Kapitola č.26: Nočný rozhovor
Thomas prišiel k Snapeovmu kabinetu o pol hodiny neskôr, než mal. Nepochyboval o tom, že si na tému Dochvíľnosť vypočuje jedno zo svojich kedysi obľúbených kázaní. Nemohol predsa za to, že ho po schôdzi zastavila Minerva a dobrých dvadsať minút doňho hustila, že si Kingsleyho slová nemá brať osobne. On a minister Dolby boli priatelia a Kingsley bol dosť zničený z jeho smrti. Taktiež ho uistila, že aj keby nešli zachrániť Aini, nemuselo by sa im podariť ho zachrániť a tak nemá zmysel premýšľať, čo by bolo, keby... Ibaže to „keby“ Harrymu nešlo z mysli a on sa nemohol zbaviť pocitu viny. Zhlboka sa nadýchol a zaklopal, pripravený čeliť Snapeovi, ktorý ako sa zdalo, pozná celú pravdu.
„Ďalej!“ ozvalo sa zvnútra a tak stlačil kľučku. „Meškáte, ako vždy,“ ozval sa ľadový hlas profesora lektvarov. V skutočnosti mu jeho meškanie ani v najmenšom neprekážalo. Aini odišla len pred desiatimi minútami po tom, čo ju uistil, že ju bude informovať, ako pokračuje.
„Zdržala ma riaditeľka. Snažila sa ma uistiť o tom, že smrti ministra by sme možno nezabránili, ani keby sme zostali,“ vysvetľoval, hoci mu bolo jasné, že jeho výhovorky sú rovnako zbytočné ako tomu bolo kedysi.
„Nik nemôže vedieť, čo by sa stalo na ministerstve, keby sme zostali čo i len o minútu dlhšie. Čo vieme s istotou je, že moja... naša rodina by bola nadobro zničená,“ opravil sa a Thomas zmätene zažmurkal. Zdalo sa mu to, alebo Snape hovoril o Aini a Lillith ako o ich rodine? Severus si to všimol a zlomyseľne sa uškrnul. „Veru, veru, Potter. Ste otcom mojej netere, čo z nás dvoch robí rodinu. Máte s tým hádam problém?“
„Áno, pane. Teda, nie, pane!“ vyhŕkol náhle. „Chcel som povedať, áno sme rodina,“ zamumlal a sklopil zrak, netušiac, čo by mal povedať.
„Sadnete si, alebo tu budeme obaja stáť ako idioti? Neviem ako vy, ale ja mám po dnešku dosť a hoci ma to neteší, máme si my dvaja dosť čo povedať, nemyslíte?“ ozval sa odrazu miernejšie, než Harry očakával a nervózne sa posadil do najbližšieho kresla.
„O čom so mnou chcete hovoriť, Snape?“ spýtal sa so zdvihnutou hlavou na znak toho, že sa nenechá zastrašiť. Severus sa v duchu uškrnul nad jeho správaním. Žasol nad tým, že si už skôr nevšimol spôsob, akým sa mu Thomas Wilde vždy postavil. Veď bolo na prvý pohľad jasné, že ide o typické Potterove reakcie na jeho sarkastické poznámky.
„V prvom rade vám chcem povedať, že ste to svoje tajomstvo mali lepšie strážiť, ak ste z toho chceli vyťažiť výhodu proti Voldemortovi,“ zatiahol ironicky.
„Ach áno, čo iné od vás čakať, však? Tak prosím, len do mňa! Povedzte mi, že ste vždy vedeli, aký som idiot, neschopný čokoľvek dotiahnuť do konca. Len povedzte, že som rovnako namyslený a arogantný ako môj otec a že kvôli sláve si nevidím na špičku svojho nosa. Určite si myslíte, že som teraz svoju totožnosť odhalil len preto, aby som sa s veľkou slávou vrátil medzi živých, alebo nie? Chlapec- ktorý- znovu- prežil, čo poviete?“ vyhŕkol Thomas a hnev v ňom doslova vrel. Emócií, ktoré naňho v ten deň útočili, bolo príliš mnoho a on potreboval niečo z toho pustiť von. Severus podobnú reakciu očakával a tak len ticho sledoval trasúcu sa osobu pred sebou a čakal, kým vlna hnevu prejde.
