Kapitola č.2: Záhadný priateľ
Keď v ten istý večer kráčal Severus do riaditeľne, nebezpečne škrípal zubami. Tušil, prečo si jeho i ostatných učiteľov dala Minerva zavolať a nemohol povedať, žeby mu to bolo po chuti.
"Tak čo je také doležité, Minerva, že to vyžaduje našu prítomnosť?" spýtal sa podráždene, keď sa za ním dvere riaditeľne zavreli. Boli tu už všetci. Vrátane toho otravného Wildea, ktorý sedel v kresle priamo oproti Minerve.
"Myslím, že to tušíš, Severus," odvetila Minerva s úsmevom. Skutočným úsmevom, aký sa na jej tvári neobjavil počas posledných niekoľkých dňoch.
"Takže ťa presvedčil? Čo také ti narozprával, že mu tak bezvýhradne veríš? kde berieš istotu, že to nie je ďalší smrťožrút pod účinkom všehodžúsu?" oboril sa na ňu Snape.
"Ubezpečujem ťa, Severus," ozval sa zo svojho portrétu Albus Brumbál, "že dovody naše dovery nepotrebuješ poznať. A ver mi, že ja i Minerva sme si pána Wildea dostatočne preverili."
"Oh iste, akoby tvoj výber kandidátov na toto miesto bol vždy dokonalý, Albus," odsekol snape sarkasticky. "Jednému z hlavy trčal Temný pán, potom napríklad tá ropucha Umbridgeová, nehovoriac o smrťožrútovi, vlkodlakovi a tom manekýnovi Lockhartovi," prskal na všetky strany.
"Keď už je reč o Lockhartovi, stále ešte je zavretý u Munga. Možno ak by ste ho požiadali, poradí vám, čo s tými vlasmi," uškrnul sa Thomas, spokojný sám so sebou, keď si všimol, ako ostatní učitelia potláčajú smiech. Nik z nich si takto otvorene nedovolil Snapea provokovať... možno až na Minervu, ale aj tá sa ešte držala pri zemi.
"Prosím, dovoľte mi predstaviť vám pána Thomasa Wildea, ktorý u nás tento rok prevezme výuku Obrany proti čiernej mággi," vmiesila sa do roztržky Minerva a predstavila svojim kolegom najnovšieho člena profesorského zboru.
Všetci, s výnimkou Snapea, si nadšene s kolegom potriasli rukou a prisľúbili mu pomoc s prisposobovaním sa novej situácii.
"Severus, Poppy, vás dvoch by som chcela požiadať, aby ste pánu Wildeovi pomohli s jeho rehabilitáciou. Po dlhodobej liečbe u sv.Munga bude potrebovať nabrať nejaké sily," požiadala Minerva a vrhla ich smerom prosebné pohľady.
"Spoľahnite sa, pán Wilde. Moje dvere sú vám vždy otvorené," uistila ho rýchlo Poppy, zatiaľčo Snape sa tváril, akoby radšej vypil jed, než pomocť svojmu novému kolegovi.
"Neviem, čo presne odo mňa žiadaš, Minerva," zatiahol nenávistne.
"Nerobte si starosti, poradím si aj bez vašej pomoci," odpovedal miesto toho Wilde. Minerva však nemienila ustúpiť.
"Pán Wilde dostával u sv. Munga lektvary zo zásob, ktoré dodávaš do nemocnice. Verím, že sa kvoli tomu nebude musieť pravidelne vracať k Mungovi a že mu nejaké rád pripravíš. Alebo by si radšej zastupoval jeho hodiny v čase jeho neprítomnosti?" spýtala sa s predstieranou nevinnosťou, no jej pohľad hovoril niečo iné. Severus vedel, že to nie je žiadosť, ale príkaz. Stroho prikývol a chystal sa na odchod. Nepotreboval byť svedkom toho, ako jeho kolegovia zobú z ruky neznámemu človeku, ktorý mohol mať v úmysle ich zradiť a ublížiť im.
"A Severus, ešte niečo," zastavil ho riaditeľkin hlas.
"Áno?" zasyčal.
"Len som ťa chcela požiadať, aby si si podobný príhovor nášmu novému kolegovi odpustil, keď ho predstavím ako nového člena Fénixovho rádu," povedala takmer nezaujato. Ale v skutočnosti viac než pozorne sledovala Severusovu reakciu.
"Výborne. A čo mi oznámiš nabudúce? Že tento tajtrlík bude stáť v prvej obrannej línii proti Temnému pánovi? Alebo že mu prenecháš celé vedenie Rádu?" vybuchol ako Longbottomov kotlík.
