Kapitola č. 3: Pozvanie
Stôl už bol bohato prestretý, keď sa deti nahrnuli do kuchyne. Posadali si a pustili sa do jedla, pričom živo diskutovali o tom, čo chcú dnes robiť. Ginny s Minervou ich len s úsmevom pozorovali a žasli nad tým, koľko toho chcú stihnúť za jediný deň. George s nimi nebol, pretože skoro ráno odišiel do obchodu za Ronom pozrieť ho, ako sa mu darí v zabehnutom rodinnom podniku. Jeho návrat očakávali až niekedy večer.
Väčšinu dňa strávili spoločne vonku a Ginny sa nechala nahovoriť na piknik na lúke za domom. Kým pripravovala jedlo do koša, Minerva sa venovala svojim pravnúčatám vonku. Vtom sa ozvalo zaklopanie. Ginny mala všetko potrebné už zbalené, a tak zobrala kôš s jedlom a šla otvoriť.
„Ahoj, Ginny,“ pozdravil veselý ženský hlas.
„Helena, kde sa tu berieš? To je ale prekvapenie,“ žasla Ginny a viedla kamarátku dnu.
„Takže ste sa vrátili?“ spýtala sa keď sa pohodlne usadili do kresiel.
„Nie tak celkom. Celý ten čas sme boli u mojich rodičov v Rakúsku a rozhodli sme sa tam stráviť ešte nejaký čas cez prázdniny,“ vysvetlila Helena.
„Takže si prišla len kvôli nejakej neodkladnej záležitosti a ideš späť. Som rada, že si sa zastavila.“
„Aj tak by sa to dalo povedať. U našich je fajn, ale Scorpius sa už trochu nudí. Riaditeľka nám vyhovela, keď sme žiadali o jeho uvoľnenie zo školy do konca školského roku, ale chýbajú mu priatelia. Tak som tu,“ vysvetľovala ďalej. Ginny však nepochopila úplne.
„Ide o to, že sa mu podarilo mňa a hlavne Draca presvedčiť, a ja mám teraz presvedčiť teba, aby si k nám pustila Albusa. Aspoň na dva týždne, ak nie viac,“ vysvetlila podrobnejšie.
„Takže ešte raz. Mám s tebou poslať Ala na dva týždne k tvojim rodičom do Rakúska,“ opakovala Ginny a Helena s úsmevom prikývla.
„No, ak Scorpius naozaj prehovoril Draca, potom ja nemám proti Albusovi šancu, keď sa o tom dozvie,“ pokrčila ramenami a pozvala priateľku, aby sa k nim pridala na piknik.
„Dobrý deň,“ pozdravila dobrosrdečne riaditeľku.
„Aj vám, pani Malfoyová. Ako sa darí vám a vašej rodine?“
„Veľmi dobre, ďakujem,“ odpovedala milo a posadila sa na deku k ostatným.
„Tak sa zdá, Minerva, že ak Albus bude súhlasiť, pôjde do Rakúska tak či tak,“ ozrejmila Ginny dôvod Heleninej návštevy.
„Skutočne?“ vzhliadla prekvapene.
„Čože?“ zareagoval takmer okamžite Al, keď začul svoje meno.
„Scorpius by bol veľmi rád, keby si s ním strávil nejaký čas v Rakúsku u jeho starých rodičov,“ zopakovala Helena už druhý raz v ten deň. Albusove oči zažiarili a hneď začal naliehať na mamu.
„Môžem, mami? Povedz, že áno, prosím, prosím! To bude úžasné. Tak dlho som Scorpiusa nevidel,“ žobronil.
„Nevravela som, že nemám šancu?“ poznamenala Ginny smerom k Helene a kývla synovi na súhlas.
„Kde v Rakúsku bývajú vaši rodičia?“ zaujímala sa Minerva.
„Asi dve míle severne od Strassburgu,“ odvetila mladá žena.
„To je náhoda. Ginny, tá moja známa býva priamo v Strassburgu. Možno by sme to mohli využiť,“ navrhla a Ginny odrazu pochopila.
„To by možno šlo. Mohli by sme si urobiť jednodenný výlet. Najprv navštívime tvoju známu a potom odvedieme Ala na prázdniny. Čo poviete?“ adresovala svoju poslednú otázku ostatným deťom a James i Lily nadšene prikyvovali.
„A je rozhodnuté. Tak kto z vás dvoch mi požičia svoju sovu, aby som našu návštevu mohla ohlásiť?“ spýtala sa Minerva a James s Alom sa začali dohadovať.
