Kapitola č.12: Výzva
Prvý týždeň od začiatku školy prešiel takmer bez problémov a Thomas sa postupne dostával do svojej novej úlohy učiteľa. Už po prvej hodine s tretiakmi sa po škole začali šíriť chýry, že tentoraz mala riaditeľka vo výbere nového učiteľa skutočne šťastnú ruku. Žiaci si svojho nového profesora obľúbili, a to o to viac, keď sa prejavila jeho a Snapeova vzájomná averzia.
V piatok po večeri, keď sa Thomas vracal do svojich komnát, takmer vrazil do vysokej postavy zakrádajúcej sa chodbami. Sprvu si myslel, že je to Snape, no vedel, že ten ešte stále sedel za stolom vo Veľkej sieni. Lenže nebol to ani žiaden študent a tak pohotovo vytiahol prútik a zamieril ním na cudzinca.
„Kto ste?“ spýtal sa nevrlo a postava před ním na okamih stuhla, akoby váhala, či má odhaliť svoju totožnosť. Napokon však postava zložila kapucu, zahaľujúcu jej tvár a Thomas ihneď vedel, koho má před sebou.
„Dobrý večer, nechcel som vás nejakým spôsobom vyľakať, ale potrebujem hovoriť s riaditeľkou a dal by som prednosť tomu, aby ma nik nevidel,“ vysvetlil mladý muž pohotovo a kajúcne sa usmial.
„Oh, prepáčte. Len som tu nikoho nečakal,“ ospravedlnil sa Thomas, schovávajúc svoj prútik do kapsy habitu.
„Vy budete určite ten nový učiteľ Obrany,“ ozval sa znovu muž a Thomas prikývol.
„Thomas Wilde a vy musíte byť pán Weasley,“ odpovedal a natiahol k mladému mužovi ruku.
„Správne, vidím, že naša rodina je značne populárna. Som George,“ uškrnul sa, potriasajúc Thomasovi pravicou.
„Mal som možnosť zoznámiť sa s vašim otcom a niektorými zo súrodencov,“ odvetil.
„Aha, tak potom ma to neprekvapuje. Ale aby ste si nemysleli, aj ja som už o vás počul.“
„Dúfam, že nič strašné,“ uškrnul sa Thomas.
„Povedzme, že ľudia sú z vašej prítomnosti trochu nervózni, ale prinajmenšom táto škola získala konečne kompetentného učiteľa. Za mojich čias sa na vašom mieste vystriedalo hneď niekoľko naozaj neschopných hlupákov, hádam len s výnimkou Remusa Lupina. Aj keď, ani Snape nemusel byť zlý,“ pripustil neochotne.
„Áno, tiež si myslím. Má značné skúsenosti v čiernej mágii a to je celkom dobrý predpoklad toho, aby študentov naučil sa proti nej brániť,“ súhlasil s jeho názorom Thomas.
„Počul som, že vy dvaja sa nemáte príliš v láske,“ uškrnul sa mladší muž.
„Podľa toho, čo si predstavujete pod pojmom „nemať sa príliš v láske“,“ odvetil s rovnakým úškrnom Thomas. Zdalo sa, že tí dvaja si padli do oka.
„Z toho si nič nerobte. Snape dokáže byť pekne neznesiteľný, ale v podstate to nie je zlý chlap. Len… je trochu svojský a nie práve ľudomil,“ pokrčil ramenami George. V tom sa za nimi ozvali kroky, ktoré nepochybne patrili osobe, o ktorej bola práve reč.
„Pán Weasley,“ zatiahol Snape svojim typickým pohŕdavým spôsobom. „Vidím, že ste prežili ďalšiu svoju misiu, čo je nanajvýš prekvapujúce, při vašich schopnostiach priťahovať problémy,“ uškrnul sa zlomyseľne.
„Žiaľ, je to tak, pán profesor. Viete sám najlepšie, aké je ťažké vyhubiť tuhé korene čistokrvných rodín,“ nedal sa zastrašiť mladší muž.
„Pravda. Zrejme mám smolu,“ povzdychol si Snape naoko skľúčene. „Vidím, že ste sa už stretli s našim novým kolegom,“ naznačil smerom k Thomasovi.
„Oh áno, a práve som hovoril pánu Wildeovi o to, aká úžasná bola zábava sledovať vás s profesorom Lockhartom na duelantskom krúžku. Jako brilantne ste toho paka zneškodnili, pane… verím, že váš nový kolega by nebol až takým marným súperom, alebo sa mýlim?“ usmial sa George a v jeho očiach žiarili šibalské ohníčky.
„O tom dosť pochybujem,“ odfrkol si posmešne Snape.
„Tiež si myslím, že to nie je dobrý nápad,“ pritakal Thomas.
„Bojíte sa, Wilde?“ víťazoslávne zatiahol Severus a skúmavo sa zahľadel na tvár svojho mladšieho kolegu.
„Áno, bojím sa, že by som vás mohol zraniť, Snape. Verte mi, nerád by som zastupoval na hodinách lektvarov. Podľa vášho hodnotenia by som pravdepodobne nedosiahol ani uchádzajúce výsledky,“ nedal sa zastrašiť Thomas.
„Vám by sa nepodarilo ma ani odzbojiť, tobôž ma zraniť,“ zaškaredil sa Snape a skrížil ruky na prsiach.
„Vskutku? Tak čo to skúsiť? Možno by študenti naozaj ocenili niečo jako duelantský krúžok,“ navrhol Thomas nevinne.
„Zajtra o tretej vo Veľkej sieni,“ zasyčal Snape a vrhol znechutený pohľad po oboch mužoch, ktorým sa ho podarilo vlákať do pasce.
„Toto si nemôžem nechať ujsť,“ zaškeril sa George.
„Radil by som vám, aby ste nenechali riaditeľku dlhšie čakať, Weasley. Tu ste toho dnes urobili už dosť!“ zavrčal Snape a než ktokoľvek z nich stihol reagovať, zmizol za najbližším rohom.
„Tak to sa podarilo,“ uchechtol sa George a skúmavo sa zahľadel na Thomasa. „Pokojne by som sa stavil, že mu zajtra ukážete, čo vo vás je,“ skonštatoval.
„Urobím, čo budem môcť,“ sľúbil Thomas.
„O tom nepochybujem. Som rád, že som vás spoznal, pán Wilde. Naozaj netuším, čo ostatných na vašej prítomnosti tak znervózňuje. Som si istý, že riaditeľka má pravdu, keď tvrdí, že vám môžeme veriť,“ skonštatoval a vrhol na Thomasa významný pohľad.
Tie slová, ktoré boli myslené úprimne, príjemne hriali Thomasa při srdci. Bol rád, že okrem riaditeľky je ešte niekto, kto by mu mohol bezvýhradne veriť, dokonca aj bez toho, aby poznal pravdu. Bol Georgovi vďačný za to, čo preňho urobil, hoci ten sám zrejme netušil, jako veľmi pre Thomasa jeho dôvera znamenala.
Než jeho viečka oťaželi a on konečne upadol do vítaného spánku, v duchu sa tešil na nadchádzajúci deň. Veď on ešte Snapeovi ukáže, čo všetko dokáže. Už ho viac nebude môcť podceňovať, po zajtrajšku určite nie.
Lenže pokojný spánok, ktorý tak očakával, neprišiel. Vedel, že sa niečo deje ešte skôr, než temnotu jeho mysle preťalo žiarivé biele svetlo a on rozpoznal tvár elfky, ktorá ho prišla varovať.