Kapitola č. 8: Na návšteve u trolov
Thomas sa vo svojom predpoklade a očakávaní dlhého a náročného dňa nemýlil. Ponoril sa do práce natoľko, že úplne stratil pojem o čase, kým sa v krbe nezjavila hlava Minervy McGonagalovej.
„Pripojíš sa k nám na večeru, alebo ťa budeme za pár dní hľadať pod hromadou zvitkov a kníh?“ doberala si ho dobrosrdečne.
„To už je tak neskoro?“ spýtal sa prekvapene a pozrel na hodinky. Vskutku, už bol čas na večeru.
„Vidím, že budem musieť dávať pozor nielen na Severusa, ale i na teba, aby ste sa v tej práci neutopili a nezabudli pritom aj jesť,“ podpichla ho.
„Chcete ma prirovnávať k Snapeovi?“ odfrkol si pohoršene, načo ona len prevrátila očami.
„Vy dvaja ste jeden horší než druhý. A pritom si nepriznáte, že toho máte spoločného viac než si myslíte,“ pokrútila hlavou. „Tak teda, uvidíme sa na večeri,“ pripomenula a zmizla.
Thomas si potichu povzdychol a rozhodol sa dopísať svoj učebný plán pre piate ročníky. Potom mu už zostanú len šieste a siedme ročníky, plány skúšok a nejaké návrhy na zlepšenie ochranných kúzel, ktoré od neho chcela Minerva. Do Veľkej siene sa vybral až na poslednú chvíľu. Myslel si, že už tam budú všetci okrem neho, keď odrazu... malá kolízia s majstrom lektvarov ho presvedčila o chybnosti jeho úsudku.
„Neviete dávať pozor, Wilde?“ ozval sa namosúrený Snape a zhládzal si svoj hábit.
„Tiež by z vás neubudlo, keby ste pozerali na cestu,“ odvrkol Thomas a pokračoval vo svojej ceste, nasledovaný starším učiteľom.
„No veď uvidíme, ako sa predvediete, keď tu pribudne dav otravných a k mojej smole aj navýsosť tupých študentov,“ uškrnul sa zlomyseľne Snape, keď ho predbehol.
„Nebojte sa, na váš status strašiaka by si netrúfol snáď ani Voldemort,“ odvetil Thomas, ktorý takmer vrazil do dverí, ktoré mu Snape nepochybne naschvál zatresol rovno pred nosom.
„Vtipné,“ zavrčal a kráčal k stolu, kde sa posadil, kam inam, než medzi Snapea a Minervu.
„Severus, dúfam, že si nezačal variť žiaden komplikovaný lektvar. Vieš, že ťa večer čakám v riaditeľni, aby sme konečne usporiadali rozvrh,“ ozvala sa riaditeľka.
„Počítam s tým. Pripravil som zásobu proti bolesti hlavy a niečo na povzbudenie. Len dúfam, že ako minulý rok, neskončíme aj teraz až o tretej ráno,“ zamrmlal.
„Keby si nebol taký ukecaný, boli by sme skončili skôr. A nemrač sa, vieš, že mám pravdu,“ zahriakla ho riaditeľka, nevšímajúc si jeho vražedný pohľad. Ale keď zistil, že na ňu neplatí, pozrel aspoň smerom k ostatným kolegom, ktorí len ťažko potláčali smiech.
Thomas si však len podráždene odfrkol. Snape a ukecaný? Ukecanejší je snáď už len nemý horský trol, pomyslel si a pri predstave Snape sediaceho pri šálke čaju s horským trolom sa uškrnul.
„Niečo vás pobavilo, pán Wilde?“ doľahla k nemu otázka z druhej strany stola, odkiaľ naňho hľadelo niekoľko zvedavých párov očí, všetky okrem Snapeových.
„Len predstava profesora Snapea koketujúceho nad čajom s horským trolom,“ uškrnul sa, keď prezradil, akým smerom sa rozutekali jeho myšlienky.
„Zdá sa, že práca a premýšľanie vám nesvedčí, profesor,“ ozvalo sa po jeho pravici, odkiaľ ho Snape pohľadom prebodával skrz naskrz.
„Na trolov pozor, Severus. Vznáša sa nad tebou zlé znamenie. Nemal by si si do toho čaju dávať cukor,“ vmiesila sa do rozhovoru veľmi vážnym tónom profesorka veštenia, Sibyla Trelaweynová. To už Thomas, ani ostatní učitelia nevydržali a vyprskli od smiechu. Odpoveďou im bolo buchnutie stoličky, ktorá sa prevrátila, ako profesor lektvarov prudko vstal a rázoval si to preč z tejto pochybnej spoločnosti ľudí, ktorí sa nazývali profesormi. Z úst profesora lektvarov sa k nim niesli všakovaké nadávky a poznámky typu: „Banda hlupákov... nemám za potreby... či Merlin nás ochraňuj!“
„Bolo to nutné?“ spýtala sa Minerva, utierajúc si slzy.
