Kapitola č. 6: Bystrozorská prísaha
Prešiel asi týždeň, odkedy bola rodina na výlete v Rakúsku. Raz ráno priletela k Ginny hnedá sova pálená a niesla jej správu. Prekvapene vzhliadla od Denného veštca, ktorého pravidelne čítala, aby jej neuniklo niečo, čo by pomohlo nájsť Harryho.
List bol od Teddyho, ktorý ju pozýval na slávnostné prijatie do Bystrozorského oddelenia a zloženie prísahy. Harry sa na ten deň tak tešil. Spomenula si, s akým nadšením o tom rozprával, a ako chválil Teddyho výkony. Pôvodne mal byť Teddy prijatý už minulý október, ale kvôli následným udalostiam sa celý ten obrad odložil na neurčito a Teddy bol rovno nasadený do akcie. Teraz však nič nebránilo slávnosti a Teddy si želal, aby sa jej zúčastnila. Kiežby mohla ísť s Harrym, pomyslela si, ale keď do kuchyne vošla Minerva a deti, rýchlo tie myšlienky zavrhla.
V ten deň zostala doma sama. George bol niekde s priateľmi a Minerva potrebovala niečo zariadiť v Bradaviciach a rozhodla sa zobrať deti so sebou. Ginny odpočívala a snažila sa čítať, kým niekto naliehavo nezaklopal na dvere. Prekvapene pozerala na Hermionu, ktorá sa vrútila dnu a zatínala pästi od zlosti.
„Ja toho Rona raz asi uškrtím. Čo si vôbec myslí, že robí? Rozhodne sa a postaví ma pred hotovú vec,“ rozhorčovala sa a prechádzala izbou sem a tam.
„Hermiona, sadni si a povedz mi, čo sa deje,“ snažila sa ju upokojiť Ginny. Pripravila im dve šálky čaju. Jeden podala priateľke a s druhým sa posadila oproti nej.
„Takže? Čo zase môj bystrý braček urobil?“ spýtala sa. Hermiona sa zhlboka nadýchla, predtým než začala hovoriť.
„Teddy má za tri dni tú slávnostnú prísahu, to určite vieš. No a Ron si zmyslel, že s ním odíde pátrať po Zmijozelovi a Harrym. No povedz, nie je to absurdné?“ rozhorčovala sa znovu.
„Isteže je. George mi o tom už vravel, a ver mi, že on na to Ronovi svoj názor povedal. Obaja sme dúfali, že ho dokážeš presvedčiť. S Teddym sa ešte pozhováram, ale ak to dostane neriadením, nič s tým neurobíme,“ odpovedala jej Ginny, keď pochopila, o čo ide.
„Takže si to vedela? Vedela si, že Ron chce odísť a nepovedala si mi to?“ zarazila sa Hermiona.
„Ale prosím ťa, Hermy, predsa poznáš Rona a jeho reči. Nechcela som ťa zbytočne nahnevať a čakala som, či si to nerozmyslí. Ako vidím, tak nie,“ zamračila sa Ginny.
„Ja viem. Najhoršie na tom je, že mu rozumiem. Keby to šlo, sama sa vydám Harryho hľadať,“ zašepkala Hermiona.
„No tak, Hermy, prestaň aj ty. Nevidíš, že to všetko je zbytočné? Harry môže byť kdekoľvek a vzhľadom k tomu, že je to už viac ako dva mesiace, tak šanca, že sa tu odrazu zjaví, je minimálna. Viem, že keby Harry žil, bol by už späť. Takže prestaňte okolo mňa chodiť po špičkách a konečne aj vy prijmite fakt, že sa už zrejme nikdy nevráti,“ vravela Ginny zúfalo a hlas sa jej lámal. Odrazu v sebe nedokázala potlačiť skutočné emócie. Vedela, že pred Hermionou sa nemusí hrať na silnú a dať priestor svojej slabosti.
„Prosím, nedovoľ Ronovi odísť. Po Zmijozelovi pátrajú bystrozori, a ja nechcem, aby sa Ron alebo ktokoľvek iný hral na hrdinu. Už nechcem žiť v neustálom strachu, že niekoho z vás stratím,“ plakala.