"Dobrý nápad, Severus. Ale budem vo vedení musieť zostať prinajmenšom do doby, než sa pán Wilde trochu spamätá z choroby, ktorú prekonal," usmiala sa a v tej chvíli Snape rezignoval. Nevedel, čo viac urobiť, aby Minervu primäl potvoriť oči a vidieť fakt, že tento chmuľo si ju behom pár hodín obtočil okolo prstu. Mal chuť zabaliť si všetky svoje veci, dať Minerve výpoveď a zmiznú't ďaleko odtiaľto. Prečo od všetkých vyznavačov Pottera, ktorí sa okolo neho rojili a hoci nik nič nepovedal, vinili ho za jeho smrť. Chcel byť prečo od všetkých, ktorí sa ho snažili prinútiť k tomu, aby sa ospravedlnil Aini, hoci on sám vedel, že je to zbytočné. Jeho sestra by ho aj tak nepočúvala... na to ju poznal veľmi dobre. A seba tiež. Vedel, že hoci je skúsený špión a viac než schopný kúzelník, stačilo by vystrčiť päty z hradu, opustiť pozemky a On by si ho nanšiel. Musel Mienrve sľúbiť, že zostane v hrade, kým hrozba menom Voldemort nepominie. A on vedel, že tento sľub dodrží, aj keď to znamenalo, že bude musieť tráviť čas s týmto... týmto... dokonca naňho ani nenachádzal vhodné označenie. Bude si však naňho musieť dať pozor.
"Dúfam, že vieš, čo robíš, Minerva," uzavrel podráždene a dal si záležať, aby sa za ním dvere zavreli s poriadným tresknutím.
"Tak, Snapeov výbuch by sme mali za sebou. Už som sa bál, že by ho mohlo klepnúť," uškrnul sa Thomas Wilde.
"Pán Wilde, prosím," zahriakla ho Mienrva príkro, no úsmev z jej tváre nezmizol.
"Som naozaj rada, že máme konečne nového profesora Obrany, Minerva," vmiesila sa do rozhovoru profesorka Prýtová. "Ale nemožem sa tváriť, že tu nezazneli Severusove slová. Si si naozaj istá, že mu možeme doverovať?" spýtala sa neisto, no než stihla Minerva odpovedať, Thomas sa s námahou postavil a pozrel profesorke bylinkárstva do očí.
"Pani profesorka, uisťujem vás, že nie som smrťožrút, nikdy som ním nebol a nikdy nebudem," poevdal pevným, vážnym hlasom a na dokaz svojich slov si vyhrnul rukáv ľavej ruky. jeho predlaktie bolo nepoznačené, snáď len s výnimkou niekoľkých jaziev, nepochybne z boja. "Dokonca nie som ani pod účinkami všehodžúsu, ako by sa mohol profesor Snape mylne dommievať. Ak chcete, možme tu sedieť pokojne celú hodinu, počas ktorej daný lektvar funguje," usmial sa prívetivo, no odrazu jeho tvár posmutnela.
"Ale ak vás ani toto nepresvedčí, tak snáď možete doverovať mužovi, ktorému doveroval Harry Potter," zamumlal takmer šeptom av miestnosti nastalo stiesnené ticho.
"Naozaj vám veril?" spýtala sa Poppy a jej otázka bola smerovaná skor Minerve, než učiteľovy Obrany.
"Áno, Poppy. Overili sme si to," uistila ju Minerva a Albus pritakal.
"Tak potom je všetko v poriadku. Dúfame, že sa vám tu bude páčiť," usmiala sa ošetrovateľka.
"O tom nemám najmenšie pochybnosti. Bude mi potešením pracovať po boku takých skvelých profesorov. Harry o vás často hovoril," dodal a v spomienke na statočného mladého Nebelvíra sa všetci na chvíľu odmlčali.
"Zdá sa, že konečne aj v týchto temných časoch by mohlo byť veselo. Zdá sa, že Serverus bude veľmi vďačná obeť vašich vtipov," neodpustil si drobný profesor Kratiknot a odpoveďou mu bol hromadný výbuch smiechu.
"Samozrejme, urobím všetko preto, aby som toho mrzúta držal trochu v napätí, keď už nemože opustiť školu na ktovie ako dlho," prisľúbil a v očiach sa mu nebezpečne zalesklo.
Hermiona sa unavene zviezla na gauč. Len na chvíľku zavrieť oči... len na malú chvíľočku, pomyslela si a viečka jej oťaželi.
"Mia..." zašepkal Ron a opatrne sa dotkol jej ramena. V mihu bola hore a dezorientovane sa obzerala okolo seba.