„Prepáčte, ale nie je nespravodlivé, že stredobodom posmechu môžu byť všetci okrem neho? Ale ja viem... Život nie je fér, kedy si to vy zabednenci konečne uvedomíte?“ napodobil Thomas verne svojho kolegu a výbuch smiechu sa zopakoval.
„Aj tak si myslím, že si Severus zaslúži trochu rešpektu,“ pokarhala ho mierne riaditeľka, no veselé ohníčky v jej očiach len mierne odporovali jej slovám.
„Rešpektujem ho a neberiem mu nič z jeho zásluh, ale tiež by sa mohol naučiť s ľuďmi trochu vychádzať. Obzvlášť teraz, keď bude jeho pomoc viac než potrebná,“ zamumlal Thomas miernejšie.
„Bude potrebná?“ Minerva spýtavo zdvihla obočie.
„Samozrejme. Napriek svojim pocitom voči tomu neznesiteľnému parchantovi nie som až taký sebestredný a namyslený, aby som si myslel, že to zvládneme bez jeho pomoci. Roky v úlohe špióna mu dávajú veľkú výhodu... Výhodu pre našu stranu,“ povedal rozhodne.
„Som rada, že to dokážeš oceniť,“ pochválila ho riaditeľka.
„Kiež by aj on dokázal oceniť zásluhy iných,“ zamrmlal si popod nos a vidličkou sa prplal vo svojom jedle. Prešla ho chuť.
Keď v tú noc usínal, dúfal, že ho nebudú trápiť zvyčajné nočné mory. Mýlil sa. Tentoraz to však neboli nočné mory, čo ho pripravili o spánok, lež biele svetlo, ktoré ho oslepilo tak ako už po niekoľko večerov predtým.
„Rada vidím, že sa ti darí lepšie,“ privítala ho žena v sne.
„Za to vďačím vašemu poslovi. Ale povedzte mi, čo to všetko má znamenať?“ spýtal sa so zjavným záujmom.
„Vieš dobre, čo to znamená, nepotrebuješ, aby som ti to vysvetľovala. Rozhodla som sa vám pomôcť v boji proti Temnote. Môžme ju poraziť spoločnými silami, alebo bojovať každý sám za seba a riskovať, že podľahneme. Čo si vyberieš?“ spýtala sa.
„Čo mám urobiť?“ odpovedal otázkou a ona sa mierne usmiala. „Ochráň svojich študentov. V škole budú v bezpečí, aspoň nateraz, ale na ceste do Bradavíc sú veľmi zraniteľní a Voldemort to vie. Pokúsi sa prepadnúť vlak a držať študentov ako väzňov, kým mu váš svet neprestane odporovať. Ak sa mu to podarí, vaša vláda sa po čase vzdá a v záujme ochrany nevinných detí, vydá celý váš svet do rúk toho šialenca,“ varovala ho.
„Chce prepadnúť Expres? Ale ako to... Myslíte, že tomu môžeme zabrániť?“ spýtal sa neisto.
„Keby som si to nemyslela, nehovorila by som ti to. Budúcnosť je v našich rukách... všetko závisí od našich rozhodnutí,“ povedala a biele svetlo ju zahalilo, až celkom zmizlo, a ona s ním.
Thomas sa prudko posadil a prerývane dýchal. Stále presne nevedel, čo má toto spojenie s elfami znamenať, ale ak mu to má pomôcť ochrániť nevinných a pomôcť mu v tom, aby porazil Voldemorta, potom je mu to jedno. Bude počúvať, čo mu tá tajomná elfka radí.
Urýchlene si prehodil habit cez pyžamo a zamieril do riaditeľne. Chodby hradu boli tiché, ako vždy uprostred noci a on len dúfal, že riaditeľka ešte nespí. Mala predsa pripravovať so Snapeom rozvrh a ak to naozaj zabralo toľko času ako vravela, potom má ešte šancu, že ich zastihne oboch. Nie, žeby sa mu chcelo diskutovať s podráždeným Snapeom takto neskoro v noci, respektíve veľmi skoro ráno, ale nemal zrejme na výber. Do návratu študentov do školy ostávalo len pár dní a oni teda nemali veľa času na to, aby vymysleli plán.
