Cupboard- 3. časť
"Elixíry, samozrejme. Nemyslím, že som najvhodnejšou osobou, ktorá by vás mala učiť oklumenciu, Potter," Snapeove oči chladne iskrili. "To isté som povedal Dumbledorovi minulý rok. K tomu, aby boli tieto lekcie k vášmu prospechu, je potrebný istý stupeň dôvery. To bola jedna z príčin absolútneho neúspechu v minulom roku: my obaja sme si navzájom nedôverovali. Myslím, že by ste mali zájsť a požiadať o lekcie oklumencie riaditeľa."
Harry mierne pokrčil ramenami a povzdychol si. Nechcel ísť za Dumbledorom. Nechcel sa nechať strhnúť hadom vo svojom vnútri vždy, keď na starého muža pozrie, a na druhú stranu, nechcel, aby o ňom vedel riaditeľ ešte viac než vedel doteraz. Ale keby toto všetko povedal Snapeovi, neviedlo by to k ničomu inému, než ďalšej úplne nezmyselnej hádke.
"Kedy mám teda prísť na lekciu?" spýtal sa namiesto toho.
Snape si zamyslene poklepával po brade.
"V pondelok zvyčajne varím elixíry pre ošetrovňu, takže mi s nimi môžete prísť pomôcť. Väčšina z nich je pomerne jednoduchá, takže nemyslím, že budete mať problémy," zlomyseľne sa uškrnul, ale Harry prekonal svoje rozčarovanie len slabým odfrknutím. "A vo štvrtok po večeri bude skvelá chvíľa na skutočné štúdium..."
"Dvakrát týždenne?" spýtal sa Harry neisto. Bola pravda, že zrejme dosiahli nejaké prímerie, ale to hneď neznamená, že by chcel stráviť všetok svoj voľný čas s profesorom elixírov.
"Len kým nedobehnete osnovy pokročilých tried, pán Potter. Dúfam, že by sme s tým mohli byť hotoví do vianočných prázdnin, čo je o sedem týždňov..."
"A čo ak nie som dosť nadaný na to, aby som dobehol zameškané?" uškrnul sa Harry.
"Oh, buďte si istý, pán Potter," Snapeov zlomyseľný úsmev sa rozšíril, až boli viditeľné jeho nažltlé zuby. "Keby som chcel, dokonca aj Longbottom by bol schopný zložiť VČÚ z elixírov."
Na krátky moment v Harrym vzkypela zlosť, ale zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila a Harry znova pobavene odfrkol.
"Prečo chcete, aby som ja študoval elixíry, pane?" spýtal sa a nechal do svojho tónu preniknúť trochu drzosti.
"Vy nepoznáte Minervu McGonagallovú, pán Potter." V tej chvíli sa Snapeove pery skrútili v skutočnom úsmeve. "Ak si raz niečo vezme do tej svojej tvrdej hlavy, nikto jej to nevyhovorí, nikdy. A minulý rok sa rozhodla urobiť z vás aurora, takže..."
Harry nedokázal potlačiť krátke zachichotanie.
"Takže, prakticky, bola to ona, kto zosnoval toto všetko...?" nespresnil to „všetko“, ale zdalo sa, že Snape pochopil a pokrútil hlavou.
"Nie, pán Potter. Prakticky, boli ste to vy," úsmev z jeho tváre zmizol a jeho výraz sa opäť zmenil na vážny. "Aj keď musím priznať, že sme o vás mali obaja obavy."
"Obaja?" Harry neveriacky vzhliadol.
"No tak, pán Potter. Môžem byť monštrum zo žalárov, ale stále som učiteľ a je to moja práca sledovať, či sa s deťmi, ktoré mám na starosti, niečo nedeje. Niežeby vaše správanie nebolo dosť zrejmé..."
"Oh," Harry sa začervenal. "Takže ste boli ustaraní..."
"Len profesionálne," dodal Snape rezolútne a odstúpil od Harryho stoličky. "Môžete ísť, pán Potter a uvidíme sa zajtra."
"Zajtra?"
"Je pondelok."
"Oh," Harry sa postavil a kráčal naprieč k dverám. Ale keď jeho ruka spočinula na kľučke, hodil letmý pohľad na Snapea, ktorý stále ešte stál na tom istom mieste.