"Čo sa deje? Niečo s malý?" spýtala sa vystrašene a už- už sa chcela rozbehnúť do detskej izby, kde spokojne spinkal jej syn.
"Nie, Harry spinká. Aj ty by si mala," odvetil pokojne a sadol si vedľa nej.
"Nechcem... ja len.. zostaň tu so mnou, Ron," mumlala ospalo a mladý muž s miernym úsmevom na tvári objal svoju ženu okolo ramien. Schúlila sa v jeho náručí, kde sa cítila bezpečne a jej dych sa ustálil.
"Accio deka," zamumlal a prikryl ju, prstami sa pomaly prehrabávajúc v jej strapatých kučierkach.
"Ron?" zamumlalal rozospato.
"Áno, Mia?" spýtal sa zvedavo.
"Chcem zájsť do Bradavíc. Za Harrym," zamrmlala a pozrela na svojho manžela. Boli to dva týždne, odkedy sa narodil ich syn, svetlo ich života, a zároveň dva týždne, odkedy ich opustil ich najlepší priateľ. A Hermiona dodnes nemala možnosť ísť sa s ním rozlúčiť. Trápilo ju, že to neustále odkladala, ale to nejde do nekonečna.
"Tak zajtra? Spojím sa s Ginny a poprosím ju, či nám malého na chvíľku nepostráži," navrhol Ron a ona vďačne prikývla. Znova zaspala a on ju nechal. Mlčky sledoval jej uvoľnenú tvár, poznačenú únavou a smútkom zo straty priateľa. Harry im všetkým veľmi chýbal. Miesto, ktoré v ich srdciach mal, teraz zívalo prázdnotou.
Na druhý deň obaja skutočne zašli k Harryho hrobu a ani jeden z nich sa neubránil slzám.
"Stále tomu nemůžem uveriť, Ron. Vždy tu bol s nami, vždy vyviazol a teraz...ani chvíľku nemohol byť šťastný. Vždy sa obetoval pre iných a sám za to zaplatil tú najvyššiu dať... to nie je fér,"vzlykala Hermiona.
"Život nie je fér," ozvalo sa za ich chrbtom a obaja pohotovo vytiahli prútiky, mieriac na blížiaceho sa muža. Kráčal k nim pomaly, z kroka na krok, podopierajúc sa o barly.
„Prosím, odložte tie prútiky. Neprišiel som sem bojovať,“ ozval sa smutným hlasom.
„Kto ste a čo tu robíte?“ spýtal sa podozrievavo Ron.
„Čo tu robím? To isté čo vy, pán Weasley, pani Weasleyová. Blahoželám k synovi,“ odvetil pokojne.
„Poznáme sa?“ spýtala sa tentoraz Hermiona.
„Nie. Osobne určite nie, ale mali sme spoločného priateľa a z jeho rozprávania mám pocit, akoby som vás poznal celé roky,“ zamumlal ukazujúc na Harryho hrob. „Som Thomas. Thomas Wilde, nový učiteľ Obrany proti čiernej mágii v Bradaviciach,“ dodal na vysvetlenie a konečne obaja sklonili svoje prútiky.
„Harry o vás nikdy nehovoril,“ skonštatovala Hermiona a pritisnutá k Ronovi pozorne skúmala mužovu tvár. Nezdalo sa, žeby sa im chystal ublížiť a pri pohľade na Harryho hrob sa mu v očiach zračila rovnaká bolesť, akú cítila ona sama.
„To je pochopiteľné. Nik o mne nemal vedieť. Zato on o vás hovoril naozaj často. Veľmi si cenil vaše priateľstvo a som si istý, že by si neprial, aby ste sa kvôli nemu trápili. Prial si vaše šťastie,“ mumlal potichu.
„Áno, to znie presne ako to, čo by povedal,“ súhlasil Ron zachmúrene.
„Odkiaľ Harryho poznáte?“ neprestala so zvedavými otázkami Hermiona, nevšímajúc si Rona, ktorý ju nenápadne štuchol pod rebrá naznačujúc, aby viac nevyzvedala.
„Vidím, že Harry vás opísal presne, pani Weasleyová,“ usmial sa.
„Takže?“ pozrela na neho s očakávaním.
„Stretli sme sa počas jednej akcie jeho bystrozorského výcviku. Neskôr sa za mnou ešte párkrát zastavil, než som bol... povedzme mierne indisponovaný. Nevidel som ho niekoľko rokov a teraz... teraz som sa dozvedel, že je mŕtvy,“ vysvetlil potichu.
