Kapitola č.31: Čo chce?
Aini sa vrátila do svojich komnát, ktoré jej riaditeľka láskavo pridelila a prekvapene hľadela na Severusa, ktorý odtiaľ práve vychádzal.
"Už som myslel, že sa nestihnem rozlúčiť," začal a jediný pohľad do jeho očí ju utvrdil v tom, čo sa chystá urobiť. Aini vedela, že tak ako nemalo zmysel prehovárať Harryho, nezmenia jej slová nič ani na bratovom rozhodnutí.
"Dávajte na seba pozor," vyhŕkla a hodila sa mu okolo krku. "Hlavne sa mi obaja vráťte, prosím!" zamumlala s hlavou zaborenou do jeho ramena.
"Tak ľahko sa ma nezbavíš, to už by si mohla vedieť," odpovedal napoly žartom, aby odľahčil situáciu, no napriek tomu ju tuho objal a v duchu utešoval sám seba, že svoje slová myslí vážne.
"Kde je ten náš nezlomný hrdina?" spýtal sa, keď sa od neho dotiahla.
"Mieril k lesu," odpovedala potichu a on len mlčky prikývol predtým, než sa zvrtol na podpätku a šiel za ním.
Harry došiel na kraj lesa a rozhliadal sa okolo seba, či niekde uvidí Tanyu. Našťastie nebola ďaleko. Čo ho však prekvapilo bolo, že keď zastal na čistinke vedľa nej, vobec sa nemala k odchodu.
"Takže? Na čo ešte čakáme?" spýtal sa a pohľadom nervózne prehľadával okolie. Než však stihla odpovedať, uvidel niečo, čo mu doslova vyrazilo dych. Len pár krokov od neho stála strieborná laň a upierala naňho svoje prenikavé žiarivé oči. Ani nemusel hádať, komu patrí patronus, ktorý sa z ničoho nič rozplynul.
"To nemyslíš vážne, že ide s nami?" obrátil sa k Tanyi a lomcovala ním zmes emócií. Považuje ho vari Snape za neschopného? Neverí, že by to mohol zvládnuť aj bez jeho pomoci? Alebo sa len chce uistiť, že vykoná čo má a potom mu udelí milosť, tak ako to urobil s Brumbálom? Vyslobodí ho z tej kliatby a vlastné výčitky zaženie pocitom úľavy, že už jeho sestru nebude otravovať žiaden Potter ani Wilde?
Niekde uprostred týchto myšlienok sa Harry zarazil. Kde sa to v ňom bralo? Veď predsa vedel, že Snape nie je vrah a že svoje činy trpko ľutuje. Snape predsa nechcel zabiť Albusa, to riaditeľ si jeho sľub vynútil a on s tým nemohol nič urobiť. Bola to cena obete pre vyššie dobro, ako s obľubou hovorieval ten starý blázon. Dokonca aj za svoje činy a prehrešky voči Harrymu, najmä tie dotýkajúce sa jeho vzťahu s Aini, tak aj za tie sa ospravedlnil. Harry predsa vedel, že to robil len preto, aby svoju sestru ochránil. Do kotla, ten chlap sa ho zas a znovu pokúša zachrániť a on o ňom stále zmýšľa ako o najväčšom barbarovi.
"Prečo to robíte?" s otázkou v očiach sa obrátil na toho, o kom práve premýšľal. Severus Snape práve prekonal vzdialenosť posledných niekoľko krokov, ktoré ich delili a zamračene sa naňho pozrel.
"Svet sa netoší len okolo vás, Potter, aj keď si to mnohí vždy mysleli a myslieť zrejme budú. Erume povedala, že je to na nás oboch, spomínate?" odpovedal príkro. V duchu však dodal aj to, čo by nikdy nepovedal nahlas: Niekto na vás musí dohliadnuť. A ak nechcem znova pozerať na to, ako moja sestra trpí, potom som ochotný tých pár dní znášať vašu otravnú prítomnosť.
"Ak ste pripravení, páni, mohli by sme vyraziť?" prerušila ich malú výmenu Tanya a víťazoslávne sa usmiala, keď na nej spočinuli dva páry očí. Natiahla k nim ruku, v ktorej zvierala akúsi halúzku- prenášadlo, ktoré ich malo odniesť na miesto, kde ich spoločná púť začne.
Erume unavene zdvihla hlavu, keď sa dvere jej cely otvorili a ostré svetlo ju na chvíľu oslepilo. Inštinktívne si ich zakryla rukou a čakala, kým jej väzniteľ podíde bližšie. Už pred časom stratila predstavu, ako dlho tu bola uväznená. Minúty mučenia sa zdali ako hodiny, a hodiny boli dňami. Na hlad i bolesť si už zvykla, rozhodnutá nedovoliť Voldemortovi, aby ju pokoril. Može zlomiť jej telo, ale nie jej ducha a hoci bola proti jeho mágii bezmocná, stále ešte mala svoj elfský povod, ktorý jej zaisťoval nemrteľnosť a tá bola jej najväčšou výhodou. Zároveň však v tomto prípade aj najväčšou slabinou, pretože to bolo to, čo od nej Voldemort požadoval.
