Kapitola č. 7: V pasci
Keď Ron zbadal sedieť Teddyho v Ginnyinej obývačke, pochopil, že sa chytili do pasce. Vymenil si s mladíkom veľavravné pohľady a s odhodlaným výrazom neustúpiť ani o krok sa posadil vedľa neho.
Nad nimi stála Hermiona s rukami prekríženými na prsiach a so zlovestným výrazom v očiach. Ginnyina tvár vyzerala ustarane a unavene.
„Kde máš deti?“ spýtal sa Ron, keď si uvedomil to rozpačité ticho v celom dome.
„Albus sa vrátil z Rakúska a chcel vidieť našich, tak ich tam George zobral. A Minerva je v škole,“ odpovedala Ginny akoby nič, ale hneď nato sa pustila do boja.
„Počujte, vy dvaja. To na čo sa chystáte je číre šialenstvo.“
„Ty snáď nechceš, aby sa Harry vrátil? Myslím, že je jasné, že keď sa doteraz nevrátil sám, musí ho ísť niekto hľadať,“ obhajoval svoj názor Ron.
„A kde ho chceš hľadať? Ak by ho väznil Zmijozel, myslíš, že by to tajil? Lebo ja o tom pochybujem. Harry môže byť kdekoľvek, to chceš prechádzať celý svet znovu a znovu, keď ho nenájdeš?“ oponovala Ginny.
„Najprv nájdeme Zmijozela a ak nemá Harryho, aspoň sa postaráme oňho,“
„Zmijozel je najhľadanejším kúzelníkom v posledných mesiacoch. Všetci bystrozori sú v pohotovosti, máme členov BA vo Francúzsku, aby nás informovali o dianí a keby ho bolo také ľahké nájsť, určite by ho našli. Myslíš, že vy dvaja ste tí vyvolení, ktorí jediní ho môžu nájsť?“ kričala Hermiona a jej hlas bol ostrejší než britva.
„Nie, Hermiona, ale niekto proste niečo robiť musí. Nebudem sedieť na zadku, pokiaľ môžem pre Harryho niečo urobiť,“ vstal Ron a pozeral svojej žene do očí keď to vravel.
„Lenže ty mu nemôžeš nijako pomôcť, Ron. On by nechcel, aby si kvôli nemu riskoval,“ vravela potichu Ginny, ktorá sa v ten deň vôbec necítila dobre. „S najväčšou pravdepodobnosťou uviazol v medzisvete a nikdy sa nevráti,“ šepkala, ale v tom tichu ju počul každý. Vtedy k nej prehovoril Teddy.
„Ginny, mal som toho najlepšieho učiteľa, a bol to práve Harry, ktorý ma naučil všetko, čo viem. A neučil ma to zbytočne, takže teraz je čas urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som mu pomohol. Budem ho hľadať, aj keby to znamenalo prejsť celým svetom znovu a znovu,“ vravel odhodlane.
„Teddy, aspoň ty maj rozum, keď ho nemá Ron,“ prosila, ale vedela, že márne. Teddy aj Ron boli pevne rozhodnutí a nič ich nemohlo presvedčiť o opaku. Hermiona to tiež pochopila. Vrhla na Rona vražedný pohľad a s hlasným buchnutím vchodových dverí odišla domov.
„Tak ja už tiež pôjdem,“ povedal nesmelo Teddy a rozlúčil sa. Ginny ho šla odprevadiť k dverám, aby sa zvonku mohol premiestniť, keďže nechcel použiť krb. Už bola takmer v obývačke, keď sa jej zatočila hlava a omdlela.
Keď sa prebrala, niekto ju držal za ruku.
„Harry?“ zašepkala s nádejou v hlase.
„To som ja, Ron,“ odpovedal jej brat.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa a pretrela si oči, aby sa úplne prebrala.
„Omdlela si. Práve v tej chvíli sa vrátila profesorka McGonagalová a keď ťa videla, zalarmovala madam Pomfreyovú,“ vysvetľoval. „Prečo si niekomu nepovedala, že sa necítiš dobre?“ pokarhal ju mierne.
„To nič nebolo, len som bola trochu unavená,“ namietala a posadila sa na posteli. „K tomu tá hádka...“
„Prepáč, nechcem ti pridávať ďalšie starosti, ale pochop, že to musím urobiť,“ vravel previnilo.