„Ginny, ty nechceš, aby ho šiel niekto hľadať?“ spýtala sa potichu Hermiona.
„Ach bože, keby to šlo, bola by som prvá. Prešla by som kvôli nemu hoc aj celý svet, ak by bola nádej, že ho nájdem. Lenže tá šanca je takmer nulová. Deti ma potrebujú a viem, že ani Harry by si neželal, aby pre neho ktokoľvek riskoval. Rozumieš, Hermy? Harry by to nechcel a ja tiež nie,“ trvala na svojom Ginny.
„Neviem, či Rona prehovorím. Vieš, že pokiaľ šlo o Harryho, vždy sme si dokázali presadiť svoje ja aj on. Dokonca aj keď bol Harry úplne proti,“ smutne dodala Hermiona.
„Viem. Sľúb mi prosím, že urobíš, čo môžeš, aby si to Ronovi zatrhla a ty sama zabudneš na možnosť, že sa k nemu pridáš,“ žiadal Ginny a pozrela Hermione do očí. Tá odvrátila zrak a dlho premýšľala. Vždy boli s Harrym, stáli pri ňom v takmer každom nebezpečenstve, a teraz ho majú nechať bez pomoci? Nechcela to sľúbiť, ale vedela, že musí. Je to tak správne.
„Urobím, čo budem môcť,“ zamumlala. „Mala by som ísť domov, hrozne sme sa s Ronom kvôli tomu pohádali,“
„Nechaj ho chvíľu vychladnúť,“ poradila jej Ginny, a tak Hermiona zostala a robila jej spoločnosť, kým sa nevrátila Minerva a deti. Lily bola školou samozrejme uchvátená a prezradila mame, že zatiaľ čo riaditeľka zariadila čo potrebovala, James jej ukázal niektoré užitočné skratky v hrade.
James však hneď po návrate domov zmizol vo svojej izbe a až do večere z nej nevyliezol. Ginny premýšľala nad tým, ako ho trochu potešiť či mu zlepšiť náladu. Pri večeri mu navrhla:
„James, napadlo ma, že by si sa mohol nudiť, teraz keď tu nie je Albus, a tak som myslela, že by si si k nám mohol pozvať nejakého kamaráta. Čo ty na to?“ vravela s úsmevom a čakala na chlapcovu reakciu. Ten však zamietavo pokrútil hlavou a len sa prehraboval vidličkou v jedle.
„Nie som hladný. Pôjdem si už ľahnúť. Dobrú noc,“ zamrmlal a vstal od stola. Ginny si povzdychla a sledovala chlapca stúpajúceho hore schodmi.
„Čo je s Jamesom? Nechce sa hrať ani so mnou,“ sťažovala si Lily.
„Myslím, že je mu smutno za ockom a možno trochu za Albusom,“ vysvetlila jej mama.
„Aj mne je za nimi smutno. Vrátia sa skoro?“ spýtalo sa dievčatko a Ginny nevedela, čo odpovedať. Samozrejme, Al sa vráti už za pár dní, ale Harry... Miesto nej odpovedala Minerva.
„Určite sa vrátia skoro. Ale teraz je už myslím čas ísť do postele. Chceš prečítať rozprávku?“ zmenila tému riaditeľka a podarilo sa jej odpútať myseľ dievčatka od smutných myšlienok. Odviedla ju do izby a Ginny zhora počula tlmené hlasy a smiech. George ju pohladil po ruke.
„Porozprávam sa s Jamesom, ak chceš,“ navrhol. Ginny mu za to bola vďačná.
„James to znáša rozhodne najhoršie z detí,“ povzdychla si.
„Niet divu. On vždy potreboval usmerňovať. Kým Albus je ten pokojný a tichý, James je živel, ktorý potrebuje krotiť. A ten, koho k tomu potrebuje, je Harry. Potrebuje mať nejaký mužský vzor. Neboj sa, prekoná to a bude v poriadku,“ utešoval ju brat a vyšiel po schodoch za svojím synovcom.
„Snáď máš pravdu,“ povedala potichu Ginny a pustila sa do upratovania kuchyne, k čomu jej stačili asi tri švihnutia prútikom.