Keď ho schodisko ukryté za kamennou obludou vyviezlo až k dverám riaditeľne, zistil, že má šťastie. Teda, ak sa Snapeova prítomnosť dá nazývať tou šťastnou, samozrejme. Zaklopal.
„Vstúpte!“ ozvalo sa zvnútra a on stlačil kľučku.
„Som rád, že to máme za sebou. Tak ja už pôjdem,“ zamumlal Snape prv, než sa otočil k dverám a zočil Thomasa.
„Obávam sa, pán profesor, že vás musím požiadať, aby ste zostali,“ povedal miesto pozdravu.
„Nehovorte. Chcete snáď nechať horských trolov dlhšie čakať na moju návštevu?“ precedil pomedzi zuby.
„Však oni sa bez vás obídu. Máme vážnejší problém,“ povedal bez okolkov. „Voldemort sa chystá prepadnúť Bradavický expres plný študentov,“ povedal napokon to, kvôli čomu prišiel a keby situácia nebola taká vážna, vychutnával by si pohľad na šokovaného a z miery vyvedeného Snapea.
„Odkiaľ máte túto informáciu?“ vyštekol Snape.
„Od elfky, ktorá ma poslala do Zakázaného lesa. Chce nám ho pomôcť poraziť. Tentoraz snáď navždy,“ vysvetlil.
„Čo do kotla vám dáva istotu, že to nie je nejaký povdrh Temného pána? Viete, koľkých už takto oklamal? Dokonca aj samotnému „veľkému“ Potterovi sa dostal do hlavy a ako to dopadlo,“ vrčal zlostne.
„Podľa toho, čo som počul, tak naposledy keď sa tak stalo, zachránil život vám i vašej neteri,“ odvetil chladne a snažil sa udržať svoj hnev pod kontrolou.
„Jeho samého to stálo život,“ pripomenul Snape, no v jeho hlase chýbala tá zvyčajná nenávisť, ktorá tam bola vždy, keď bola reč o Harrym Potterovi.
„Nehovorte, že vás jeho smrť mrzí. Nenávideli ste ho,“ fľochol po ňom Thomas a z jeho očí doslova sršali blesky. Než však stihol Snape odpovedať, čokoľvek by to bolo, vmiesila sa do rozhovoru Minerva.
„Si si istý, že je tá informácia skutočne podložená?“
„Neviem, prečo mi to tá elfka povedala, ani ako to vie, ale ak by to bola pasca, prečo by ma vtedy posielala do lesa a uistila sa, že budem vyliečený? Už vtedy to mohol byť podraz, ale práve tým činom ma presvedčila o tom, že sa jej dá veriť,“ odpovedal pokojnejšie.
„Dobre teda. Hneď ráno vás oboch očakávam na porade Rádu. Dám vedieť aj ostatným. Verím, že spolu prídeme na niečo, čím tento útok prekazíme. Budem rada, ak by niekto prišiel s nejakým rozumným nápadom,“ uzavrela a rukou mávla ku dverám, aby odišli. Ani jeden z nich neprotestoval a poslúchol. Napriek únave však ani jeden z nich až do rána nezaspal.
Komentáre
Prehľad komentárov
co konkrétne myslíš, Sevyku... jasne, FF je super, ale co to má společného se mnou? Aha, jasne, to má souvis na to mé čtení nepochybne...vždyt už jsem dočetla a jdu psát, neboj :-D
drahokam
(sevy, 22. 3. 2009 11:59)
Fido, tak jako my ostatní ví, co je dobré! ;o)
že lucyku? ;o)
:-)
(drahokam, 22. 3. 2009 11:42)
No jo Fido, já většinou píši komentíky s dětma na klíně a občas tam ty písmenka prostě nejsou nebo jsou dokonce nějaké navíc, takže se nelekej bude to tak asi i nadále :-))
Podle toho, že jsi se "bál" usuzuji, že ty asi děvče nebudeš,viď? Neznám moc kluků, co čtou takovéhle povídky, třeba můj manžel ztoho úplně šílí :-))
:-)
(Pitr2311, 22. 3. 2009 11:27)
som strasne zvedavy plan aj Voldemorta na ovladnutie vlaku, aj Fenixovho radu.. predpokladam, ze mozno Thomas pojde spolu s deckami vo vlaku, aby ich mohol ochranit, Snape asi tiez..
no nic, necham sa prekvapit
2drahokam
(Fido, 22. 3. 2009 11:22)
uff ... už jsem se bál :)
nějdřív si "se usmíval" a pak si "byla zvědavá" ... tak sem měl trošku zmatek :D a když sem tě nenašel ve fanklubu, tak sem se radši zeptal ;)
...
