Kapitola č.29: Slovo dalo slovo...
Harryho myšlienky vírili všetkými smermi a on nevedel, na čo sa skor zamerať. Bolo toto to, pred čím ho Erume, konečne vedel jej meno, varovala? Vedela, že sa ju Voldemort pokúsi uniesť a podarí sa mu to? Prečo mu to nepovedala? Prečo mu nikdy nikto nič nepovie? Ak niečo naozaj neznášal, tak to bolo zatajovanie informácií- Brumbál to naozaj robil s radosťou, a nielen jemu.
"Kedy a ako sa to stalo?" spamätal sa ako prvý Severus, ktorý nevychádzal z údivu, hoci sa snažil nedať svoje prekvapenie najavo.
"Zmizla viac než pred týždňom. Mala podozrenie, že ide o Voldemortovu pascu a než odišla, musela som jej sľúbiť, že sa postarám o náš ľud," priznala potichu.
"Ak tušila, že je to pasca, prečo nebola opatrnejšia? A ako ju vobec mohol uniesť? Myslel som, že nie je možné nájsť vaše územie," neveriaco krútil hlavou Harry.
"To je pravda, nájsť miesto, ktoré obývame, može len niekto z nášho druhu. Napriek tomu však sú sposoby, ako nás zavolať. A presne to sa stalo. Možu nás zavolať osoby s čistým srdcom a v dávnej elfskej prísahe sa každý kráľ nášho rodu zaviazal tým, že vyslyší každé takéto volanie. Nie je to žiaden zložitý rituál, ide o úprimne vyslovenú, naliehavú prosbu. Voldemort našiel niekoho, kto našu pomoc potreboval a využil jeho prosbu k nám vo svoj prospech," vysvetľovala.
"A kráľovná to kvoli prísahe nemohla ignorovať, rozumiem," pritakal Harry. "Ak si ale ty jej sľúbila, že ochrániš váš ľud, čo robíš tu? Ona mi prestala veriť, určite by nesúhlasila s tým, že si prišla za mnou," skonštatoval sklamane, hoci vedel, že urobí, čo bude mocť, aby Erume zachránil.
"Neprestala ti veriť, ba naopak. Vedela, že od teba nemože očakávať, že necháš zomrieť svoju rodinu, ale bála sa toho, čo to prinesie našim svetom. Dosť riskovala už tým, že ti dala druhú šancu na život," bránila ju mladá elfka.
"Vraj život," odfrkol si podráždene a otočil sa k nej chrbtom.
"Je mi ľúto, čo sa stalo, ale potrebujeme tvoju pomoc. Moja paní mu bude vzdorovať, ale kvoli svojmu ľudu by obetovala čokoľvek. Bez vašej pomoci..." naprázdno prehltla. "Neviem, čo by sa mohlo stať," priznala.
"Máš aspoň tušenie, kde by sme mali začať hľadať?" spýtal sa Harry.
"Potter!" okríkol ho Snape a ich pohľady sa stretli.
"Buď zomriem tu, alebo v boji... aký je v tom rozdiel? Takto aspoň možem niečo skúsiť, aj keby som nakoniec neuspel. Verím, že práve vy tomu rozumiete, profesor," oponoval mu Harry mierne a Severus sa nezmohol na viac, než tiché, nesúhlasné zavrčanie.
"Poďme do hradu. Dohodneme sa, ako budeme postupovať," rozhodol Harry a nečakajúc na svojich spoločníkov, zamieril k hradu. Cestou niekoľkokrát zakopol a len tak- tak sa udržal na nohách, no napriek tomu hrdo kráčal sám, odmietajúc akúkoľvek pomoc. Severus chtiac- nechtiac musel uznať jeho hrdosť a odvahu niesť toto bremeno. Nevedel, či by to on sám dokázal a tá myšlienka ho napĺňala tichým obdivom k mladému mužovi. Vzápätí nechápal, ako ho niekedy mohol nenávidieť. Zrejme za tým bola jeho neskutočná podoba s Jamesom, pomyslel si. A čo ho prekvapilo ešte viac, bola myšlienka na to, že keby boli veci inak, nebránil by Aini a Harrymu v ich vzájomnom vzťahu. Stále by ho ešte nemal rád, ale dokázal by sa s tým zmieriť, pretože si bol istý jednou vecou: Harry Potter naozaj úprimne miloval jeho sestru a ona milovala jeho. Ich vzťah nebol ako ten medzi ním a Lilli, ba práve naopak.
