Kapitola č.25: Medzi štyrmi očami
Sotva Severus odložil svoj plášť na vešiak pri dverách, ozvalo sa klopanie.
"Koho to sem čerti nesú?" zamumlal si popod nos a nasadil jednu zo svojich prísnych masiek strašidla z podzemia, keďže predpokladal, že ide o nejakého trúfalého študenta.
"Aini?" zarazil sa, keď pred dverami zbadal svoju sestru. "Odkedy klopeš?" spýtal sa so zle skrývaným prekvapením.
"Odvtedy, čo máme niekoľko vecí na vyriešenie," odpovedala pokojne a nečakajúc na pozvanie prekĺzla dnu. Nemienila svoje osobné problémy riešiť na chodbe a Severus bol tak prekvapený jej príchodom, že by ju tam nechal stáť hoc aj pol dňa.
Konečne sa spamätal z prvotného šoku a zavrel za sebou dvere.
"Dáš si niečo?" ponúkol, no ona mlčky odmietla.
"Musíme sa porozprávať, Severus. Naozaj porozprávať a dohodnúť sa na istých veciach. Nechcem od teba počuť prázdne slová, len aby si si ma udobril. Chcem, aby si bol úprimný a sľúbil mi len to, čo naozaj môžeš splniť," začala priamo.
"Aini, myslel som úprimne, že ma to mrzí. Dobre, možno vtedy to tak neznelo, ale dnes to naozaj ľutujem a keby som mohol, urobil by som niektoré veci inak," priznal pokorne a pozrel svojej sestre do očí.
"Čo by si urobil inak? Nechal by si ma žiť môj vlastný život, či by si len zamlčal niektoré fakty, aby som nikdy nezistila pravdu?" spýtala sa. Vedela, že jej otázka je krutá a mohla by mu ublížiť, no ona nechcela stratiť ani Harryho, ani svojho brata a preto potrebovala vedieť pravdu.
Severus sa na chvíľu zamyslel, než odpovedal. Nebol si istý odpoveďou.
"Neviem, či by som dokázal len tak stáť bokom, ale nesprával by som sa tak zbabelo, len aby som vás dvoch rozdelil. Viem, že to bola chyba a je neskoro, aby som ju napravil," zamumlal.
"Prečo si to vôbec urobil, Seve? Tak málo si veril svojej sestre, že sa dokáže o seba postarať? Myslel si si, že sa nedokážem správne rozhodnúť?" žiadala naliehavo.
„Myslel som... bál som sa, že...“ odvrátil sa. To, čo sa chystal prezradiť, ho stálo množstvo sebazapretia, ale pravda je jediným možným spôsobom, ako napraviť chyby. „Bál som sa, že sa rozhodneš preňho a mňa zo svojho života vymažeš,“ zamumlal potichu. Aj keď k nej bol otočený chrbtom, počul, ako zalapala po dychu a zavrel oči.
Začul šuchot látky jej habitu a smutne si pomyslel, že po tomto jeho priznaní odíde a viac sa nevráti. Mýlil sa. Pocítil jej teplú dlaň na svojej tvári a keď otvoril oči, ich pohľady sa stretli. Po tvári jej stekali slzy a on ich jemne palcom zotrel.
„Prečo by si môj veľký múdry brat myslel niečo také hlúpe? Vždy som ťa obdivovala a milovala, Seve. A vždy budem, na tom sa nič nezmení, nikdy,“ dodala rýchlo, keď videla, ako sa zamračil pri použití minulého času. „Vedel si, že jedného dňa vyrastiem a vydám sa. Čo by bolo iné, keby to nebol niekto neznámy, ale Harry?“
„Myslel som si, že vzhľadom k našej spoločnej minulosti ti buď bude chcieť ublížiť, len aby sa mi pomstil, alebo naopak...“ nedokončil. Ona však trpezlivo čakala a nechcela odísť bez svojej odpovede. „Bál som sa, že by ťa nakoniec presvedčil, aký som hnusný bastard a ty by si dala prednosť jemu... tak ako Lilly dala prednosť Jamesovi,“ dodal takmer nečujne.
Aini si ticho povzdychla.
„Lilly ti svojou voľbou ublížila viac, než som si kedy myslela,“ zašepkala a obtočila svoje ruky okolo Severusových ramien. „Je mi to ľúto, Seve. Kiež by si našiel ženu, ktorá ťa zbavila tej bolesti, ktorá je v tebe tak hlboko zakorenená,“ vyslovila svoje želanie a po chvíli sa znovu odtiahla.
„Mal by si ale vedieť, že Harry nie je ako jeho otec. On by sa nedokázal zahrávať s mojimi pocitmi len preto, aby sa pomstil tebe, na to je až príliš čestný a úprimný,“ vysvetľovala svojmu bratovi trpezlivo. „A pokiaľ ide o to, že by ma od teba chcel odpútať... vždy, keď prišla reč na teba, opakoval mi, aby som nechala vzťah medzi vami dvoma tak, ako je. Vraj nemá zmysel snažiť sa vás dvoch zmieriť, pretože vaša minulosť stojí a vždy bude stáť medzi vami. Ale zo všetkého najviac naliehal, aby som sa s tebou nehádala kvôli nemu, nechcel stáť medzi nami dvoma, nechcel nás rozdeliť. Dokonca aj včera...“ zarazila sa a spýtavo pozrela na Severusa. Nebola si istá, či vie, kto Thomas v skutočnosti je.
