Kapitola č. 13: Zajatci
V ten istý večer, keď Lea s Harrym sledovali na oblohe hviezdy, v jednom francúzskom mestečku práve mnohí mudlovia zažívali najhoršiu noc svojho života.
„Pozor, Ron! Za tebou!“ vykríkol Teddy a posledným kúzlom odzbrojil postavu, s ktorou sám práve bojoval.
„Mdloby na teba!“ vykríkol Ron, keď sa obzrel a videl muža, čo naňho mieril prútikom a chystal sa naňho zoslať smrtiacu kliatbu.
„Expeliarmus!“
„Stupiffy!“ a mnohé iné kliatby vykrikovali kúzelníci zo všetkých strán. Trvalo to asi hodinu, kým sa všetko naokolo upokojilo.
„Dobrá práca, chlapci. Vďaka za pomoc. Pochytali sme ich viac než minule. Snáď sa nám bude dariť aj nabudúce,“ pochválil Rona a Teddyho jeden z bystrozorov, ktorí sa podieľali na akcii.
„Radšej dúfajme, že sa to nebude opakovať,“ vyjadril svoje prianie Teddy.
„Máš pravdu. Piaty útok na mudlov za posledné dva týždne a stále sa to stupňuje. A ako ste na tom vy?“ spýtal sa jeden Teddov kolega z Londýna, ktorý bol ministrom vyslaný na pomoc do Francúzska, kde sa sústreďovala väčšina útokov.
„Nič nové. Často sa premiestňujú a je ťažké zistiť, kde práve sídlia. Jednoducho nám unikajú,“ priznal Ron.
„Tak vám prajem veľa šťastia a ešte raz vďaka za pomoc. Možno sa čoskoro zase uvidíme,“ lúčil sa s nimi bystrozor. „Tak ideme! Odveďte ich na výsluch!“ prikázal svojim kolegom a sám sa premiestnil za nimi.
„Tak to by sme mali,“ oddychol si Ron. „Vďaka, Teddy,“
„Nie je zač‘, Ron. Tak sa poďme vyspať, dnes to bol veru náročný deň,“ navrhol Teddy a premiestnili sa k malej chatrči, kde sa načas ubytovali.
„Vieš Ron, nechcem byť pesimista, ale začínam pochybovať, že Harryho nájdeme,“ začal Teddy, keď sedeli pri ohni a jedli skromnú večeru.
„Musíme ho nájsť, Teddy. Bez neho sa domov nevrátim,“ odporoval Ron, no skôr zo zvyku, než z presvedčenia. Nechcel si pripustiť, že mali všetci pravdu a hľadanie Harryho je beznádejné. Teddy to chápal, a tak zmenil tému rozhovoru.
„Vieš, čo by som teraz chcel? Sedieť s Viktóriou pod touto hviezdami posiatou oblohou, držať ju a byť s ňou už naveky. Už nikdy od nej neodísť,“ hovoril nahlas a v duchu si predstavoval, čo viac by sa mohlo stať pod šírym nebom v takúto krásnu noc.
„Ty si nenapraviteľný romantik, Teddy. Vieš o tom?“ zasmial sa, ale vedel ako mu je. Aj jemu Hermiona a deti chýbali.
„Musím dať správu Míne, inak by ma snáď prekliala aj na diaľku, keby som zabudol,“ uškrnul sa. Samozrejme jej nepísal len z povinnosti. Bol rád, že vďaka galeónu môžu komunikovať prakticky každý deň. Rýchlo napísal správu a odoslal ju. Potom položil komunikačné zariadenie vedľa do trávy, aby mohol sledovať, kedy príde odpoveď. Ron sa práve chystal niečo povedať, ale Teddy ho zastavil a vytiahol svoj prútik. Ron pochopil a tiež vytiahol prútik. Započúval sa do ticha, no nemal tak vytrénovaný sluch ako jeho mladší spoločník. Náhle však začul akýsi šepot a obklopila ich nepreniknuteľná tma.
„Rýchlo zhasínač, Ron!“ zakričal Teddy odkiaľsi z tmy, ale než Ron stihol vytiahnuť zhasínač z kapsy, oboch ich zasiahli omračujúce kliatby.
Na galeóne sa objavila Hermionina odpoveď. „Som rada, že ste v poriadku. Chýbaš nám. MTR.“
Lenže už tu nebol nik, kto by si tú správu prečítal.