"Ďakujem, profesor," napoly povedal, napoly zašepkal do šerej miestnosti.
Snape nereagoval, ale keď bol Harry už za dverami, náhle ho začul prehovoriť,
"Dvadsať bodov Chrabromilu za dobre vykonanú prácu."
V ten večer Harrymu všetko pripadalo jednoduchšie. Začalo to pri večeri, keď zbadal Chrabromilské fakultné počítadlo s pridanými bodmi (nik si nevedel predstaviť, ako Chrabromil získal dvadsať bodov v nedeľu, ale Harry nepovedal ani slovo, len v tichosti sedel a jedol) a vydržalo to celý večer, k Hermioninmu úžasu a Ronovej úľave. Keď boli konečne sami v rohu spoločenskej miestnosti, Harry ich prekvapil.
"To bol Snape, kto pridal tých dvadsať bodov."
Ron roztržito prikývol, ako sa snažil pochopiť jeho text z Premieňania, ale Hermionine oči sa od údivu rozšírili.
"Čože?"
Harry pokrčil ramenami a zoširoka sa uškrnul.
"Za vyčistenie učebne elixírov."
"Ale..." Hermiona zvraštila obočie, "to bol predsa trest! A Snape nikdy predtým nepridal Chrabromilu body! To je neslýchané!"
"A navrhol, že ma vezme do triedy Pokročilých elixírov," povedal jednoducho.
Hermione padla sánka, a Ronova kniha z Premieňania hlučne dopadla na zem.
"ČO?" červenovlasý chlapec vyskočil na nohy. "Čo? Spomenul si body? A o prijatí na tie odporné Pokročilé elixíry?"
"Moje čistiace schopnosti ho museli očariť..." Harry sa naoko zamyslene poklepával po brade a uškŕňal sa.
"Nie," krútila hlavou Hermiona.
"Áno," zopakoval Harry.
"Čo si mu dal do pitia?" spýtal sa Ron podozrievavo.
"Nič."
Hermiona nepovažovala ich konverzáciu za zábavnú.
"Čo sa teda stalo?" spýtala sa prísne.
Harry prestal vtipkovať a povzdychol si.
"Mali sme menší rozhovor. Vzájomne sme sa ospravedlnili. To je všetko."
Ron potriasol hlavou, akoby mal v ušiach vodu.
"Ale za čo si sa ospravedlňoval ty? Nič si mu neurobil! To on s tebou vždy jednal, akoby si bol kus hovna!" Na konci vety bol jeho hlas naplnený pobúrením.
Harry sa zohol, zdvihol Ronovu knihu zo zeme a položil ju na stôl, zazerajúc naokolo. Až keď sa všetci vrátili k svojim vlastným záležitostiam, vysvetlil: "Ale áno, Ron, mal som za čo. Minulý rok ukončil naše doučovanie oklumencie preto, lebo som nazrel do jeho mysľomisy."
"A čo si videl?" Ron vyzeral zaujato, ale Hermiona ho spražila nesúhlasným pohľadom.
"Ron!" otočila sa k Harrymu a jej výraz bol viac než pobúrený. "To od teba bolo veľmi, veľmi drzé, Harry!"
Harry si povzdychol.
"Ja viem. To bol dôvod, prečo ma vyhodil z tých lekcií oklumencie."
Hermionina tvár potemnela, ale nevyriekla ani slovo. Ron, na druhú stranu, bol skutočne zvedavý.
"Hej, kamoš! Musíš mi povedať, čo si videl!"
Harry však odhodlane pokrútil hlavou.
"Nemôžem. Sľúbil som, že to nikomu nepoviem. Bolo to veľmi osobné."
"Smrťožrúti? Veď- Vieš- Kto?" hádal Ron.
"RON!" zvolali Harry i Hermiona unisono. Ron prevrátil očami.
"To nie je tvoja vec, Ron," nakrčil Harry ramená. "nemôžem ti to povedať."
Ron sa mračil, ale nenaliehal. Hermiona, na druhú stranu, pokračovala ďalej.
"A prečo s tebou chcel tak zrazu hovoriť?"