„Počul som vás. Viem, že je to on,“ odpovedal vecne a zaujato počúval každé jej slovo. Naozaj by mohol mať na Pottera až taký chybný názor?
„Tak teda, včera ma okrem iného žiadal, aby som ti odpustila a dala ti šancu. Chcel, aby sme sa my dvaja zmierili,“ dokončila svoju pôvodnú myšlienku.
„Mohol len chcieť, aby si ma presvedčila k vyšším výkonom pokiaľ ide o záchranu jeho života,“ nadhodil pochybovačne a ona sa od neho odvrátila opäť so slzami v očiach.
„Ty naozaj nič nechápeš, Seve!“ zvolala zúfalo. „On je so svojou smrťou zmierený a aj keď si ťa váži... áno, naozaj ťa má v úcte, aj keď ťa to prekvapuje... aj keď si ťa váži ako skvelého kúzelníka a odborníka v tvojom obore, nerobí si veľké nádeje na svoju záchranu. Pre Merlina, on vždy žil s vedomím, že jedného dňa Voldemortovou rukou skutočne zomrie, ale tá predstava nebola nikdy taká jasná ako teraz. On umiera, Seve, a trpí pri tom. Ako vôbec môžeš povedať, že by bol taký sebecký a robil to z tohto dôvodu?“ šepkala zúfalo.
„Prečo inak by to robil? Nenávidí ma,“ pomyslel si, no sám vedel, že to nie je tak celkom pravda. V ten večer pri Potterovej hrobke, vetdy si prvý krát uvedomil, že chlapec ho možno nemá v láske, ale nenávisť k nemu nepociťuje. Dokonca mu povedal, že si neželá jeho smrť a keď odchádzal, žiadal, aby na seba dával pozor. To by nepriateľ nikdy nepovedal, uvedomil si a cítil sa ako strašný hlupák.
„Pretože vie, že mám rada svojho brata a preňho je rodina to najdôležitejšie, práve preto, že nikdy žiadnu nemal. Harry vie, že keď on... keď tu nebude...“ naprázdno prehltla. „Vie, že ty sa o nás postaráš.“
Na dlhú chvíľu medzi nimi zavládlo ticho. Obaja boli stratení vo svojich vlastných myšlienkach a pocitoch. Aini bola zúfalá a nevedela, ako inak prinútiť Severusa, aby konečne otvoril oči a pozrel pravde, skutočnej pravde a nie tej jeho, zastretej nenávisťou k mŕtvemu mužovi, do očí.
Severus naopak bol šokovaný, keď ho poznanie doslova nakoplo medzi oči. On, ktorý si vždy zakladal na svojom takmer bezchybnom úsudku, sa nechal zmanipulovať citom. Zrejme mal Albus pravdu, keď vždy vravel, že láska robí z ľudí bláznov.
„Prepáč, Aini. Ja som... bol som hlupák. Teda, skôr totálny idiot, keď som toto všetko nedokázal vidieť,“ priznal potichu a ich pohľady sa stretli. Obaja vedeli, koľko námahy stálo toho hrdého muža vysloviť tieto slová, ktoré boli viac než úprimné.
„Škoda, že si tento historický okamih nemám ako zaznamenať. Možno by som si mohla túto spomienku uložiť,“ podpichla ho so smiechom Aini, aby uvoľnila atmosféru a so šťastným úsmevom sa svojmu bratovi hodila okolo krku. „Tak veľmi si mi chýbal, Seve,“ šepkala, pevne ho objímajúc.
„Ty mne tiež, sestrička,“ priznal a akoby veľký balvan spadol z jeho hrude.
„Vy dvaja by ste sa mali porozprávať a niektoré veci si vyjasniť,“ nadhodila skusmo.
„To už nechaj na nás,“ zarazil ju a ona mlčky prikývla. Bolo to presne to, čo jej neustále opakoval Harry a ak to nebude zasahovať do jej vzťahu s jedným či druhým, bude to rešpektovať.
„Seve, môžem ešte otázku?“ spýtala sa nervózne a pohľadom zablúdila k jeho laboratóriu.
„Chceš vedieť, ako pokračujem s výskumom?“ spýtal sa miesto nej a ona pritakala.
„Posaď sa,“ ukázal na pohovku a keď poslúchla, prisadol si vedľa nej. „Nebudem ti klamať, nepokročil som. Robím čo môžem, ale neprišiel som na nič, čo by mu pomohlo. Dokonca ani len to, čo pomáhalo Albusovi, sa v tomto prípade nedá aplikovať. Neviem, či je to tým, že bola kliatba na tom prsteni v Albusovom prípade nejako oslabená, alebo ju Voldemort za tie roky nejako modifikoval. V podstate postupujem stále ešte len metódou pokus- omyl. Jediné, čo preňho zatiaľ môžem robiť je, zásobovať ho dostatočným množstvom lektvarov proti bolesti, ktorý varím špeciálne pre neho, ale stále to nie je dosť,“ vysvetľoval, sám dosť frustrovaný svojim neúspechom.
„Ako dlho?“ spýtala sa priškrteným hlasom a on pevne stisol jej ruku. „Postupuje to rýchlejšie, než som myslel. Môže to vydržať nanajvýš pol roka,“ zamumlal potichu a privinul si ju k sebe.
„Prosím, pomôž mu, Seve. Neviem, čo budem robiť, ak ho znova stratím,“ vzlykala.
„Urobím, čo budem môcť. Zvládneme to spoločne, ako rodina,“ sľúbil a pevne ju držal v náručí.