"Ospravedlňujem sa za to, ako som vás pred pár mesiacmi zviazala, ale nevedela som, či vám možem veriť," ozvala sa elfka, ktorá spolu so Severusom mierne zaostávala za Thomasom.
"Nabudúce by nebolo od veci spýtať sa," navrhol podráždene.
"Keby ste boli na mojom mieste, tiež by ste sa najprv pýtali?" neodpustila si neoblomne. "Som Tanya," predstavila sa konečne.
"Severus Snape. Rád by som povedal, že ma teší, ale žiaľ, odvykol som si klamať," odvetil ľadovo.
Nechápala, čo ho škrie, veď sa ospravedlnila, či nie? Rozhodla sa to viac neriešiť, veď on nie je ten, koho potrebuje na svojej strane.
Zvyšok cesty k hradu prešli mlčky, až kým sa nedostali k riaditeľni. Minerva McGonallová prekvapene vzhliadla od nejakého zvitku pergamenu, ktorý ležal na stole pred ňou a zvedavo si obzerala zvláštnu skupinku. Napokon len s tichým povzdychom ukázala na voľné stoličky a čakala na vysvetlenie.
"Toto je Tanya, predstavil Harry elfku menom, ktoré začul, keď ho povedala Snapeovi. Je to elfka, ktorá ma na začiatku školského roku uzdravila," dodal na vysvetlenie a Minerva prikývla na znak porozumenia.
"Vitajte, prijmite moju vďaku za vašu pomoc Harrymu," odvetila milo a Tanya len mdlo prikývla. "Čo vás sem privádza?" spýtala sa Minerva, tentoraz hlasom naplneným miernym napätím.
"Prišla som hľadať pomoc pre svoju pani a náš ľud," povedala potichu a vyrozprávala starej žene všetko to, čo už povedala Harrymu a Severusovi v lese.
"Chcete teda, aby šiel Harry s vami a pomohol ju zachrániť," zhrnula a mračila sa na mladú elfkum ktorá slabým kývnutím potvrdila jej záver.
"Chápem vašu situáciu, ale nie som si istá, či je vhodná doba na to, aby sa Harry vydal na takúto cestu," vyjadrila riaditeľka svoje obavy a pozrela na mladého muža, ktorý sa tváril nesúhlasne.
"Už som to povedal Snapeovi a poviem to aj vám, pani riaditeľka," začal protestovať. "Zomieram a na tomto fakte nezmení nič to, či zostanem tu, alebo pojdem hľadať Voldemorta a zničím ho skor, než bude neskoro. Pokiaľ by sa to podarilo, je šanca, že by som mohol niekoho zachrániť. Rozhodne odmietam sedieť so založenými rukami a čakať, kým nebudem schopný sa ani len pohnúť," vravel jasným, pevným hlasom a v jeho očiach bolo jasné rozhodnutie, ktoré nemienil zmeniť.
"Harry, uváž to ešte! Prosím!" žiadala ho naliehavo, no on len mierne pokrútil hlavou.
"Chcete znova utiecť od mojej sestry a ublížiť jej, Potter?" spýtal sa podráždene Snape, ktorý dúfal, že tento jeho posledný argument by ho mohol nejako presvedčiť.
Harry upriamil svoju pozornosť na Snapea a zlostne ho prepaľoval pohľadom.
