Kapitola č.21: Komu veriť?
Dvaja muži sa zjavili v prepychovo vyzdobenej hale veľkého sídla a Thomas sa v duchu uškrnul, keď to videl. Celkové vybavenie bolo takmer rovnaké ako v Snape Manor v Anglicku, hoci tu bolo viac cítiť ženskú ruku, ktorá sa podieľala na malých úpravách. Aini mala vždy veľmi dobrý vkus, pomyslel si v duchu a smutne sa usmial.
„Ochrany okolo panstva povoľujú, za pár minút úplne padnú,“ zamrmlal Snape a napriek jeho nepreniknuteľnej maske mohol Thomas vidieť obavy.
„Skúste ho zdržať, ja nájdem vašu sestru a pripravíme sa na odchod. Dnes nie je čas na hrdinstvo, musíme odtiaľto vypadnúť všetci, jasné?“ spýtal sa dôrazne a Severus prikývol. Vybehol hlavných vchodom na dvor, odkiaľ sa pokúšal obnoviť padnuté ochrany.
Thomas prechádzal všetky izby a miestnosti na prízemí, no nikde nikoho nenašiel. Všimol si, že nielen výzdoba, ale aj rozmiestnenie izieb je rovnaké ako na Manore a tak rýchlo vybehol po schodoch, smerujúc k izbe, ktorá by mohla patriť Aini.
„Aini, Nancy, kde ste? Ozvite sa, rýchlo!“ volal na ženy a zúfalo prehľadával všetky izby, no nikde ich nenašiel.
Ainina izba bola prázdna, aj keď oheň v krbe prezrádzal, že nebude ďaleko.
„Aini!“ zavolal znovu a zbystril, keď začul tichý šepot z izby oproti. S úľavou jasne vpísanou do tváre vbehol dnu bez zaklopania, no okamžite sa zarazil.
Oproti nemu stála vystrašená stará dáma s kutáčom v ruke a Aini naňho mierila prútikom. V jej očiach nebol badať ani náznak paniky či strachu. Bola to hrdosť a odhodlanosť, čo videl. Bola rozhodnutá chrániť svoju rodinu vlastným životom pred každým, kto by jej chcel ublížiť.
„Nepribližujte sa, varujem vás!“ zasyčala potichu a jej hlas znel rovnako nebezpečne ako Snapeov v podobnej situácii.
„Upokojte sa, neprišiel som, aby som vám ublížil. Prišiel som vás varovať a odviesť odtiaľto, kým bude naozaj neskoro,“ vysvetľoval pokojne, ale adrenalín v jeho tele stúpal na maximum.
„Prečo by som vám mala veriť? Tento dom je chránený tak, aby sa sem nik nedostal,“ zavrčala hrozivo.
„Nik okrem vášho brata. Ten je práve teraz vonku a snaží sa obnoviť obrany okolo panstva, kým sa sem nedostane Voldemort. On je ten, ktorého by ste sa mali báť,“ pokračoval.
„Neverím vám! Neviem, kto ste a prečo ste sem prišli, ale nikam s vami nepôjdem,“ povedala rozhodne.
„Aini, prosím, vypočuj ma! Voldemort stojí vonku a chce zabiť teba aj Lillith, len aby sa pomstil mne a tvojmu bratovi!“ zvolal zúfalo, neskoro si uvedomujúc svoje prerieknutie.
„Vám? Čo s tým máte vy spoločné?“ zbystrila svoju pozornosť. „Veď vás ani nepoznám. A vôbec, odkiaľ viete moje meno?“ chrlila naňho jednu otázku za druhou, stále mieriac prútikom na Thomasa.
Ten uvažoval, ako presvedčiť túto tvrdohlavú ženu, aby ho počúvla. Vedel, že by verila, keby vedela, kto je. Lenže odhalenie svojej totožnosti by v tejto chvíli spôsobilo viac zmätku než úžitku. Možno by ju mohol presvedčiť Snape, ale ten mal plné ruky práce. Musel sa spoľahnúť len sám na seba.