"Zložil som sa," odpovedal Harry jednoducho. "Myslel som si, že som sám. V skutočnosti som bol, ale mal na triede nejaké alarmové kúzlo, ktoré ho varovalo, že sa niečo stalo."
"Alarmové kúzlo?" Hermiona vyzerala nedôverčivo.
"Myslím, že on a profesorka McGonagallová očakávali, že sa zložím," vysvetľoval Harry, mierne sa usmievajúc.
"A to sa ti ani neposmieval za to, že si plakal?" Ron sa poškrabal na krku a jeho neveriacky výraz sa prehlboval. "Divné. Možno predsa len má v sebe nejaké ľudské city..."
Tentokrát ho Hermiona nezahriakla, čo znamenalo, že s ním súhlasí.
"No, nielen oni na to čakali," povedala hlboko zamyslená.
"Na čo?" Harry tomu nerozumel.
"No, že sa zložíš," odpovedala vecne. "Bol si pod obrovským vnútorným tlakom..."
"Bolo to až také zrejmé?" Harry bol zarazený. Obaja, Ron i Hermiona, prikývli.
"Prijmeš jeho ponuku?" spýtala sa Hermiona náhle.
"Ešte neviem," povzdychol si Harry. "Budem mať nejaké doučovanie, aby sa mohol
rozhodnúť, či ma v triede chce, alebo nie." Usmial sa. "Dokonca sľúbil, že so mnou bude jednať zdvorilo."
"Tú triedu musím vidieť," uškrnul sa Ron. "Musíš byť fakt odborník na čistenie, ak ti dokonca ponúkol slušné podmienky!"
Na druhý deň, keď šiel na svoju súkromnú hodinu so Snapeom, opäť ho zachvátil jeho zvyčajný strach, hrôza, ktorú cítil vždy len pred Elixírmi, a na malú chvíľu uvažoval, že sa vráti. Nakoniec však zvíťazil zdravý rozum a Harry zaklopal na dvere Snapeovho kabinetu.
"Vstúpte," vyštekol zvyčajný chladný hlas a Harry náhle oľutoval svoje predošlé rozhodnutie. Nebol v stave, aby znášal Snapeove chladné a zraňujúce narážky na jeho neschopnosť. "Vstúpte!" zopakoval hlas hlasnejšie, tak sa Harry zhlboka nadýchol a vstúpil.
"Oh, to ste vy," Snape vzhliadol od slabo bublajúceho kotlíka. "Zavrite dvere."
Harry mu vyhovel a skusmo vykročil dopredu.
"Poďte sem," povedal Snape podráždene. "Sľubujem, že nehryziem."
Harry sa nasilu usmial a takmer po špičkách podišiel bližšie k pracovnému stolu. Snape mu ukázal hrubú, otvorenú knihu a miernym kývnutím pokynul Harrymu, aby sa postavil vedľa neho, kde bol nôž a šesť kôpok prísad, čakajúcich, kým s nimi začne.
S náhlym odhodlaním Harry odložil svoj vrchný plášť a s povzdychom sa pustil do práce. O chvíľu stál vedľa Snapea, odsekávajúc a dávajúc na kôpky, krájajúc a drviac prísady v poradí ako mu bolo povedané alebo ako si prečítal v knihe, kým, čas od času, mu dával Snape krátke vysvetlenia o rozdieloch medzi metódami varenia a medzi charakteristikami rozdielnych prísad. Harry sa cítil úplne neschopný, keď sa snažil nasledovať Snapeove rady a príkazy; jeho rozmleté dračie zuby vyzerali viac ako rozmrvené, než ako prášok a dokonca sa mu podarilo naštiepiť nôž. Ruky sa mu triasli od nervozity, keď mu odovzdal pripravené prísady, ale Snape nepovedal ani slovo, dokonca ani keď sa na konci elixír sfarbil do ružova namiesto do fialova.
"To na dnes stačí," povedal majster elixírov a keď sa chcel Harry ospravedlniť za svoju nešikovnosť, muž sa jednoducho uškrnul. "Na prvý pokus to bolo takmer uspokojivé..."
"Takmer?" spýtal sa Harry neisto. Snape sa zoširoka uškrnul.
"Dobre, nie D, ale ani H. Poctivé S, povedal by som.
Harry pokrčil ramenami.