"Ako sme sa dnes vyspali, vaše veličenstvo?" spýtal sa posmešne a jeho červené oči sa so šialeným leskom upierali na doráňané telo mladej ženy. "Dúfam, že vám vaša komnata vyhovuje, zdá sa totiž, že máme akosi... preplnené," uškrnul sa a telo sa jej otriaslo potláčaným odporom. Vedela, že v tomto podzemí, kde sa nachádzala, nebola jej cela jedinou kobkou v ktorej niekoho väznili. Z vedĺajších miestností k nej neustále doliehali výkriky bolesti a hrozy, spolu s nárekmi po tom, čo Voldemort a jeho stúpenci zanechali svoje obete ich osudu.
"Nemusíš sa namáhať, odo mňa nedostaneš to, čo chceš," odpovedala s námahou.
"No veď uvidíme, ako dlho vydržíš," uškrnul sa a náhle bolo jej telo uväznené v mori nekonečnej bolesti mučiacej kliatby.
"Dnes začneme s niečim ľahším," povedal Voldemort, akoby jej tým preukazoval tú najväčšiu láskavosť a zrušil kliatbu.
"Povedz mi, kam Potter ukryl ten náramok a ja ťa dnes nechám na pokoji," oznámil jej tónom, akoby hovoril o počasí.
Erume mlčala. Keď jej Voldemort prvýkrát položil túto otázku, bola prekvapená, no on si to zrejme nevšimol. Vedela, že mu Harry povedal o tom, že náramok zničil. Tak prečo sa naň teraz pýtal? Hádam tomu neveril? Ak je to tak, mohla by to využiť vo svoj prospech. Ak si bude myslieť, že Harry má stále prístup k náramku, mohol by ho považovať za hrozbu a to by mohla byť pore nich výhodná slabina. Samozrejme za predpokladu, že sa ho Harry nejakým sposobom pokúsi zastaviť. Dnes ľutovala, že bola naňho pri ich poslednom stretnutí taká príkra, no z vlastnej skúsenosti vedela, že vlastné pocity je niekedy v záujme väčšieho dobra potlačiť. Teraz Harry nikdy nezistí, že je tu uväznená a hoci jej nešlo o vlastnú záchranu, obávala sa o svoj ľud.
Keď aj naďalej mlčala, podrobil ju Voldemort ešte niekoľkým mučiacim kliatbám, kým ju napokon nechal na pokoji. Akoby však vytušil jej najskrytejšie obavy, sľúbil jej, že sa o jej poddaných postará.
V tej chvíli ju zaplavil obrovský strach a bolesť pri predstave toho, čo všetko by jej drahým mohol urobiť. V jej mysli stále ešte na povrch vyplávala scéna z nedávnej doby, ktorej bola svedkom.
Voldemortovi sa podarilo presvedčiť malého chlapca, ktorý pri jednom z jeho zásahov prišiel o celú rodinu. Smrtijedi ho zajali a uväznili v cele spolu s ostatnými väzňami, aby na ňom, tak ako na ostatných, uspokojili svoje zvrátené chúťky. Raz v noci si ho nechal Voldemort predviesť a sľúbil mu slobodu a koniec utrpenia, ak požiada o pomoc elfov. Čo mal malý, asi sedemročný chlapček robiť? Keď Erume zachytila jeho volanie, nemohla ho ignorovať, aj keď tušila, že je to pasca. Jedinou útechou jej mohol byť faktom že zaistila chlapcovej duši po smrti návrat na zem, tak ako to urobila s Harrym. Len v jeho prípade z neho urobila elfa a dúfala, že mu to zaistí šťastie, ktoré vymaže utrpenie predchádzajúceho života. Ako predpokladala, Voldemort chlapca hneď po jej príchode zabil, ale aspoň odišiel potichu a jeho bolesť a utrpenie vskutku skončilo.
Teraz sedela Erume vo svojej cele a v tme, ktorá ju obklopovala, počúvala vzdialené náreky svojich spoluväzňov. Nemala dosť sily, aby im pomohla, veď nemohla pomocť ani sama sebe. A aby toho nebolo málo, neustále ju prenasledovali predstavy utrpenia, ktoré mohol Voldemort pripravi´t pre jej ľud. Ako ich má ochrániť? Ako im pomocť, pýtala sa sama seba dovtedy, kým jej myseľ nezastrela temnota.