„Už ste skončili, Potter?“ spýtal sa, keď muž oproti nemu unavene klesol späť do kresla, odkiaľ v návale hnevu doslova vyskočil. Keď sa ten nesnažil protestovať, pokračoval. „Fajn. Teraz k tomu, čo ste povedali. Áno, idiot nepochybne ste, najmä ak ste až doteraz nepochopili, že všetko čo som kedy povedal, bolo povedané v snahe podkopať vaše sebavedomie a zlomiť vás, dostať vás na kolená, tak ako sa o to pokúšal váš otec so mnou,“ konštatoval sucho a Thomas naňho neveriacky hľadel.
„Nepopieram, že som sa nikdy nenamáhal pozerať na vás ako na osobu, ktorou ste. Možno až teraz, keď konečne nevyzeráte ako on, dokázal som vidieť muža, ktorým skutočne ste,“ priznal úprimne.
„Pche, to vám tak uverím. Odkedy som sem prišiel ako Thomas Wilde, neprešiel deň, aby ste sa mi neposmievali a nenechali ste si ujsť jedinú príležitosť, ako ma ponížiť,“ odpovedal Thomas posmešne.
„Iste a vy ste si samozrejme nechali skákať po hlave,“ uškrnul sa Severus. „Vlastne, pokiaľ ide o Wildea, bolo pre mňa dosť ťažké pripustiť, že toho roku máme konečne schopného učiteľa Obrany,“ pokrčil ledabolo ramenami.
Harry od prekvapenia takmer zabudol zavrieť ústa, keď zízal na Severusa.
„A nepozerajte na mňa ako päťročné dieťa na kotlík plný galeónov. Keby ste v tú noc pred súbojom nečelili už Voldemortovi, možno by sa vám podarilo ma poraziť. Zdôrazňujem MOŽNO, ale aj tak ste k tomu nemali ďaleko. Iste si spomínate, ako na tom bol chudák Lockhart,“ uškrnul sa pri tej spomienke a tentoraz sa úsmev mihol aj na Thomasovej tvári.
„Ste si istý, že ste na ministerstve neutrpeli žiadne zranenie, Snape?“ spýtal sa Harry opatrne, no ihneď zmĺkol, keď po ňom Severus fľochol jeden zo svojich typických vražedných pohľadov. „Tak... čo bude teraz, keď viete pravdu? Opäť sa vrátime k nepreklenuteľnej nenávisti: Potter versus Snape? Pretože to, čo vravela elfka o našej vzájomnej spolupráci... bolo by jednoduchšie spolupracovať v mieri,“ navrhol nesmelo a naozaj uvažoval o tom, či stále ešte platí zmierenie, ktoré Snape ponúkol Thomasovi.
„Pokiaľ si spomínam, včera sme uzavreli aspoň dočasné prímerie,“ naoko sa zamyslel Snape. „Samozrejme, bolo to predtým, než vyšlo najavo toto šokujúce odhalenie,“ pokračoval viac- menej sám pre seba. „Na druhú stranu, pokiaľ ide o Pottera...“ konečne naňho pozrel a ich pohľady sa stretli. „To, čo som povedal na začiatku roku, som myslel vážne. Vďačím vám za záchranu života a som vám za to zaviazaný. A pokiaľ ide o ten zvyšok...“ začal vážnym hlasom.
Thomas ho posunkom zastavil.
„Počul som každé jedno slovo v ten večer a jedno ospravedlnenie mi stačí. Snáď aj vám vtedy stačilo počuť, že vám odpúšťam, ak mi dáte šancu dohnať, čo som zameškal. Aspoň dovtedy, kým k tomu mám príležitosť,“ poslednú vetu povedal takmer nečujne.
„Opakujem, že moja sestra je dospelá a má právo učiniť vlastnú voľbu. Zdá sa, že ju váš návrat nesmierne potešil a vo svetle nedávnych udalostí som ochotný pokúsiť sa tolerovať váš vzťah,“ odpovedal rozhodne.
„Ďakujem,“ odpovedal Harry a z tónu jeho hlasu bolo zjavné, že na tejto odpovedi mu neskutočne záležalo.
„To však nič nemení na fakte, že to nočné divadielko ste si mohli odpustiť,“ zavrčal Severus a prevrtával svojho kolegu pohľadom.
„To naozaj nemohol, nebola by to taká sranda,“ uškrnul sa ten na oplátku. „Navyše, ak by sme si vtedy nepovedali, čo sme si povedali, asi by bolo všetko celkom inak,“ vysvetľoval. Severus na to len pokrčil ramenami.
„Čo myslíte, ako nás smrť ministra ovplyvní ?“ spýtal sa odrazu Thomas a Snape bol vďačný za zmenu témy.