„Prepáčte, že som taká podozrievavá, ale Harry sa nám väčšinou so všetkým zdôveroval,“ pokrčila ramenami a pozrela smerom k hrobu. Premýšľala o tom, aké tajomstvá pred nimi ešte Harry mal.
„Naozaj so všetkým? Myslel som, že ste nevedeli o jeho vzťahu s Aini Snapeovou,“ skonštatoval prekvapene.
„Máte pravdu... zrejme mal pred nami tajomstvá, o ktorých sme nemali ani tušenie,“ pritakala.
„Počkať... Harry chodil s... Snapeova? To je nejaká príbuzná toho bastarda?“ rozhorčoval sa Ron.
„Áno, je to jeho sestra. A teraz, keď som si dala niektoré veci dohromady, myslím, že tá malá je Harryho dcéra,“ premýšľala nahlas.
„Čože? Harry a Snapeova sestra? A majú spolu dcéru? Ako to, že o tom nič neviem? Oh, Merlin... to bolo to, prečo Harry tak vyštartoval na Snapea... muselo to byť preto,“ jachtal zmätene.
„Máš pravdu, Snape sa medzi nich dosť miešal a keď sa Harry vrátil z Labyrintu, našiel ju stáť pred oltárom s iným,“ dodala.
„Ty... ty si to vedela?“ nevychádzal z údivu Ron.
„Prepáč, ale Harry ti to chcel povedať sám. Bál sa, ako to prijmeš. Veď vieš, kvôli Ginny,“ snažila sa ho upokojiť Hermiona.
„Veď hej,“ zamrmlal a podišiel bližšie k hrobu. „Mohol si mi to povedať, kamarát. Pochopil by som, že Ginny nie je jediná na svete, ale že práve Snapeova sestra? No nič to... mrzí ma, že vám to nevyšlo. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by si vychádzal so Snapeom ako jeho švagor,“ uškrnul sa pri tej predstave.
„Hej, tým sa Harry tiež dosť bavil,“ súhlasil Thomas.
„Zaujímalo by ma, čo všetko nám ešte tajil. Viete toho viac, pán Wilde?“ spýtal sa Ron so záujmom.
„Volajte ma Thomas,“ navrhol dobrosrdečne.
„Jasné, Thomas. Ja som Ron a moja žena je Hermiona,“ povedal a obaja si s ním podali ruky.
„Nemyslím, že by toho bolo veľa, čo neviete. Harry vlastne vždy tvrdil, že ste jedni z mála, čo o ňom vedia takmer všetko. A ja... ja toho tiež neviem až toľko,“ mávol nad tým rukou, jasne dávajúc najavo, že sa o tom nechce viac rozprávať.
„Prepáčte nám, ale už by sme mali ísť, Ron. Harry bude potrebovať za chvíľku nakŕmiť,“ zmenila tému Hermiona a prosebne pozrela na Rona. Bolo to prvýkrát, čo bola chvíľu z domu, dokedy sa malý narodil a nemala z toho práve najlepší pocit.
„Jasné, ideme. Radi sme vás spoznali, Thomas. Niekedy sa musíte zastaviť na kus reči,“ navrhol Ron.
„Vďaka za pozvanie, prídem rád, ale najprv sa musím... dať trochu do poriadku,“ povedal ukazujúc na svoje dve spoločníčky, o ktoré sa opieral. „Ale myslím, že sa uvidíme na porade Rádu,“ rozlúčil sa a mlčky sledoval ich vzďdaľujúce sa siluety. Potom jeho zrak spočinul na mene na náhrobnom kameni. Harry Potter. Ako veľa znamenalo to meno. Ako veľa znamenala osoba tohto mena pre celý svet... a hlavne pre svojich priateľov.
Komentáre
Prehľad komentárov
čic, Lucy, kdo je ten Thomas??? Takhle nám motat hlavy - to není fér! Kapitola báječná - jako vždy, že :-D
Jak ryje do Seva - to nemá chybu, ale kdo to je???
prostě zase nevím, jestli se dočkám další
jeziskomaria,
(Hannuska, 15. 3. 2009 8:35)taketo poviedky by sa nemali davkovat po kapitolach, ved nevydrzim. budes mat na ucte generaciu psychycky (s tymi y si nie som ista :) ) narusenych ludi, ktory sa budu strhavat zo spanku a budu sa pozerat, ci nie je nova kapitola. ale ten thomas ma stve. naozaj je ten za koho ho pokladaju??? nemyslim, ze by bol smrtozrut, ale ... ved nadej zomiera posledna.
Do pr...
(soraki, 15. 3. 2009 8:54)