Kapitola č.30: Telom i dušou
Aini vobec nebola prekvapená, keď sa jeho mužná paža ovinula okolo jej pása. Smutný úsmev zdobil jej tvár, keď sa oňho oprela a pozorovala ich spiacu dcéru.
"Je rovnako nádherná ako ty," pošepol jej priamo do ucha, až sa otriasla vzrušením.
"Má tvoje oči," skonštatovala pokojne a otočila sa tak, aby mohla pohliadnúť do tých jeho. Thomas na rozdiel od Harryho ich mal hnedé, no ona by nikdy nemohla zabudnúť na tie žiarivé smaragdy, ktoré tak milovala.
"Neboj, tento nedostatok ľahko vyváži typický Snapeovský nos," uškrnul sa a pobozkal ju na špičku jej nosa, až sa ticho rozchichotala.
"Čo sa deje, Harry?" spýtala sa ostražito,pretože vedela, že to čo jej prišiel povedať, sa jej páčiť nebude.
"Poďme vedľa," navrhol a ťahal ju za ruku do obývačky. Posadil sa na široké kreslo a stiahol ju k sebe na kolená. Bez protestov sa tomu poddala, ovinula mu paže okolo krku a nežne, s láskou, mu odhrnula zatúlaný prameň hnedých vlasov z čela. Stále ešte si zvykala na jeho nové telo, no musela priznať, že ten hĺbavý výraz v tvári Thomasa Wilde presne zodpovedal Harryho terajšej osobnosti a povahe.
"Požiadal som Nancy, aby sa postarala o Lillith. Súhlasila a keby potrebovala pomoc, tvoj brat určite nebude mať námietky. Myslel som, že by sme si dnes my dvaja mohli urobiť menší výlet," informoval ju a neubránil sa úsmevu, keď sa jej oči rozšírili od prekvapenia. Toto určite nebolo to, čo čakala a on vedel, že neskor jej bude musieť povedať pravdu, ale teraz nie... ešte nie. Táto noc bude patriť im dvom, len im.
"Kam pojdeme?" spýtala sa zvedavo.
"Musím napraviť jednu veľkú chybu, ktorej som sa dopustil," priznal a ich pohľady sa stretli. ¨"Chcel by som ťa zoznámiť s Ronom a Hermionou. Tí dvaja vždy boli mojimi najlepšími priateľmi a zároveň jedinou rodinou, ktorá kedy stála po mojom boku. Bol by som rád, keby ste sa zoznámili a držali pohromade, keď..." nedokončil, pretože ho umlčala bozkom.
"Rada ich spoznám," odvetila, keď sa od neho odtiahla. Vedela, čo chcel povedať, no ona sa odmietala vzdať nádeje. Nechcela ho stratiť a kým je čas, stále ešte može dúfať.
Harry pomaly vstal a z vešiaka pri dverách sňal jej kabát, aby jej ho mohol obliecť. Svoj mal už tiež pripravený a tak sa mohli bez meškania, v príjemnom tichu a vzájomnom porozumení prejsť zasneženým nádvorím a pozemkami školy, kým sa konečne ocitli na hranici prenášania. Ako strážca tajomstva jej len on jediný mohol povedať, kam idú a keď to urobil, spoločne sa premiestnili priamo pred osamelú chalúpku.
Ešte ani len nezaklopali, keď sa dvere rozleteli dokorán a z nich sa vyrútila žena so strapatými vlasami. Hermiona sa hodila Harrymu okolo krku, akoby ho roky nevidela a on ju chápavo hladil po chrbte. Trápilo ho a zároveň príjemne hrialo vedomie, že sa oňho jeho priatelia tak strachujú. Vedel, že na rozdiel od niektorých ľudí, ich starosti sú kvoli nemu, kvoli Harrymu a nie kvoli výsledku ich naoko márneho boja.
"Hermiona, veď ma uškrtíš," povedal po chvíli so smiechom a ona ho len nevoľky pustila.
"Ako sa máš? Si v poriadku? Urobil Snape nejaký pokrok?" chrlila zo seba jednu otázku za druhou, neuvedomujúc si, že tentoraz jeho priateľ neprišiel sám. Zato Ron, stojaci vo dverách so svojim synom v náručí si Aini všimol a zamyslený výraz na jeho tvári dával tušiť, že si nie je istý tým, čo si o tej žene má myslieť.
"Mia, veď ich nechaj trochu vydýchnuť. Poďte ďalej!" volal na Harryho a Aini. Hermiona si až teraz všimla osamelo postávajúcu ženu obďaleč. Harry zachytil jej pohľad a majetnícky objal Aini okolo pása, vedúc ju do domu.
