Kapitola č. 2: Prázdniny
Bradavický expres zastavil v stanici King‛s Cross a na nástupište sa vyhrnula hromada detí, ktorým dnešným dňom začínali prázdniny. Ginny s Ronom a Hermionou čakali na svoje ratolesti.
Netrvalo dlho a konečne ich zazreli. Šli s nimi aj George a profesorka McGonagallová, ktorú Ginny pozvala na prázdniny k nim. George sa tiež rozhodol stráviť časť prázdnin mimo bradavických múrov a taktiež prijal ponuku svojej sestry.
James a Albus sa jej hodili okolo krku a nadšene sa s ňou vítali. Hneď potom obrátili svoju pozornosť na mladšiu sestru Lily a veselo štebotali o plánoch na prázdniny.
„Ahoj, Ginny. Ako sa má moja malá sestrička?“ pozdravil ju George a objal ju.
„Ahoj, je to lepšie, ďakujem.“
„Vitaj, Minerva. Som rada, že ste obaja prijali moje pozvanie a strávite s nami leto,“ usmievala sa na nich oboch.
„Ani nevieš, ako dlho som netrávila prázdniny niekde inde než v škole. Bude to príjemná zmena,“ odpovedala jej s úsmevom aj riaditeľka.
„Babi, však si nám sľúbila, že nás vezmeš na ten tajomný výlet?“ potiahol profesorku za habit Albus a dožadoval sa odpovede. „Lily mi totiž neverí.“
„Samozrejme, sľúbila som výlet a slovo dodržím,“ žmurkla naňho.
„Babi? Odkedy si dovolili ťa tak oslovovať?“ pýtala sa prekvapená Ginny.
„Odvtedy, ako im to tvoj brat poradil vo vlaku,“ vysvetlila s úsmevom a prísnym pohľadom obdarovala Georga, ktorý sa začervenal.
„Teda, George. Prepáč, Minerva, doma im poviem, aby s tým prestali,“ ospravedlňovala sa Ginny. Hoci Minerva McGonagallová pred pár mesiacmi priznala, že je Harryho babička, nezdalo sa Ginny správne, aby ju tak deti oslovovali, najmä pokiaľ ide o riaditeľku školy. Medzi sebou si síce začali tykať, ale aj tak jej to celé ešte pripadalo dosť zvláštne.
„To nech ťa ani nenapadne,“ zarazila ju Minerva. „Mne sa to páči a navyše, ako ich prababička mám na to oslovenie nárok, nie?“ usmievala sa a teraz to bola Ginny, kto sa červenal.
„Dobre teda, mne je to jedno. Ale mali by sme radšej ísť, inak bude Londýn úplne upchaný a dúfam, že v niekde v kolóne nezostaneme visieť tesne za Ronom. Ten sa totiž hrozne vlečie,“ poznamenala dosť nahlas, aby ju brat stojaci tesne vedľa mohol počuť. Ginnyine slová ho pohoršili a on nasadil jeden zo svojich nahnevaných výrazov, čím však vyvolal len novú vlnu pobavenia, tentoraz u všetkých príbuzných, vrátane vlastných detí.
„Tak už poďme,“ súhlasila Hermiona a vzala Rose a Huga za ruku, zatiaľ čo Ron tlačil vozík. Albusov vozík si vzala na starosti Ginny a George vliekol Jamesov.
Deti prešli prechodom na nástupišti v spoločnosti svojej novej babičky a zahŕňali ju množstvom otázok ohľadom plánov na prázdniny.
Dom Potterovcov v Godrikovom dole ich príchodom náhle ožil, akoby sa práve prebudil po niekoľkých mesiacoch hlbokého spánku. Chlapci na seba kričali z izby do izby a Lily striedavo behala od jedného k druhému. Keď ich George vzal von, aby si trochu zalietali, Ginny s Minervou mali konečne chvíľku na rozhovor.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa Minerva starostlivo. Ginny jej venovala smutný úsmev predtým, než odpovedala.
„Snažím sa. Mama mi veľmi pomáhala. Bola som s Lily v Brlohu celý ten čas a vrátili sme sa pred dvoma dňami, aby sme to tu pripravili, než prídete,“ odmlčala sa a rozhliadla sa dookola.
„Nevydržala by som tu sama. Je to tu bez neho také prázdne, chýba mi,“ zašepkala pri pomyslení na Harryho, o ktorom nemali žiadne správy už skoro mesiac.
„To nám všetkým,“ súhlasila Minerva. „A čo bábätko?“ snažila sa nadhodiť inú tému.
„Bola som u svätého Munga a podrž sa, ale vraj to budú dvojičky,“ odpovedala s úsmevom.
„Pri Merlinovej brade, dúfam, že kým sa dostanú do Bradavíc, bude riaditeľom niekto iný,“ zalomila rukami profesorka a zablahoželala jej.
„A čo chlapci? Ako sa im darilo v škole?“ chcela vedieť Ginny. Než odišli na posledných pár týždňov, povedala im, že Harry zmizol a ona nevie, kedy sa k nim opäť vráti. Boli tou správou samozrejme zaskočení, ale v škole určite prišli na iné myšlienky. Aspoň v to dúfala.