(sevy, 22. 3. 2009 11:17)lucyku, jestli jsi se rozhodla vrátit někoho ze světa mrtvých, což mi teda připadá jako.. pf... šílené... vrať mi rema... prosííím... :o)
Fido
(Sorcha, 22. 3. 2009 10:51)Fido já myslela to že třeba to bude někdo koho sme dříve znávali :D
Hannuska
(Pitter, 22. 3. 2009 0:08)A čo keď Thomas nemá podobu Siriusa, ale jeho vlastnosti áno???
Temný pán
(Pitter, 22. 3. 2009 0:06)
Tá troška irónie nesmie chýbať v žiadnej kapitolke :D. Ale je to super...aspoň nejaké spríjemnenie temnej stránky na konci. Som zvedavý, ako to Voldy chce urobiť, a hlavne, ako ho chce opäť Fénixov rád prekvapiť. No už sa neviem dočkať :)
Ďakujem za túto kapitolku a netrpezlivo čakám na ďalšiu :)
:oDDD
(Tereznik, 21. 3. 2009 22:31)Ano dneska byl nádherný a skvělý den, ale také velice únavný, takže Lucy díky za kapitolku byla skvělá jako vždy a promiň, že víc nenapíšu, ale byla jsem ráda, že jsem přečetla, jsem naprosto grogy, takže jdu spinkat... dobrou všem..;o)
2Jean
(Fido, 21. 3. 2009 21:16)
ty se máš přijedeš a budeš mít tolik co číst a hlavně najednou - včetně rozluštění největší záhady
----
když se špatně přemisťuje do jedoucích objektů, tak jak se tam Voldík dostane ... rozpojí koleje?
Thomas nie je Sirius...
(Hannuska, 21. 3. 2009 20:25)niekde v texte bolo spomenute, ze Snape je starsi. no a ako urcite viete, Snape so Siriusom boli v rovnakom rocniku... a ja som tak dufala...
rozjety vlak
(Jean, 21. 3. 2009 18:56)uz se nam to zacina pekne rozjizdet... jsem zvedava co pripravi jak Minerva a spol. tak co chysta Voldy... tesim se na pokracko :) ... ale v pondeli vas opustim a prijedu az dalsi tyden v utery :( bude se mi po vas vsech styskat... hlavne po super napinavych pribezich :)
Dvoijče
(Fido, 21. 3. 2009 18:47)
JSark: to by šlo ... byl v cizině a až fotka napíchnutého bráchy na šípu kentaura ho probrala
drahokam: jsi děvče nebo kluk? ;)
Sorcha: Thomas je učitel Obrany proti černé magii ... to snad bylo v druhé nebo dokonce první kapitole ne ;)
---
dneska byl krásný den ... jupíí
no,
(JSark, 21. 3. 2009 15:17)
Voldy sa nám rozhýbal vo veľkom štýle. To bude mazec. :-)
Drahokam - možno je Thomas Harryho stratený brat, hm?
:-)
(drahokam, 21. 3. 2009 15:09)Moc pěkné, ze začátku jsem se usmíval, ale na konci mne úsměv přešel, jsem zvědavá, jak si s tím hoši poradí. Jseš si jistá, že je Harry mrtvý? Pořád mně ho ten Thomas tak připomíná,mám takový dojem, že dokud neprozradíš totožnost, stále budu doufat, že se z toho Harry dostal nebo alespoň něco z něho přešlo do Thomasa.
...
(Sorcha, 21. 3. 2009 14:34)mno vidim že si konečeně přešla v trochu akce, ale už by si nám mohla prozradit kdo je thomas, mebo si to necháváš až na závěr?
pích do vosího hnízda...
(sevy, 21. 3. 2009 14:09)
ale až se seve nas... tak si thomas, bude muset zase opatřit berličky... :o))
vidím, že jsi se rozhodla, že dost bylo klidu! a my se teď nedočkavostí nevyspíme... ale já ti nedám pokoj a budu tě súriť... (*ďábelský lesk v očích!*) žádné čtení, ale psaní bude! :o)))
ano ano
(Tereza, 21. 3. 2009 14:07)
u prvni casti jsem se ohromne pobavila.. u druhe pro zmenu vydesila.. Voldemort teda neni zadny troskar.. jsem zvedava s jakymi napady hosi prijdou.. :)
pripojuju se a preju Efce brzke uzdraveni.. at je ji jeste lip! :)
Nevím
(Lucy, 22. 3. 2009 12:29)