O dva dni sa hlavná hala ministerstva plnila čarodejníkmi, ktorí prišli podporiť svojich príbuzných skladajúcich bystrozorskú prísahu.
Ginny sa rozhliadla okolo seba snažila sa zachytiť nejakú známu tvár. Netrvalo to dlho a objavila v dave Teddyho babičku, pani Tonksovú a o chvíľu sa k nim pridali aj Bill, Fleur a Victoria. Spoločne sa presunuli do najnižšieho poschodia, kde sa malo prijímanie nových členov konať vo veľkej tmavej miestnosti. Vládlo tu šero a jediné svetlo vychádzalo z niekoľkých horiacich pochodní na stenách. Miestnosť bola kruhová a uprostred bolo akési pódium. Diváci zaujali svoje miesta na tribúne a s napätím očakávali, čo sa bude diať. Ginny už na jednom prijímaní bola, vtedy, keď sa bystrozorom stal Harry. Spomínala na ten deň, no jej spomienky boli prerušené začiatkom slávnostného obradu.
Miestnosť sa odrazu ponorila do absolútnej tmy. Všetok šum utíchol. Okolo pódia sa rozsvietili postupne jedna pochodeň za druhou, kým neosvetľovali celý kruh a akýsi vchod na pódium, po ktorom práve kráčali postavy v tmavých plášťoch, ktoré mali na chrbte striebornou niťou vyšitý znak ministerstva. Postavy vytvorili kruh a zostali nehybne stáť.
Uprostred vytvoreného kruhu sa otvorila akási diera, z ktorej sa dvíhal bielym svetlom ožiarený podstavec a na ňom stál muž oblečený v zvláštnom habite zdobenom množstvom ocenení. Bol to Harryho zástupca, ktorý po jeho zmiznutí prevzal jeho funkciu vedúceho bystrozorského oddelenia.
Tam uprostred mal dnes stáť Harry, pomyslela si v duchu a mierne sa striasla. Bill, ktorý vycítil jej zaváhanie, ju objal a bol jej oporou, ktorú potrebovala.
Podstavec sa zastavil a prítomní diváci mali možnosť vidieť predmet, ktorý vyžaroval to tajomné biele svetlo. Bola to veľmi stará kniha a práve jej stránky žiarili tak zvláštne podmanivo. Až doteraz sa všetko odohrávalo v najväčšej tichosti, no nadišiel okamih, keď vedúci oddelenia prehovoril k prítomným: „Dnes budeme svedkami prijatia nových členov bystrozorského oddelenia, ktorí sa svojou slávnostnou prísahou zaväzujú k plneniu svojich povinností a k dodržiavaniu svojich právomocí pri ochrane nášho kúzelníckeho spoločenstva pred tými, čo by nám chceli škodiť,“ začal svoju reč. Potom venoval všetku svoju pozornosť adeptom stojacim v kruhu.
„Absolvovali ste náročný výcvik. Čelili ste mnohým úlohám a prekážkam a prebojovali ste sa až sem. Ak teda chcete vstúpiť do nášho spoločenstva, zložte prísahu. Opakujte po mne,“ vyzval ich a začal latinsky odriekať prísahu. Dvanásť postáv stojacich v kruhu jednohlasne opakovalo jeho slová, ktoré sa zlatým písmom začali objavovať na stránkach starej knihy.
„Teraz pristúpte jednotlivo a spečaťte svoj sľub,“ vyzval ich a prvý muž stojaci po jeho ľavici podišiel k nemu. Priložil svoj prútik k prútiku toho muža a povedal: „Prisahám!“
Z miesta, kde sa prútiky stretli, vyletela zlatá nitka, ktorá zapísala meno prvého prijatého bystrozora pod latinskú prísahu napísanú v knihe. V hale sa ozval potlesk a vedúci oddelenia novému členovi potriasol rukou a zaželal mu veľa šťastia.
Takto to pokračovalo, kým svoje prísahám nepovedalo všetkých dvanásť adeptov, pričom Teddy bol posledný. Ginny s ostatnými mu nadšene tlieskali.
Keď opäť všetci stáli na svojich miestach, vedúci sa im naposledy prihovoril.