"Hovoril som vám to.. pane."
Snape zdvihol obočie.
"To bola len prvá hodina. Nemajte obavy, pán Potter, bude to oveľa lepšie- ak teda budete dávať aspoň trochu pozor. O tom to je."
Než odišiel, dal mu Snape nejaké knihy, s presnými inštrukciami, čo si má prečítať do štvrtku.
Trvalo to niekoľko lekcií, kým si Harry zvykol pracovať so Snapeom, ale niekedy koncom novembra začal považovať ich spoločný čas skoro utešujúci. Ich konverzácia akosi vždy odľahčila bremeno na jeho duši. Zvyčajne hovorili o elixíroch, ale po prvom týždni sa behom ich spoločných sedení vyskytli aj iné témy: metlobal, história, čarodejnícka spoločnosť alebo iní študenti a učitelia.
Sem tam Snape zamiešal do ich spoločného rozhovoru aj svoje osobné názory, ale prvýkrát sa priamo odkázal na Harryho problémy počas novembrového týždňa , na jednom z ich pondelkových "nemocničných stretnutí", ako ich Harry nazýval.
"Profesorka McGonagalová mi vravela, že ťa v posledných týždňoch nevidela v astronomickej veži," povedal mu Snape tým cudzím, konverzačným tónom, ktorý zvyčajne používali, kým varili mierne povzbudzujúce elixíry. Harry nereagoval, len si čosi nezrozumiteľne zamrmlal popod nos.
"Čo?" naliehal Snape.
"Nemal som čas tam ísť," zopakoval Harry rozpačito. "Mám domáce úlohy a eseje a dokonca tieto elixíry..."
"Oh," Snape zdvihol obočie. "Ak máte pocit, že vám to bráni v oveľa dôležitejších veciach, môžeme to ukončiť..."
Harry prekvapene vzhliadol.
"Nie," povedal, ale potom ho niečo napadlo. "Ale ak vy nechcete, pane..."
"Snape sa uškrnul.
"Oh, nie, kdeže. Mať bezplatnú pomocnú silu sa vždy hodí..."
"Bezplatnú?" Harryho oči sa od údivu rozšírili. "Všetky tie ingrediencie, ktoré som premárnil..."
"To nič. Neboli to moje peniaze a na druhej strane, vyplytval by si rovnaké množstvo surového materiálu na hodinách, ak nie dokonca viac. Tak prečo si sa teda vzdal chodenia do astronomickej veže?"
Harry niekoľkokrát zamiešal elixír, než odpovedal.
"Po tej... nehode s tou skrinkou, nemohol som viac trúchliť za Síriusom," povedal zľahka. "Spôsob akým s vami oni, ON zaobchádzal, akosi... čosi to vo mne zabilo," jeho slová boli tiché, no jasné. "Ja len... už ho ďalej nemôžem mať rád tak ako predtým. To čo urobil bolo neodpustiteľné... aj keď boli len deti. To, čo som videl vo vaše mysľomise," hodil ospravedlňujúci pohľad na svojho profesora, ale muž len prikývol a vyzýval ho, aby pokračoval, "bolo to ponižujúce a tak, ale... zamknúť vás v tej skrinke... bolo neodpustiteľné."
"Nestalo sa to len raz," Snapeov hlas bol chrapľavý a ani len nezdvihol pohľad od modrej prilbice (oměj šalamounku), ktorú krájal. "Prestali s tým asi po štyroch či piatich podobných udalostiach, kedy som preklial vášho otca tak, že skoro zomrel." Jeho ústa sa zvlnili v lišiackom úsmeve, ale rýchlo zmizol a bol nahradený trpkým výrazom. "Vyslúžil som si tak mesiac po škole a Slizolin prišiel o sto bodov a nik ma nepočúval, keď som hovoril, že som sa len bránil... Po tom všetkom ma nenávidel už aj každý v mojej vlastnej fakulte ..."
Harry nepovedal ani slovo, len v tichosti pripravoval ďalšiu prísadu, a Snape sa zrejme cítil rovnako, pretože v ten deň už ani jeden z nich neprehovoril.
Rušivé rozpaky do ich ďalšieho stretnutia zmizli, za čo bol Harry veľmi vďačný. Pokračovali v rozhovoroch na zvyčajné témy, no tentokrát Snape prešiel k ne-neutrálnej téme rýchlejšie než naposledy.