„Zostaneš tu teda na pár dní, než to celé spáchame?“ navrhla Ginny Helene, ale tá sa ospravedlnila, že ju Draco čaká na ich panstve a musí sa vrátiť.
„Nesieš to naozaj statočne,“ pochválila ju Helena, keď sa neskôr lúčili. „Keby som ti mohla nejako pomôcť, daj vedieť a Albus u nás pokojne môže zostať aj dlhšie.“
„Ďakujem, ale než skončia prázdniny, ešte by som aj ja rada strávila nejaký čas s deťmi, než mi zase odídu,“ konštatovala s úsmevom.
„To ti úplne rozumiem. Tých niekoľko mesiacov bez Scorpiusa bolo dosť otupných. Ešteže máš doma Lily, aj keď o rok ide do školy aj ona, nie?“
„To áno, ale v tom čase už budem mať doma ďalšiu náhradu,“ žartovala Ginny a povedala kamarátke o dvojčatách.
„Tak to je úžasné. Veľmi ti gratulujem,“ objala ju Helena. Potom už si skutočne povedali posledné ahoj a Ginny sa vrátila do domu.
Keď sa večer vrátil George, všetci okrem nej už spali. Sedela na gauči a snažila sa čítať, ale jej myšlienky boli úplne inde. Preto keď si k nej jej brat sadol a dal jej ruku okolo ramien, strhla sa.
„George. Nepočula som ťa,“ vydýchla s úľavou a uvoľnene sa o neho oprela.
„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Ako sa darí mojej malej sestričke?“ spýtal sa temer otcovsky.
„Už dávno nie je malá,“ opravila ho s úsmevom. „Je mi celkom fajn, teraz, keď si tu so mnou,“ odpovedala na otázku.
„Čo Ron a obchod?“ zmenila tému.
„Zdá sa, že braček nám má obchodného ducha. Obchod mu naozaj vynáša. Dúfam len, že ho Hermiona presvedčí, aby ho nezatváral.“
„Čože? On ho chce zavrieť?“ čudovala sa.
„Len na nejaký čas, tvrdil mi. Chce sa pridať k Teddymu a osobne pátrať po Zmijozelovi. Dúfa, že ho to dovedie k Harrymu a ak nie, tak že ho aspoň pomstí,“ informoval ju.
„Ale to je šialenstvo. Nemôže opustiť rodinu. Zmijozel je najhľadanejšou osobou a ide po ňom každý bystrozor. To si Ron naozaj myslí, že ho nájde práve on?“ rozčuľovala sa.
„Len sa upokoj. Vravel som mu to isté, ale vieš, aký vie byť Ron... povedzme trochu zabednený. Verím, že Hermiona si s ním poradí,“
„Dúfam, že hej. Myslím, že Harryho záchranársky komplex nám bohato stačil. Nemusí to po ňom preberať už aj Ron,“ povzdychla si. Chvíľu bolo ticho.
„A čo môj budúci synovec?“ spýtal sa so záujmom a bol rád, že našiel inú tému.
„Si si až príliš istý, že to bude chlapec,“ podpichovala ho sestra.
„Hm, žeby preto, že v našej rodine bolo len jedno dievča, a to už máš? Tým počtom síce ešte trochu zaostávaš, ale no... dajme tomu,“ žartoval George.
„To vraví ten pravý, ktorý sa ešte ani neoženil. A s tým počtom, ak už to musíš vedieť, to slušne doháňam.
Chceš ísť dvojčatám za krstného?“ pokračovala v podpichovaní brata a čakala ako zareaguje.
„Dvojčatá? Chceš povedať... Ginny, to myslíš vážne?“ bol ochromený.
„Úplne vážne,“ prikývla.
„Teda, takýchto šokov ma v budúcnosti ušetri. To vieš, nie som už najmladší, ešte dostanem infarkt a kde by si tým lapajom našla lepšieho krstného?“ smial sa objímajúc sestru od radosti.
„Ale teraz by si už mala ísť spať. Je veľmi neskoro,“ zvážnel odrazu.
„Ešte skontrolujem deti a pôjdem. Ty tiež veľmi neponocuj,“ pohrozila mu prstom.
„Niekedy si vážne začínam myslieť, že si horšia než mama,“ uškrnul sa a zaželal jej dobrú noc.
„Dobrú noc,“ zamávala mu zo schodov.