu múdru knihu. Náhodou je v mojom batohu, tak čo keby sme sa do nej pozreli?" navrhol a nečakajúc na odpoveď, vykročil smerom k domčeku, v ktorom mali nocovať.