Kapitola č.19: Spojiť sily
Týždne ubiehali jeden za druhým a život v Bradaviciach plynul pomalým pokojným tempom. Okrem každodenných problémov so študentmi sa jednotliví profesori potýkali s problémami osobnými. Uzavretý profesor Snape sa pred svojimi problémami skrýval za prácou a ak práve neopravoval testy či domáce úlohy svjich študentov, ktorí ani tento rok nepreukázali žiadne zvláštne nadanie pre fascinujúce odvetvie lektvarov, tak sa zatváral vo svojom laboratóriu. Zväčša pracoval na doplnení zásob pre ošetrovňu, ale v každej voľnej chvíli sa venoval výskumu a snahe nájsť riešenie pre svojho kolegu, Thomasa Wildea.
Vzťahy medzi nimi dvoma sa trochu upokojili. Občas ešte jeden druhého počastovali nejakou urážkou, ale celkovo medzi nimi vládla tolerancia, keďže bojovali za rovnakú vec.
Thomas sa tiež uzatváral vo svojej samote, len iným sposobom. Väčšinu času trávil vo svojom kabinete alebo v Severnej veži, pohrúžený do kníh. Ak práve nehľadal sposob, ako prelomiť kliatbu, ktorá z neho deň čo deň odsávala život, tak sa pokúšal prísť na sposob, akým konečne skoncovať s Voldemortom. Raz za týždeň, pravidelne cez víkend, zašiel za Ronom a Hermionou, uistiť sa, že majú všetko čo potrebujú. Chvíle strávené s malým Harrym boli len slabou náplasťou na prázdnotu v jeho srdci, ktorá ho kvárila odkedy bol odlúčený od svojho krstného syna Teddyho a dcérky Lillith.
Snažil sa nedať najavo svoju slabosť, ale aj napriek Snapeovým lektvarom pociťoval veľké bolesti, o chvíľkových záchvatoch nevoľnosti nehovoriac. V spomienkach sa vrátil do čias, keď touto kliatbou trpel Brumbál a zahanbene si uvedomil, že na riaditeľovi okrem únavy nikdy nespoznal žiadne známky utrpenia, ktoré musel prežívať. Únava, tá bola teraz v Thomasovej tvári vytesaná ako do kameňa, a ani dlhý a výdatný spánok bez snov ju nedokázal zmazať.
Keď o tom premýšľal, myslel, že to bolo vďaka Brumbálovmu magickému jadru. Riaditeľ bol vždy veľmi silný mág a možno mu táto magická sila pomáhala vyrovnať sa s tým lepšie, aj napriek veľkému vekovému rozdielu. Harry nevedel, aký silný v skutočnosti Thomas Wilde bol a až do určitej chvíle si myslel, že mágia, ktorou teraz disponuje, je muža, ktorého telo teraz mal. Zvrat v jeho myslení prišiel vo chvíli, keď vyčaroval patronovo zaklínadlo. Krásny žiarivý jeleň, ktorý sa pred ním zjavil, úctivo sklonil hlavu pred svojim majiteľom, pánom a priateľom. bez toho, aby si to Thomas uvedomil, cítil, ako mu po tvári stekajú horúce slzy. Slzy šťastia, ktoré mu opäť dodali silu bojovať ďalej. Bol to on... bol sám sebou. Je Harry Potter, hoc nie telom, lež dušou a to je podstatné.
Každý večer, keď zaspával, dúfal, že sa v jeho snoch opäť objaví tajomná elfka, ktorá mu pošle svojho posla. Tú mladú dievčinu, ktorá ho tak zázračne vyliečila. Možno by znovu mohla, nádejal sa, no jeho sny zostávali len snami a nočnými morami. A každé ráno sa napriek sklamaniu zobúdzal s nádejou, že sa nestalo nič strašné, v čom by bol zapletený Voldemort. Bol si istý, že by ho elfka opäť varovala, keby tomu bolo inak.
Dlho sa však on ani nik iný radovať nemali. Úder, ktorý sa im Voldemort chystal zasadiť bol tým horší, čím viac bol on sám rozzúrený z odhalenia Thomasovej skutočnej totožnosti.
Len čo Thomasa v sne oslepilo biele svetlo, vedel, čo bude nasledovať. Duševne sa obrnil proti tomu, čo muselo prísť a čakal.
"Rada ťa opäť vidím, priateľu," pozdravila ho tým známym zvonivým hlasom, teraz naplneným smútkom.
"Len škoda, že je to vždy za takýchto okolností," zamumlal v odpoveď.