„Na to teraz nie je čas. Už sme sa raz stretli, boli ste na odchode a ja som sa šiel uchádzať o miesto učiteľa Obrany. Som členom rádu a priviedol ma sem váš brat. Nancy, prosím, pozrite sa z okna a uvidíte, že sa Snape skutočne snaží obnoviť ochrany, ktoré už Voldemort zničil. A ty Aini, ak neveríš mne, ver aspoň Harrymu, ktorý ťa vždy miloval a milovať neprestal. Pozri sa na svojho modrého scarabea, ktorého ti dal na narodeniny,“ vychrlil netrpezlivo a jej oči sa rozšírili údivom. Kývla Nancy, aby sa pozrela z okna a keď jej potvrdila, že zazrela Severusa a ten sa už vracia do domu, rozbehla sa do svojej izby k nočnému stolíku.
Thomas ju mlčky nasledoval a so smútkom v očiach sledoval, ako vytiahla krabičku s jeho darčekom. Nenosila ho. Bol ukrytý v stolíku. Cítil, akoby mu do srdca vrazili nôž a nemohol dýchať.
„Je čierny,“ skonštatovala prekvapene, zrejme nechápajúc, čo to znamená.
„Samozrejme, že je čierny. Znamená to, že si v smrteľnom nebezpečí, takže nechápem, čo tu ešte stále robíte,“ ozval sa podráždený hlas za ich chrbtom, až obaja nadskočili.
„Seve?“ obrátila naňho svoj pohľad a nevedela, čo má robiť. Podišiel až k nej a nežne ju vzal za ruku.
„Aini, teraz nie je čas na naše nezhody. Ide tu o vaše životy. Musíte odtiaľto odísť prv, než bude neskoro. Neviem, ako sa sem ten bastard dostal, ale už ho dlhšie nezdržím. Vezmi malú a pôjdeme do Bradavíc,“ vysvetľoval potichu, no rozhodne. Aini nervózne pozrela na Thomasa, stále ešte neistá tým, čo si o ňom má myslieť. Severus pochopil jej obavy a tuhšie stisol jej ruku.
„Je na našej strane. Nebyť jeho, nevedel by som, čo sa tu deje a...“ naprázdno prehltol. Na krátky okamih zavrel oči a zúfalo sa snažil zahnať predstavu toho, že by ju mal stratiť. „Choď pre Lillit. O veci sa nestaraj!“ prikázal hlasom zhrubnutým emóciami. Prekvapivo ihneď poslúchla a volala na Nancy, aby sa pripravila na odchod. Ani nie o tri minúty stáli všetci spoločne na chodbe a vymenili si významné pohľady.
„Zruším protipremiestňovacie bariéry a premiestnime sa do Škriekajúcej búdy. Odtiaľ pôjdeme spoločne do hradu,“ rozhodol a všetci svorne prikývli. Zložitým pohybom mávol prútikom a kývol im, aby šli. On zostal v dome posledný. Chcel si byť istý, že sa nik z tejto zvláštnej skupiny ľudí o nič nepokúsi. Naposledy sa rozhliadol okolo seba. Bol si istý, že v takomto stave to tu už nikdy nenájde, ale kým bude jeho rodina živá a v bezpečí, je to jedno. Cítil, ako Voldemort prerazil cez jeho ochrany a v tej chvíli sa premiestnil za ostatnými.
Len čo sa zjavil na určenom mieste, obozretne sa poobzeral okolo seba, aby sa uistil, že sú tu všetci a v poriadku. Zostal prekvapene stáť, keď sa mu Aini hodila okolo krku.
„Si v poriadku?“ spýtala sa šeptom a ustarane si ho prezerala. „Počula som, že ste dnes bojovali aj na ministerstve,“ skonštatovala.