"Hermiona, Ron, toto je Aini, láska mojho života a matka našej dcéry, mojho najdrahšieho pokladu," povedal s pohľadom upretým do jej očí. Bolo to vyznanie, ktoré ju malo uistiť a tiež uistilo, o jeho úprimnom cite. Niekoľkokrát rýchlo zažmurkala, aby zahnala slzy dojatia.
"Ľúbim ťa," zašepkala a pobozkala ho, bez ohľadu na to, že mali svedkov.
Napokon to bola Hermiona, ktorá sa na Aini vrelo usmiala a namiesto, aby prijala podávanú ruku, objala ju rovnako vrúcne, ako predtým Harryho.
"Som rada, že ťa konečne spoznávam. Vždy som túžila spoznať osobne tú úžasnú ženu, ktorá uchvátila srdce nášho hrdinu," usmiala sa na ňu a šibalsky žmurkla na Harryho, ktorý sa snažil skryť červeň na svojej tvári.
Ron bol trochu rezervovanejší, keď Aini potriasol pravicou, ale to nič nezmenilo na tom, že ju prijal rovnako srdečne ako Hermiona.
"Vitaj do našej malej rodinky," uškrnul sa.
"Ďakujem, aj ja som rada, že som vás konečne spoznala. Harry o vás rozprával vždy tak pekne, zato Severus," prevrátila očami, čím dala jasne najavo, čo si myslela o výrokoch svojho brata na ich osoby a všetci sa začali nekontrolovateľne smiať.
"To o nás veru musíš mať skreslenú mienku," neodpustila si Hermiona.
"Nebojte sa, poznám svojho brata dosť dobre na to, aby som v označení- neznesiteľná šprtka našla skryté ocenenie tvojej inteligencie," odpovedala a Hermiona sa pritom začervenala.
V tom sa z druhej strany izby ozval detský plačMalý Harry sa dožadoval pozornosti prítomných dospelých. Všetci pozreli jeho smerom a Hermiona s Aini sa vybrali k nemu.
"Tak poď, maličký, je čas ísť spať," prihovorila sa mu láskavo Hermionaa vzala svojho syna do náručia.
"Smiem si ho na chvíľku vziať?" spýtala sa nesmelo Aini a Mia jej ho bez protestov podala. Obe si boli isté, že tento jediný okamih stačil k tomu, aby sa z nich stali výborné priateľky a to si uvedomili aj ich muži.
"Myslím, že si si vybral správne, kamoš," potľapkal Harryho po ramene Ron, keď obe ženy zmizli v spálni.
"Vďaka," odvetil Harry a posadil sa do voľného kresla. Únava z dnešného dňa naňho dopadla plnou silou a on si rukami masíroval spánky.
"Si v pohode, Harry?" spýtal sa Ron, jeho hlas naplnený úprimnými obavami.
"Postupuje to rýchlejšie, než som si myslel. Neviem, ako dlho ešte..." povzdychol si.
"Možeme nejako pomocť?" spýtal sa Ron tichšie, než kedykoľvek predtým.
"Mne zrejme nie, ale... musím odísť, Ron. Nie, neprerušuj ma!" zastavil jeho nadchádzajúce protesty. "Už sa ma pokúšali zastaviť Snape s McGonagallovou a ani oni neuspeli. Musím to urobiť, aj keď by som radšej zostal. Preto som sem dnes priviedol Aini," prezradil a keď videl, že Ron nepochopil, začal vysvetľovať.
"Neviem, ako dlho budem preč," začal, zámerne vynechajúc a či sa ešte vrátim. "Okrem vás som jediný, kto vie, kde sa tento dom nachádza. teraz to vie aj Aini a požiadam ju, aby sa tu občas zastavila, ak by ste čokoľvek potrebovali. Ona bude vašim spojením s okolitým svetom. A potom, je tu ešte jedna vec," priznal a sklonil hlavu k zemi. "Keď tu nebudem... keď... proste mi sľúb, že jej pomožete. Viem, že Snape sa o ňu postará, ale bol by som rád, ak by ste aj vy..." bolo preňho ťažké také niečo žiadať. Veď už len zmieriť sa s tým, že tu nebude bolo ťažšie, než kedykoľvek predtým. Vždy vedel, že je mu určené zomrieť kvoli Voldemortovi, no teraz to bolo iné. Bolo to také definitívne ako nikdy. Predtým mal vždy aspoń akú- takú nádej, ale teraz... Pocítil upokojujúcu dlaň na svojom ramene a jeho pohľad sa stretol s Ronovým.