„James bol možno trochu uzavretejší než zvyčajne, ale inak sa mi zdajú obaja v poriadku. Harry im tiež chýba, ale priatelia im nedovolili podľahnúť smútku. Nemaj o nich strach, zvládnu to. Neverila by si však, ako veľmi ma prekvapil Albus,“ zamyslela sa Minerva. „Párkrát prišiel do riaditeľne a pýtal sa, či by mohol hovoriť s profesorom Snapom. Nechala som ich osamote, ale nedalo mi a nechala som poodchýlené dvere do svojho bytu,“ priznala riaditeľka a trochu sa zapýrila. Ginny sa len usmiala a zvedavo očakávala, čo sa dozvie.
„Nikdy som Severusa nepočula rozprávať sa so študentom tak, ako sa rozprával s Albusom. Dokonca ani s tým najobľúbenejším z jeho vlastnej fakulty si tak nerozumel,“ rozprávala Minerva so zaujatím.
„Harry mi vravel, že si Snape s Albusom dobre rozumeli behom ich spoločných lekcií,“ súhlasila Ginny.
„Povedala by som, že viac než dobre. Druhý večer bol Severus veľmi nervózny a zjavne na niečo čakal. No a hádaj na čo. Keď som Ala uvidela stáť vo dverách, bolo mi všetko jasné, ale mala si vidieť ten výraz v Snapovej tvári. On z toho mal vážne radosť. Zrejme ťa neprekvapí, keď ti poviem, že tam chodil každý jeden večer,“ pokračovala riaditeľka a neskrývala pritom svoj užasnutý výraz.
„A čo tam celý ten čas robili?“ bola Ginny zvedavá.
„No, to je na tom to najzvláštnejšie. Oni si čítali. Albus mu nahlas čítal nejaké detské príbehy, na ktorých sa mimochodom zabávali všetky portréty v riaditeľni, vrátane Dumbledora, inokedy zase Severus priniesol nejaké zbierky básní a recitoval mu. Keby som to nepočula na vlastné uši, asi by som tomu nikdy neuverila,“ pokrútila hlavou riaditeľka a s Ginny sa obe nahlas rozosmiali.
„Takže z nášho obávaného profesora elixírov sa stal ľudomil?“ spýtala sa Ginny, keď ju prešiel záchvat smiechu. Bolo to prvýkrát, čo sa takto od srdca zasmiala za posledný mesiac.
„Veruže nie. Každý iný, kto sa v riaditeľni objaví, si od neho okrem iného vyslúži nejednu jedovatú poznámku či jeho nenávistný pohľad,“ opravila ju Minerva a snažila sa ho napodobniť, čím u Ginny vyvolala ďalší záchvat smiechu.
„Som rada, že sa smeješ, dieťa,“ skonštatovala napokon.
„Slzy ani smútok mi ho nevrátia,“ povzdychla si, hoci vedela, že keď bude sama, preplače ďalšiu noc a potom ešte niekoľko nasledujúcich. „A hlavne kvôli deťom musím ísť ďalej,“ dodala.
„Keď sme opäť pri deťoch, ešte som ti zabudla povedať jednu vec.
Mala som jeden dlhý rozhovor so Severusom o Albusových schopnostiach a súhlasím s ním, že by potreboval špeciálnu pomoc, aby ich mohol naplno rozvinúť. Mám priateľku v Rakúsku, ktorá sa špecializuje na podobne výnimočné deti ako je Al, a ak by si súhlasila, mohla by som ju poprosiť o pomoc. Mohol by k nej napríklad cez prázdniny na pár týždňov zájsť, čo ty na to?“ navrhla riaditeľka.
„Síce by som mala deti cez prázdniny radšej pri sebe, ale ak bude mať Al záujem, nedbám,“ pokrčila nakoniec ramenami a než stihla čokoľvek dodať, dovnútra sa vohnali deti s Georgom ako tornádo. Vyhladovaní po náročnej hre sa s chuťou pustili do sendvičov, ktoré im Ginny medzičasom pripravila.
Bolo to tesne pred polnocou. Ginny nemohla spať, a tak potichu prešla každú detskú izbu, aby skontrolovala deti. Lily a Albus spokojne spali, no z Jamesovej izby sa ozývali tlmené vzlyky.
Ginny otvorila dvere a potichu vstúpila dnu. V izbe svietilo slabé svetielko a chlapcova posteľ bola prázdna. Aspoň sa tak na prvý pohľad zdalo. Lenže zvuky prichádzajúce z nej svedčili o opaku.
Posadila sa na posteľ a siahla do vzduchu, kde nebolo nič. Lenže ona presne vedela, čo hľadať, a v mieste, kde pred chvíľou nebolo nič, len jej ruka, sa vznášala chlapcova strapatá hlava. Stiahla z neho neviditeľný plášť a odložila ho vedľa.
„Čo sa deje, Jamie?“ spýtala sa ho a pritiahla si ho bližšie. Pozrel na ňu uslzenými očami a rukávom si do pyžama utieral slzy.
„Nič, mami. Len... mal som zlý sen,“ zaklamal a pritúlil sa k nej. Pohladkala ho po vlasoch, ktoré boli rovnako strapaté ako Harryho. Odhalila jeho malú lož.
„To je v poriadku, Jamie. Aj mne chýba,“ tíšila ho mama.
Chvíľu tam len tak sedeli, pokým sa neupokojil a potom mu Ginny navrhla, aby si obul papuče a šiel si ľahnúť k nej. Tomu James neodolal a keď konečne ležal v ockovej posteli, podarilo sa mu zaspať.