„Som v poriadku, a vy?“ chcel sa uistiť a ona prikývla. Odrazu sa od seba odtiahli a odlúčenie z posledných týždňov spôsobilo, že v miestnosti zavládlo napäté ticho a všetci sa začali cítiť trochu nepohodlne. Vzájomné starosti o vzájomné bezpečie ich na malý okamih opäť zblížilo, ale teraz bolo všetko späť.
„Aini, ja...“ začal opatrne Severus, hoci sa mu nepozdávalo, že pritom mal publikom.
„Daj mi čas, Seve,“ žiadala potichu bez toho, aby naňho pozrela a otočila sa k Nancy, ktorá v náručí držala vystrašené dieťa.
„Smiem ju vziať? Cesta tunelom nie je práve pohodlná,“ navrhol Thomas a Aini spýtavo pozrela na Severusa. Chcela si byť úplne istá, že neznámemu môže veriť. Niečo jej navrávalo, že áno, ale jedna jej časť bola plná pochybností, najmä preto, že jej v hlave vírilo hneď niekoľko otázok, na ktoré nepoznala odpoveď. Odkiaľ vedel ich mená? Ako vedel, že má scarabea? O tom predsa okrem nej, Harryho, Severusa a Nancy nevedel nik, dokonca ani jej manžel. Starostlivo si strážila svoj poklad, ktorý aj teraz držala v dlani. Jej scarabeus bol opäť tyrkysový, tak ako v deň, keď ho dostala. Srdce jej zovrelo bolesťou a na malú chvíľu ju opäť premohol hnev namierený na Severusa. Severus podvedome vnímal náhle zmeny jej nálady a to len prispelo k jeho vlastnému podráždeniu. Nedbalo mávol rukou, že mu je to jedno, ale vzápätí z kapsy habitu vytiahol flakónik s akýmsi lektvarom.
„Prečo mu nedopriať to malé potešenie? Vlastných už sa možno nedočká, všakže, kolega?“ zatiahol sarkasticky a uškrnul sa. Svoje slová však oľutoval vo chvíli, keď mu vykĺzli z úst. Bolestná grimasa na Thomasovej tvári svedčila o tom, že zaťal do živého. Mladší muž sa zvrtol na podpätku a nečakajúc na svojich spoločníkov, vykročil tunelom ku škole.
Severus tam stál s lektvarom v ruke, pohľadom sledujúc vzďaľujúcu sa postavu svojho kolegu.
„Čo malo toto znamenať, Severus? Prečo si bol k nemu taký krutý a čo bolo o tom, že sa nedočká vlastných detí? To je ďalší z tvojich spôsobov, akým trápiť nezadaných kolegov? Pozri sa na seba, ty si tiež sám,“ upozornila na samozrejmý fakt.
„Nejde o to, že je sám. Ak sa mi nepodarí niečo vymyslieť, tak má pred sebou posledných pár mesiacov života,“ priznal pokorne, pričom si bol istý, že tým svoju sestru ešte viac nahnevá.
„Čože? On... on zomiera?“ jachtala zmätene a spomenula si na strhaný výraz tváre muža, ktorý ich práve zachránil. „Severus Snape! Ten muž umiera a ty namiesto, aby si mu pomohol, ho urážaš a ničíš jeho život viac, než je nutné? To ti nie je hanba? Nemusíš ho mať v láske, ale sám si povedal, že nebyť jeho, nevedel by si, čo sa deje. Práve ti pomohl zachrániť tvoju rodinu a ty nie si schopný prejaviť mu ani štipku vďačnosti? Merlin, čo si to za človeka?“ kričala pobúrene a neveriacky krútila hlavou. A to si myslela, že horšie už to byť nemôže. Bez meškania vzala svoju dcéru do náručia a viedla Nancy tunelom ku škole, rozhodnutá pri najbližšej príležitosti vyhľadať svojho záchrancu.