„Neviem, ale rozhodne to nebudú zmeny k lepšiemu. Dolby bol bývalý bystrozor. Ak Voldemort zabil takého skúseného muža, bystrozora, komu budú ľudia teraz veriť? Kto bude vhodným kandidátom na post ministra a potom, ak bystrozori neochránili ministerstvo a ministra, ako majú veriť tomu, že ochránia ich?“ polemizoval Severus.
„Máte pravdu, ľudia potrebujú v niečo veriť, obzvlášť teraz,“ povzdychol si a rukami si pretrel spánky.
„Správne. Verili v to, že ich ochráni Harry Potter, národný hrdina, ktorý to už niekoľkokrát dokázal, no tentoraz on sám padol. Som si istý, že už tento samotný fakt otriasol ich vierou v naše víťazstvo dosť, vy nie?“ spýtal sa Severus a Harry takmer znovu vybuchol pri označení národný hrdina, no keď vzhliadol k svojmu učiteľovi, uvedomil si, že tentoraz to bolo skôr konštatovanie než výsmech.
„Čo budeme robiť?“ spýtal sa nesmelo.
„No, zdá sa, že vaše vízie v minulosti i teraz pomáhajú našej veci. Možno by sme sa ich mali držať,“ nadhodil Severus.
„Nie som si istý, či je to správne riešenie. Viete, okrem toho útoku na ministerstvo mi elfka ukázala nechtiac ešte niečo. Len vďaka tomu som vedel, že je Aini v nebezpečenstve, len som si v noci neuvedomil, že je to ona. To mi došlo až keď som sa na ministerstve stretol s Voldemortom,“ vysvetlil a výrazne znervóznel, kým Severus naopak zbystril.
„Pokračujte!“ vyzval ho starší muž.
„V tom sne, keď som sa elfky pýtal, kto je tá žena, povedala mi, že nesmiem zasiahnuť. Vraj je budúcnosť, ktorá zmenená byť môže a tá, ktorá nesmie. My sme nemali zachrániť Aini a Lillith. Výslovne mi to zakázala a dodala, že ak to urobím, bude to mať strašné následky. Nepočúvol som ju a pozrite... minister je mŕtvy. Zrejme na vašich slovách o nezodpovednom idiotovi z nebelvíru niečo bude,“ zamrmlal.
Severus zostal sedieť ako primrznutý. Len pomaly vstrebával informáciu o tom, že jeho sestra mala zomrieť. Mala byť jednou z tých potrebných obetí, ktoré si vojna vyžaduje.
„Môžete na mňa kričať a nadávať mi, že som mal počúvnuť to, čo mi vravela. Môžete byť naštvaný, že som zmenil budúcnosť, ktorá zmenená byť nemala a my teraz kvôli tomu možno prehráme, ale ja som to urobiť nemohol. Nemohol by som ju nechať trpieť, pokiaľ som vedel, o koho ide a že by som ju mohol zachrániť. A zvlášť, keď šlo o ňu,“ zašepkal zúfalo a obaja vedeli, že len tá predstava im obom trhá srdce na kusy.
„Mali ste ju počúvnuť, Potter. Ale je to moja sestra a ja som vašim dlžníkom za jej záchranu,“ povedal priškrteným hlasom a ich pohľady sa stretli.
„Nič mi nedĺžite. Zachránili ste môj život toľkokrát, že to nedokážem snáď ani spočítať a pre Aini a našu dcéru by som urobil čokoľvek,“ povedal pevne a keď chcel Severus protestovať, zarazil ho.
„Ak však na tom trváte, tak mi pomôžte zniesť toho bastarda z tohto sveta a zaistiť, že už nikdy nikoho neohrozí,“ požiadal a Snape bez váhania prikývol.
„To urobím dokonca radšej, než vám nakopem prdel,“ uškrnul sa zlomyseľne.
„Vďaka,“ povedal Harry už na odchode, no pri dverách sa ešte zastavil. „A pane, aj ja sa ospravedlňujem za to všetko, čo...“
„Prijímam a teraz vypadnite, než ma prejde moja dobrá nálada,“ skočil mu do reči Severus a mávol rukou smerom ku dverám. Harry mu vyhovel a vybehol z jeho kabinetu, akoby mu za pätami horelo. Tej zmene, ktorá sa dnes večer medzi ním a Snapeom udiala stále ešte neveril, no tušil, kto za tým všetkým stojí a na jeho tvári sa pri tom pomyslení objavil šťastný úsmev.