„Vitajte v našom spoločenstve. Nech vás šťastie neopúšťa a odvaha nech vás sprevádza na každom kroku. Prajem vám všetkým veľa šťastia,“ povedal a podstavec sa opäť spúšťal do tej diery pod pódiom.
Keď bolo po všetkom, konala sa slávnostná hostina na bystrozorskom oddelení a noví členovia konečne mohli prijať gratulácie od svojich najbližších.
Teddyho našli stáť pred sklenenou vitrínou, kde sa v duchu prihováral svojim rodičom a Harrymu, ktorého fotka tam bola pridaná len pred pár dňami.
„Všetci sme na teba veľmi hrdí,“ povedala mu pani Tonksová s očami zaliatymi slzami radosti a hrdosti.
„Presne tak, Teddy. Gratulujeme,“ povedala s úsmevom Ginny a objala ho. Bill ho uznanlivo potľapkal po ramene a Victoria ho ako inak obdarila vášnivým bozkom.
Nechali mladú dvojicu osamote a presunuli sa k iným známym, aby sa podelili o svoje dojmy z obradu. Ginny však nemala náladu zdržiavať sa na ministerstve o nič dlhšie, než je nevyhnutné. Rozlúčila sa, zaželala Teddymu peknú oslavu a požiadala ho, aby sa za ňou zastavil, keď bude mať čas. Potom sa chystala odísť jedným z krbov v hlavnej hale, ale zastavil ju Kingsley a pozval ju na šálku čaju k sebe do pracovne.
Ginny sa nenechala dlho presviedčať a rozhodla sa využiť pozvanie na rozhovor s Kingsleym.
„Ako sa máš ty a deti?“ spýtal sa starostlivo, tak ako sa jej pýtalo už mnoho ľudí pred ním.
„V rámci možností,“ odpovedala unaveným hlasom. „Máš nejaké novinky, keď si so mnou chcel hovoriť?“ spýtala sa priamo.
„O Harrym nič nové, aspoň zatiaľ nie,“ pokrútil hlavou minister. „Chcel som s tebou hovoriť skôr o Teddym. Včera bol u mňa a žiadal o pár týždňov voľna. Vraj chce niekam vyraziť s Victoriou. Nevieš o tom niečo?“ Ginny si povzdychla, pretože vedela, čo má na mysli.
„Máš pravdu. Neviem o žiadnej plánovanej ceste s Vicki, ale zato Ron s Teddym si naplánovali, že nájdu, alebo prinajmenšom pomstia Harryho.“
„Toho som sa obával. Lenže voľno mu odoprieť nemôžem,“ uvažoval Kingsley. „Čo keby si sa s ním skúsila porozprávať?“ navrhol.
„Mám to v úmysle, ale neviem, či to pomôže. Hermiona dokonca nemôže presvedčiť Rona, a to už je čo povedať. Inokedy ho Hermionin pohľad a prísny tón uzemnia, ale teraz...“
„Rozumiem. Netráp sa tým, myslím, že aj tak toho musí byť na teba veľa,“ chápavo povedal Kingsley. Ginny neodpovedala.
„Už by som mala ísť. Deti ma čakajú. Zajtra sa vráti Albus,“ usmiala sa a bola rada, že mohla zmeniť tému. Tešila sa na návrat mladšieho syna a dúfala, že jeho prítomnosť doma pomôže zlepšiť náladu aj Jamesovi. Zdvihla sa na odchod a než sa rozlúčili, pozvala Ginny ministra na návštevu.
„Ak budem mať čas, určite sa rád zastavím. Zatiaľ ahoj a pozdravuj deti a Minervu,“ odpovedal.
„Budem. Dovidenia, Kingsley,“ rozlúčila sa a opustila ministerskú pracovňu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Skvela poviedka :-) a uzastne pokracovanie len sa divim ze Ginny ani nenapadlo pozriet sa na tie jej specialne hodiny
Blba Ginny
(Lilly Potter ml., 20. 10. 2013 22:48)Skvela poviedka :-) a uzastne pokracovanie len sa divim ze Ginny ani nenapadlo pozriet sa na tie jej specialne hodiny
Blba Ginny
(Lilly Potter ml., 20. 10. 2013 22:48)