Kapitola č. 10: Opäť v škole
Prázdniny ubehli ako voda a bolo na čase vrátiť sa do Bradavíc. Riaditeľka s Georgom sa s Ginny a deťmi rozlúčili týždeň pred začiatkom školského roku a prvého septembra nasadli aj chlapci s ostatnými študentmi do Bradavického expresu.
Dom v Godrikovom dole sa opäť ponoril do ťaživého ticha prerušovaného občas len dvoma pokojnými hlasmi Ginny a Lily. Ginny vedela, že by na ňu samota doľahla, a tak aj s Hermionou pristúpili na Mollyin návrh, aby sa zase nasťahovali k nim. Bolo už pravidlom, že kedykoľvek zostala Ginny bez Harryho, a teraz dokonca aj bez chlapcov, býva v Brlohu.
Slávnostná hostina bola rovnako veľkolepá a očarujúca ako vždy a všetci študenti si užívali, že tu opäť môžu byť. Teda až na pár výnimiek.
James mal Bradavice veľmi rád, ale dnes sa vôbec netešil s ostatnými. Rovnako ako počas celých prázdnin premýšľal, čo sa stalo jeho otcovi a už dávno prestal veriť tomu, že sa vráti. On by ich predsa neopustil a nenechal by mamu, aby sa trápila, opakoval si stále. Keďže však jeho mama bola stále smutná, možno sa ockovi niečo stalo a ona im to len nepovedala. Ako najstarší považoval za svoju povinnosť byť jej oporou a pomôcť jej so súrodencami. No on len s veľkým vypätím skrýval svoj smútok a často si nadával za to, že miesto aby mame pomáhal, ešte viac ju trápi, a tak si dal záväzok, že sa bude snažiť ešte viac.
Vedel, že nie je sám, komu ocko chýba, ale jeho súrodenci stále verili, že sa čoskoro vráti. Lenže oni nevedeli to, čo on. Tentoraz to nebolo ako vždy, keď odišiel na služobnú cestu. Teraz nie.
Návrat do školy ho jednak tešil, konečne bude s priateľmi. Keďže chcel byť cez prázdniny doma s mamou a súrodencami, odmietal všetky pozvania na návštevu a aj to ho občas trápilo; ale vedel, že po návrate do školy sa s kamarátmi zase uvidí. Jeho mama ale ostane sama len s Lily, a čo keď ho bude potrebovať?
Týmito myšlienkami sa James zaoberal ešte dlho do noci, keď ležal vo svojej posteli s baldachýnom v Nebelvírskej veži. Napokon sa mu podarilo zaspať veľmi nepokojným spánkom.
Prvý deň vyučovania im dal všetkým zabrať a James na chvíľu zabudol na svoje obavy. Keď však po skončení vyučovania sedel v spoločenskej miestnosti, sadol si do kresla pri krbe, vytiahol z tašky brko a pergamen a začal písať list pre mamu.
„Kam ideš?“ spýtal sa brata, ktorý mieril k východu zo spoločenskej miestnosti. Albus k nemu podišiel bližšie, aby videl, čo píše.
„Pozdravuj ju. Ja jej napíšem hneď zajtra,“ povedal, keď videl list pre mamu a trochu sa zamračil. Ani jemu to nebolo jedno, ale na rozdiel od brata nestrácal nádej, že sa ocko vráti.
„Tak kam ideš?“ zopakoval James svoju otázku.
„Idem za Seve... teda za profesorom Snapom,“ opravil sa Albus a trochu sa začervenal. „Nevidel som ho celé prázdniny. Chcem ho pozdraviť,“ vysvetlil. James mu na to nič nepovedal, hoci nechápal, o čom sa jeho brat môže rozprávať s mužom na obraze.
„Uvidíme sa zajtra. Som unavený a len čo dopíšem ten list, pôjdem si ľahnúť. Dobrú noc a nezabudni sa vrátiť pred večierkou,“ odpovedal mu James, čím si vyslúžil od brata mierne ironický úsmev.
„To mi vraví ten pravý. Tak dobrú noc, Jamie,“ zaželal Albus a vydal sa do riaditeľne.