"Veru, ale lepšie takto, než vobec a lepšie byť varovaný včas, nemyslíš?" usmiala sa smutne.
"Tak čo to bude tentoraz? Čo chystá a koľko máme času?" prešiel rovno k veci.
"Rovnako netrpezlivý ako vždy," skonštatovala s úsmevom. "Dobre teda... máte čas do zajtrajšieho západu slnka, potom Voldemort napadne ministerstvo. Musíte byť pripravení, tenot boj nebude jednoduchý, ale nie je dopredu stratený. Spoj svoje sily so Severusom a víťazstvo máte na dosah," vravela vážne.
"So Snapeom? Prečo práve s ním?" nechápal Thomas.
"On je doležitým kľúčok k záhube Zla, rovnako ako ty. Len spolu možete získať to, čo ani jeden z vás nezíska sám. Ak stratíte ministerstvo, stratíte toho oveľa viac a váš svet pomaly ale isto prepadne temnote, ktorá ho zničí. Rozmysli si to dobre, Harry! Osud vášho a teraz i mojho sveta závisí na tvojom rozhodnutí. Vy dvaja ste tí, ktorí majú kľúč k hádanke," odpovedala pokojne.
V tom sa v Thomasovej mysli začali odvíjať príšerné obrazy utrpenia, biedy a mučenia.
"Takto to bude vyzerať, ak sa rozhodnete nesprávne," povedala potichu a on s hrozou hľadel na možnú budúcnosť celého sveta. Váha zodpovednosti, ktorú cítil na svojich ramnách ho tlačila k zemi obrovskou silou.
V tom sa obraz zmenil a on hľadel na Voldemorta, ktorý s krutým potešením mučil nejakú ženu. Plačúce dieťa sedelo na zemi opodiaľ a sledovalo, ako jeho matku pomaly ale isto opúšťa život.
Výjav sa stratil skor, než si stihol uvedomiť viac detailov a on opäť hľadel do tváre elfky. Tá sa však tvárila nanajvýš ustarane a bola zjavne nervózna. thomas pochopil, že videl, čo vidieť nemal a dumal nad tým, čo to má znamenať.
"Čo sa stalo tej žene?" spýtal sa obozretne.
"Nie je nič, čo by si mohol urobiť. Sú veci, ktoré možno zmeniť a veci, ktorých zmena by mala fatálne následky. To, čo sividel, je jednou z tých, čo nemožno zmeniť. Zabudni na to, čo si videl a sústreď sa na to, čo musíš urobiť," zastavila ho príkro.
"Kto to bol?" nevzdával sa a pozorne ju sledoval. Jej nervozita rástla, no jej rozhodnosť nezakolísala.
"Nesmieš to zmeniť, nech by sa dialo čokoľvek," uzavrela a s tými slovami zmizla rovnako náhle, ako sa objavila.
Jeho prvé kroky po tom, čo sa zobudil, viedli do riaditeľne. Mali sotva 16 hodín času, kým Voldemort zaútočí a on nemienil premrhať jedinú minútu. Prekvapilo ho, keď našiel Minervu a Snapea zanietene o niečom diskutovať, ale v podstate ocenil, že boli prítomní obaja. Bez okolkov začal vysvetľovať, čo sa dozvedel a keď skončil, spýtavo pozrel na Snapea.
Starší muž chvíľu tupo zízal pred seba, zvažujúc všetky pre a proti. Jeden kladný bod samozrejme prevyšoval všetky negatíva- ak to všetko vyjde, Voldemort by mohol byť už navždy len zlou spomienkou. Vyzývavo pozrel na svojho mladšieho kolegu, ktorý stále ešte čakal na jeho odpoveď. Nedočkal sa, bude musieť začať prvý.
"Počujte, nie som o nič viac nadšení vyhliadkou na našu spoluprácu, ale ak to má byť jediná šanca, potom som ochotný sa na nejaký čas prisposobiť. Času na urážky bude ešte dosť, nemyslíte?" začal čo najzmierlivejším tónom a statočne odolával prenikavému pohľadu svojho bývalého profesora, teraz kolegu.
"Vskutku, a ak sa mi podarí nájsť sposob, ako zachrániť váš zadok pred smrťou, budem ho mocť s chuťou nakopať keď bude po všetkom," uškrnul sa zlomyseľne a obaja sa s miernym prikývnutím na znak dočasného zmierenia obrátili k Minerve, aby spoločne začali plánovať záchrannú akciu.