"Ak si dobre spomínam, tiež ste v tom mali prsty, Snape. Nebojte, už čoskoro vám zniznem z cesty nadobro, tak čo na tom, či to bude o pár mesiacov skor či neskor? Musíte z toho mať radosť, či nie? tak nechápem, prečo sa tu teraz snažíte predstierať, že vám na mojom živote záleží!" vyprskol zlostne a Severus len zarazene počúval tie slová rinúce sa z chlapcových úst. Prekvapilo ho, koľko hnevu a ublíženia zaznievalo z toho hlasu. Mal pocit, že mu Potter odpustil, hoci sám si nebol istý tým, či si to vobec zaslúžil. Podľa toho, čo povedal, to však vyzeralo, akoby všetku nenávisť a zlosť len potlačil. Nevyznal sa v ňom, uvedomil si a čo bolo horšie, zistil, že sa nevyzná ani sám v sebe, teda... vo svojich pocitoch voči tomuto mladému mužovi.
"Ste idiot, Potter," skonštatoval so svojim typickým sarkastickým úsmevom, jedným z tých, ktoré mal vyhradené výhradne pre Pottera, aby ho rozčúlil. "Zabúdate, že už dávno nejde len o nás dvoch. Hoci nechápem, čo na vás Aini vidí, ale ak ju robí vaša úbohá maličkosť šťastnou, budiž, musím sa s tým zmieriť. Ale nenechám vás znovu jej ublížiť," vyhrážal sa mu ľadovým hlasom.
"A čo mi asi tak urobíte? Zabijete ma?" spýtal sa Harry pokojne so samoľúbym úsmevom a znovu svojimi slovami vzal Severusovi vietor z plachiet.
"Harry," oslovila ho mierne Minerva a posunkom ho umlčala, keď ju chcel prerušiť. "Nechaj ma dohovoriť!" prísne ho zahriakla, no jej pohľad jasne vravel, že je len ustaraná, nie nahnevaná a to trochu skritilo jeho prebudený temperament.
"Pozri, Harry, za dva týždne sú vianoce. Mal by si ich stráviť so svojou rodinou. Možno je to naposledy," pripomenula mu to, na čo on sám myslel celú dobu. Jej posledné slová boli také tiché, že ich Severus a Tanya sotva počuli, no po ich vyslovení nastalo v riaditeľni ťaživé ticho.
"Ja viem, Minerva. Viem, že vy všetci to robíte len pre moje dobro," povzdychol si a zvesil ramená.
Stráviť Vianoce s Aini a Lillith bolo jeho jediné prianie posledných dní. Vedel, že nemá zmysel robiť si plány do budúcnosti, ale dúfal, že do Vianoc by mohol vydržať. Chcel vidieť svoju dcéru vybaľovať si vianočné darčeky, úsmev na Aininej tvári, keď jej dá svoj darček a potom ich zovrie v náručí a pobozká... tak veľmi po tom túžil, no vedel, že ani tento jeho sen nebude mocť byť skutočnosťou. Pozrel na Tanyu, ktorá mlčky sledovala celú ich slovnú prestrelku. Dokázal si predstaviť, aká je napätá, keď tu len tak sedí a čaká na jeho rozhodnutie, kým ho dvaja starší kolegovia odhovárajú od tohto kroku.
"V záujme väčšieho dobra je nutné obetovať to, na čom nám veľmi záleží," zamrmlal potichu a jeho pohľad sa stretol s modrými očami ukrytými za polmesiačikovitými okuliarmi na portréte bývalého riaditeľa.
"Obetoval si toho už viac než dosť, chlapče. Nik ti nebude vyčítať, ak raz postavíš svoje záujmy pred záujmy ostatných," uistil ho Brumbál, no obaja vedeli, že jeho rozhodnutie je už nezvratné.
"Už sa stalo. Zachránil som svoju rodinu a ohrozil tak osud celého sveta. Je na čase, aby som napravil svoje chyby," povedal rozhodne a slabo sa usmial na Tanyu, ktorá vďačne prikývla.
"Vyrazíme zajtra na svitaní. Teraz ak dovolíte, musím si ešte niečo zariadiť," zamumlal smerom k svojim spoločníkom a nečakajúc na odpoveď, vyšiel z riaditeľne.
"Spokojná?" spýtal sa zlostne Snape a prebodával Tanyu svojim pohľadom. Tá sa ho však nezľakla a pevne jeho pohĺad opätovala.