"Sme ako jedna rodina a rodina drží pohromade za každých okolností, Harry. Spoľahni sa na nás," prehovoril Ron, no jeho hlas bol rovnako priškrtený ako ten Harryho. Viac slov však nebolo treba.
"Povieš to Hermione? Nechcem o tom hovoriť pred Aini a nemyslím, že by som to zvládol zopakovať ešte raz," uprel naňho prosebný pohĺad a Ron prikývol práve včas, lebo ich drahé polovičky sa práve vrátili do izby.
Štvorica strávila príjemný večer spoločným rozhovorom. Ron s Hermionou zasvätili Aini do niekoľkých ich spoločných príhod, kým Aini im na oplátku rozprávala o spoločných chvíľach s Harrym- samozrejme o tých, ktoré neboli až príliš doverné, no i tak to sposobilo, že sa Harry červenal až po korienky vlasov.
Návšteva u Rona a Hermiony však nebolo jediné prekvapenie tej noci. Napriek blížiacej sa zime a chladu, ktorý prenikal až do morku kostí, premiestnil sa Harry s Aini na útes, o ktorom v to ráno hovorila. Presne na ten, odkiaľ spoločne pozorovali východ slnka a dnes ju sem priviedol, aby splnil svoj sľub, zopakovať si tento zážitok.
"Harry," povzdychla si, rozpoltená medzi radosťou a bolesťou, ktoré sa šírili z jej srdca. Bola rada, že Harry vypočul jej prosbu a vzal ju sem, na jej obľúbené miesto, no uvedomovala si aj druhú stránku jeho skutku. Harry neveril tomu, že ešte niekedy bude mocť tento sľub splniť. Privinula sa k nemu, aby mohla cítiť teplo sálajúce z jeho tela, aby si naplno vychutnávala jeho prítomnosť a jeho lásku.
"Tu na tomto mieste som si uvedomil, že ty si tá, s ktorou chcem stráviť zvyšok svojho života. Presne tu som sa rozhodol, že nechcem nikoho iného po svojom boku, než teba. Viem, že som to nestihol predtým, ale dnes by som to rád napravil," začal potichu a siahol do svojho vrecka v habite, odkiaľ vytiahol malú krabičku. Oči sa jej zaliali slzami, keď si uvedomila, čo to je a z hrdla sa jej vydral tichý vzlyk.
"Ráno musím odísť a naozaj neviem, kedy sa vrátim. No raz už som odišiel a než som sa vrátil, bolo moje miesto po tvojom boku obsadené," začal a ona zamietavo pokrútila hlavou.
"To sa už nestane. Počkám na teba, Harry. Nechcem nič iné, než aby si sa mi vrátil," uistila ho a jeho pery sa roztiahli do šťastného úsmevu.
"Tak teda prijmeš tento prsteň na dokaz mojej lásky?" spýtal sa a otvoriac krabičku, odhalil jej tajomstvo. Na čiernom zamate sa skvel prsteň z bieleho zlata, zdobený jemnými kamienkami, ktoré žiarili vo svetle mesiaca. "Keby bola situácia iná, spýtal by som sa, či sa staneš mojou ženou. Dnes sa však pýtam, či prijmeš tento prsteň a moju lásku, a stráviš so mnou zvyšok mojho života," spýtal sa navliekol jej prsteň na ruku. Očarená sledovala, ako sa klenot skvie na jej prsteníčku a pohliadla Harrymu do očí.
"Netúžim po inom, než byť tvoja navždy. Chcem byť len tvoja, telom i dušou, navždy" odpovedala.
"Som len tvoj, telom i dušou. Navždy" zložil svoj sľub slovami rovnakými ako ona. Nepotrebovali viac, tie jednoduché, avšak úprimné slová ich spojili navždy. Nepotrebovali k tomu žiadnych svedkov či úradné potvrdenia. Harry z nej nechcel urobiť vdovu hneď po svadbe a ona toto jeho prianie rešpektovala. Vedela, že ak sa Severusvi podarí nájsť liečbu, nebude ani jeden z nich váhať, aby svoje slová zopakovali znovu.
V spoločnom objatí strávili pod širým nebom celú noc, kým ich mámivý sen o šťastnej spoločnej budúcnosti nevyhnal východ slnka. Vedeli, čo to znamená a ani jeden necítil potrebu to vysloviť. Vrátili sa do školy a posledným bozkom a objatím sa rozlúčili.