Minerva McGonagallová pracovala za svojim veľkým dubovým stolom a pobavene sa usmievala. Severus Snape totiž sedel vo svojom kresle na obraze a tváril sa, že je zaujatý čítaním. Keď si myslel, že ho nik nevidí, jeho pohľad zablúdil k dverám, ktoré zostávali stále zavreté. Ona ho však videla a vedela, koho očakáva.
Vtom sa ozvalo zaklopanie a obaja vzhliadli.
„Vstúpte!“ odpovedala riaditeľka a vo dverách stál ten, koho očakávali.
„Dobrý večer, pani profesorka, pán profesor,“ usmial sa zoširoka Albus a zavrel za sebou dvere.
„Ahoj Albus. Sme tu sami, nemusíš ma oslovovať pani profesorka,“ upozornila ho s úsmevom Minerva a ukázala na kreslo, kam sa mal posadiť.
„Aha, dobre. Tak ahoj, babi,“ zachichotal sa.
„Chceš čaj a zázvorové keksíky?“ žmurkla naňho a jediným švihnutím prútika sa na stole objavilo občerstvenie pre chlapca.
„Aký bol prvý deň v škole?“ spýtala sa a hoci videla vzrastajúce napätie v Snapovej tvári, nemala v pláne hneď odísť. Všimla si, ako sa Severus zarazil pri oslovení „babi“. Žeby mu o tom Albus ani Harry nepovedali? Ale vlastne, vtedy sa to stalo tak rýchlo, že aj ostatným to Harry povedal až neskôr a Albus mohol zabudnúť alebo sa naďalej rozhodol byť diskrétny a počkať, kým to sama niekomu povie.
„Bolo to super. Som veľmi rád, že som opäť v škole. Teda, nie že by som miloval učenie tak ako teta Hermiona alebo Rosie, ale mám to tu rád,“ odpovedal jej Albus, ale pohľadom zablúdil k obrazu za ňou. Snape upieral svoje čierne onyxové oči na stránku knihy, ale zdalo sa, že pozorne počúva každé ich slovo.
„A čo James?“ spýtala sa Minerva.
„Práve písal list mame. Vravel, že hneď potom pôjde spať,“ odpovedal znova úctivo, ale Minerva videla, že už sa veľmi teší na rozhovor so Snapom, a tak ich nechala osamote.
Keď sa za ňou konečne zavreli dvere, Severus odložil knihu a uprel zrak na chlapca, ktorý sa naňho zoširoka usmieval.
„Tak aké boli prázdniny?“ spýtal sa so záujmom.
„Celkom dobré. Bol som pár týždňov v Rakúsku u Scorpiusa a jeho prarodičov. A tiež som tak navštevoval pani Paulu, ktorá ma učila,“ povedal mu Albus a Severus hneď zbystril.
„Takže si sa naučil niečo nové? Ako sa ti darilo?“ chcel vedieť profesor.
„Pani Paula bola veľmi prekvapená. Vraj som sa učil veľmi rýchlo a myslím, že bola so mnou spokojná,“ vysvetlil Al a mierne sa červenal.
„Takže už dokážeš naplno ovládať svoje sily? Skúšal si ich použiť?“
„Áno, skúšal som zaceliť drobné ranky u zvierat a pani Paula vravela, aby som sa zlepšoval, mohol by som občas s niečím podobným pomôcť madam Pomfreyovej, ale neviem, či mi to dovolí,“ odpovedal chlapec.
„Som si istý, že keď jej to riaditeľka vysvetlí, nebude protestovať. Keď už spomínam riaditeľku, ako si ju to pred chvíľou oslovil?“ čudoval sa Snape. Albus sa zatváril zmätene, no hneď mu došlo, čo má Snape na mysli.
„Aha. No, povedal som jej „babi“. Viete, pred nedávnom sme sa dozvedeli, že je to ockova babička. Neviem presne, kto mu to povedal, ale ona teraz patrí do našej rodiny a strávila s nami takmer celé leto,“ vysvetľoval mu. Takže tak je to, pomyslel si Snape. Uvažoval, kam sa Minerva vytratila na celé prázdniny, pretože väčšinou zostávala na hrade a len občas sa vydala niekam mimo jeho hradieb. Ale prekvapilo ho, že mu ani ona, ani Brumbál nepovedali tú novinku. A dokonca ani Harry sa o ničom podobnom nezmienil. No čo, každý má svoje tajomstvá, pokrčil napokon ramenami.