"To nemožete pochopiť," odvetila pokojne. "Povedzte Harrymu, že ho budem čakať v lese," dodala a rovnako ako predtým Harry, aj ona odišla z riaditeľne.
Na hodnú chvíľu zavládlo medzi riaditeľkou a jej zástupcom napäté ticho.
"Čo budeme robiť, Severus? Nemožeme ho nechať odísť. Rozhodne nie v stave, v akom sa nachádza," prerušila ich mlčanie Minerva.
"Máš pravdu, ďaleko by nedošiel," povedal zamyslene Severus a jeho pohľad smeroval k oknu.
"Má však pravdu v tom, že sa svojmu osudu nevyhne, či bude zavretý tu na hrade, alebo sa pokúsi dokončiť to, k čomu bol predurčený."
"Tak čo navrhuješ, Severus? Pustíme ho len tak a stratíme tak aj poslednú kvapku nádeje na to, že mu možeme pomocť?" spýtala sa riaditeľka ustarane.
"Ak sa zaobídeš bez dvoch profesorov, pojdem s ním. Aini bude určite schopná prevziať moje hodiny a... hoci sa mi už len tá predstava prieči, ale Hermiona Weasleyová by určite na nejakú dobu zvládla OPČM," zahlásil Severus a svojim výrokom minervu šokoval azda viac, než pred chvíľou Harry.
"To... to nemyslíš vážne, Severus, však?" spýtala sa opatrne.
"Je mi ľúto, ale asi ťa sklamem. Myslím to smrteľne vážne. Potter nie je schopný ísť na túto misiu sám, lenv doprovode akejsi elfky, o ktorej ani nevieme, či jej možeme veriť. Síce by sme s ním mohli poslať Weasleyho, čím by sme nielen mne, ale i celému svetu preukázali veľkú láskavosť, ale odmietam púripustiť ioch spoločné zlyhanie. Takže ak chceme niekoho, kto je schopný nielen pomocť mu s Voldemortom, ale i s jeho chorobou, zrejme nemám na výber," uzavrel pokojne.
"Severus, aj keď ma teší, že si ochotný zabudnúť na vaše staré spory..." začala svoje protesty.
"Toto nie je o nás dvoch, Minerva. Spory medzi nami boli, sú a budú, na tom sa nič nezmení. Ale predstava, že by Potterove zlyhanie dovolilo tomu šialenému maniakovi chodiť po svete ešte o niečo dlhšie ma núti zatnúť zuby a jednať," skočil jej do rečí.
"Si na jeho zozname smrti snáď ešte vyššie než Harry sám," pripomenula mu s obavami.
"A práve preto je na čase vyjsť z ulity a čeliť tomu, čo aj tak raz musí prísť. Ver mi, Minerva, nemám žiadnu chuť hlúpo sa obetovať, ako nejaký Nebelvír. Chcem len žiť opäť svoj život, bez strachu vystrčiť päty z hradu."
Z tónu jeho hlasu vedela Minerva, že tak ako Harry, aj on je pevne rozhodnutý a ona to nezmení. Mohla sa len modliť, aby sa obaja vrátili v poriadku.
"Buďte opatrní a zbytočne neriskujte," povzdychla si a zložila hlavu do dlaní. Na jej prekvapenie ju Severus chytil za ruku a venoval jej jeden zo svojich zriedkavých úprimných úsmevov.
"Vrátim sa, sľúbujem," povedal odhodlane a ona sa zmohla len na krátke prikývnutie. "Potrebuješ tu niekoho, kto dá tie decká s pilinami miesto mozgu do late, inak by sa ľahko mohlo stať, že za chvíľu tu z najlepšej čarodejníckej škole v Anglicku spravia cirkus," uškrnul sa a ani jeden z nich sa neubránil pobavenému úsmevu.
"Ďakujem," odvetila a a smutným pohľadom sledovala, ako aj on zmizol za dverami jej pracovne. "Kedy to už skončí," povzdychla si a aby zahnala dotieravé myšlienky, vrátila sa k svojej práci.