„Ja viem, Ron. Harry by urobil to isté. Len mi sľúb, že budete obaja opatrní a budete nám písať, aby sme sa nebáli,“ prosila.
„Neboj, všetko bude v poriadku,“ chlácholil ju a dal jej pusu na čelo. „Teraz by som už mal ísť. Musíš odpočívať a ja sa ešte musím porozprávať s Hermionou. Nemôžem odísť, kým sa na mňa takto hnevá,“ vravel skľúčene.
„Ona to tiež chápe. Keby mohla, šla by s tebou. Ale pochop aj ty ju, že sa o teba bojí,“
„Ja viem. Takže, idem. Opatruj sa, Ginny,“ lúčil sa a ona mu so smutným úsmevom zamávala.
Onedlho do jej izby vošla Minerva a niesla jej čaj a nejaké jedlo.
„Vyzeráš lepšie, ale musíš sa najesť a odpočívať,“ boli jej prvé slová.
„Vďaka. Dúfam, že si to nepovedala mame. Tá by sem nabehla a obskakovala ma ako malú. Nedovolila by mi ani vyliezť z postele,“ žartovala Ginny, ktorá už sa cítila lepšie.
„Nie, ešte som jej to nepovedala, ale Poppy ma ubezpečila, že aspoň týždeň v tej posteli aj tak zostať musíš,“ uprene na ňu pozerala riaditeľka.
„Ale veď to nič nie je. Som v poriadku,“ protestovala Ginny.
„Únava, nedostatočná strava.... áno moja milá, všimla som si, ako málo v poslednej dobe jedávaš. K tomu všetok ten psychický nápor, to veru tehotnej žene neprospieva. Takže všetky námietky sa zamietajú,“ vravela Minerva vážnym hlasom, až sa Ginny cítila ako kedysi, keď bola ešte jej študentkou. Rezignovane pokrčila ramenami.
„Myslím, že to s tou starostlivosťou všetci preháňate, ale dobre. Kvôli dvojčatám,“ povedala nakoniec a s chuťou zahryzla do krehkého toastu namazaného domácou marmeládou od jej mamy.
Keď prišiel Ron domov, našiel Hermionu v kuchyni. Pohyby, ktorými krájala mrkvu do polievky svedčili o tom, že je poriadne nahnevaná. Pribehol k nemu Hugo a chcel si zahrať šachy.
„Teraz nie, Hugo. Možno neskôr, bež prosím za svojou sestrou,“ povedal mu a zavrel za chlapcom dvere. Opatrne pristúpil k Hermione a oslovil ju. Prestala krájať a prudko odložila nôž nabok. Bolo vidieť, ako zhlboka dýcha, aby sa ovládla. Prišiel až k nej a položil jej ruky na ramená.
„Tak už sa na mňa nehnevaj, prosím. Vieš, že to pre mňa nie je ľahké,“ povedal potichu. Cítil, že sa trochu uvoľnila, a tak si ju otočil tvárou k sebe. Oči mala červené od potláčaných sĺz.
„Ja viem, Ron. Len mám strach, čo s nami bude. Čo bude s tebou, ako to bez teba vydržím. Ale ide o Harryho a ja by som sa rozhodla rovnako,“ priznala a sklonila zrak k zemi. „Kedy chcete vyraziť?“ spýtala sa.
„Zajtra večer. Čo keby sme zobrali deti a niekam si ešte vyrazili?“ navrhol.
„Kam by si chcel ísť?“ spýtala sa prekvapene.
„Čo povieš na tú Billovu chatu? Mohli by sme odísť ešte dnes a ak by si tam chcela potom zostať s deťmi, nebude to problém.“
„To by bolo fajn,“ prikývla Hermiona a konečne sa trochu usmiala.
„Zdržal si sa u Ginny dosť dlho,“ konštatovala. „Potreboval si hovoriť s Teddym?“ hádala.
„Teddy odišiel hneď po tebe, ale Ginny omdlela,“ oznámil jej.
„A to mi vravíš až teraz? Čo sa stalo?“
„Upokoj sa, už je v poriadku, bola sa na ňu pozrieť madam Pomfreyová. Je toho na ňu naozaj moc.“
„To áno, uzatvára sa do seba a to príliš nepomáha. Dúfam, že sa Harry čoskoro objaví,“ povzdychla si a pokračovala vo varení. Potom zabalila pár najnutnejších vecí, kým Ron šiel za Billom a západ slnka už pozorovali z chaty.