„A stalo sa ešte niečo zaujímavé počas prázdnin?“ vyzvedal ďalej. „Je niečo nové s tvojím otcom?“ spýtal sa opatrne.
„Nie, o ockovi nevieme nič nové. Strýko Ron a Teddy ho išli hľadať, ale našej mame sa to vôbec nepáči. Trápi sa teraz ešte viac,“ vravel smutne Albus. „Pán profesor, myslíte, že sa k nám ocko ešte niekedy vráti?“ spýtal sa a hľadel naňho s nádejou. Snape si ho premeral a veľmi rád by ho nejako utešil a povedal mu, že sa jeho otec už čoskoro objaví. Ale sám tomu prestával veriť. Harry by predsa svoju rodinu neopustil a nech by bol kdekoľvek na svete, prešlo už dosť času, aby sa mohol vrátiť. Mŕtvy samozrejme tiež nebol, o tom sa Snape presvedčil, keď počas prázdnin prechádzal snáď všetkými kútmi posmrtného života. Jediným možným vysvetlením bolo, že naozaj uviazol v medzisvete a ak je tomu tak, už sa odtiaľ nikdy nedostane. Zostane po ňom len žena s piatimi deťmi na krku. Áno, s piatimi. Keď mu to Minerva prezradila, bol prekvapený a zdesený zároveň. Vychovávať toľko detí bez muža pre Ginny Potterovú rozhodne nebude ľahké, pomyslel si.
„Počuj, Albus. Neviem, kde tvoj otec v tejto chvíli je, ale verím, že robí všetko, čo môže, aby sa k vám vrátil. Viem určite, a ty iste tiež, že vás má všetkých rád a neželal by si, aby ste sa kvôli nemu trápili,“ začal akosi odmerane, lebo nevedel presne, čo povedať. Nebol z tých, ktorí by dávali najavo svoje city a už vôbec nebol zvyknutý o nich hovoriť. Ale mnohokrát sa už presvedčil o tom, že s týmto chlapcom sa cíti slobodnejšie a viac sám sebou. Teraz cítil, že chlapec potrebuje utešiť a povzbudiť a aj keď bol možno jeho pokus trochu neobratný, za pokus to stálo. Chlapec skutočne chápal, čo sa mu snažil povedať a prikývol na znak porozumenia.
„Tak mi ešte povedz niečo o prázdninách,“ zmenil náhle tému ich rozhovoru Snape a počúval chlapcovo rozprávanie. Napokon ich ale prerušila riaditeľka a povedala Alovi, že je najvyšší čas ísť do postele. Neprotestoval a než odišiel, spýtal sa, či môže prísť znova na druhý deň.
„Vážne netuším, ako je možné, že si vy dvaja tak rozumiete,“ krútila hlavou Minerva, keď Al odišiel. „Jeden by povedal, že potom, ako si sa správal k Harrymu, budeš zastávať rovnaký postoj aj k jeho deťom.“
„Minerva, prosím, nevyťahuj tu čo bolo. Mal som k tomu všetkému isté osobné dôvody a uznávam, že som sa občas mýlil. Ale povedz mi, kto z nás v živote neurobil chybu?“ odvrkol jej podráždene. „Ak som dobre pochopil, si Jamesova matka a Harrymu si sa priznala len nedávno,“ vyrazil do útoku, ale keď videl, ako sa zamračila, prestal.
„Nechajme minulosť minulosťou a sústreďme sa na to, čo je teraz. Naozaj nie sú o Potterovi žiadne správy?“ spýtal sa už miernejšie.
„Nie, nevieme nič. Stále však po ňom pátrajú,“ odpovedala unavene. „Už je dosť neskoro. Pôjdem si ľahnúť, takže dobrú noc Severus a pozdravuj Brumbála,“ rozlúčila sa s mužom na portréte.
„Dobrú noc,“ zaželal jej a nebadane zmizol z obrazu.
Komentáre
Prehľad komentárov
nemala ísť Lilly už do rokfortu? Helena to spomínala a taktiež už bude mať 11 rokov a keď minulý rok nastupoval Albus, povedala, že sa teší, že na budúci rok už nastúpi aj ona do školy ;)
Lilly
(Lucia, 23. 11. 2010 20:55)