"Ako pokračujú vaše lekcie oklumencie?" spýtal sa uprostred varenia stredne ťažkého Elixíru neviditeľnosti, ktorý bol v osnovách piateho ročníku.
Harry sa snažil tváriť, že otázku nepočul, ale jeho taktika zlyhala, pretože ticho povedalo Snapeovi všetko, čo chcel skryť.
"To je nanajvýš nezodpovedné správanie, pán Potter," pozrel na Harryho zhora, s obočím naštvane stiahnutým. "Poznáte možné dôsledky..."
"Praktikujem vyčistenie mysle každý večer!" odvetil prudko a odvrátil hlavu.
"To nestačí!" Snape zvýšil hlas a Harrymu bolo jasné, že je podráždený. "Je to dôležitá časť z toho, ale ani zďaleka nie postačujúca!"
Harry položil nôž na stôl a prekrížil ruky na prsiach.
"Nechcem sa učiť oklumenciu od Dumbledora a nebudem!" vykríkol nazlostene.
"Potter..."
"Nie!" Harry sa prikrčil a odstúpil od Snapea, ktorý bol rozzúrený.
"To je..."
"Strhnite hoc aj všetky body Chrabromilu, je mi to fuk!" triasol sa Harry od zlosti a zúfalstva. "Nemôžem ísť za Dumbledorom! Nemôžem pred ním otvoriť svoju myseľ! Nechcem jeho pomoc, jeho rady, jeho príkazy, nechcem žiť starostlivo usporiadaný život, nechcem bojovať s Voldemortom a rozhodne nechcem zomrieť! Vy ste tam neboli minulý rok!" roztiahol ruky a tresol päsťou do stola. "Neviete, ako so mnou zaobchádzal, riadil ma bez jediného úprimného slova! Dokonca so mnou nehovoril ani po Síriovej smrti!" posledné slova už skoro jačal, ale teraz, pri zmienke Síriusovho mena, náhle získal späť svoje sebaovládanie. Zrútil sa na stoličku a kajúcne pozrel na Snapea. "Prepáčte, pane. Nechcel som..."
"To je v poriadku," povzdychol si Snape a keď uhasil oheň, sadol si vedľa neho. Elixír bol aj tak už zničený. "Ale... Potter, musíš mu odpustiť a začať opäť s oklumenciou. Je to veľmi, veľmi dôležité. A riaditeľ je veľmi skúsený a trpezlivý učiteľ..." nedodal, hoci Harry akoby počul druhú časť vety ´na rozdiel odo mňa´.
"Radšej by som sa učil oklumenciu od vás," zamumlal rozpačito.
"Čože?" Snape naňho pozeral, akoby mu narástla ďalšia končatina.
"Radšej by som sa učil oklumenciu od vás," zopakoval Harry, tento raz hlasnejšie.
Muž naňho neveriacky hľadel.
"Zbláznili ste sa, Potter? Už som vám predsa povedal, že pre úspešné štúdium oklumencie musí byť medzi učiteľom a jeho žiakom vzťah naplnený dôverou," hovoril, akoby sa rozprával s mentálne zaostalým dieťaťom.
Harry pokrčil ramenami.
"Ja viem, nie som taký blbý, aby som si to nepamätal," nemohol si pomôcť, aby neprevrátil očami. "Ale... dôverujem vám viac, než riaditeľovi."
Harryho jednoduchá veta Snapea umlčala. Majster elixírov na Harryho dlho zízal, než vyskočil na nohy.
"Myslíte si, že je to dobrý vtip, však, Potter?" vyhŕkol prudko.
"Nie," odpovedal Harry tak rýchlo, ako mohol. "To nie je vtip. Je to pravda."
Snape vypustil krátky, horký smiech.
"Skutočne si myslíte, že uverím takej somarine? Ani ja nie som taký blbý, pán Potter!"
"Ale to je pravda!" postavil sa a naštvane dupol nohou.
"Prečo by si to robil?"
"A prečo by som nemal?" odpovedal otázkou, nôtiac sám seba zostať pokojný.
"Mali ste o mňa obavy dokonca vtedy, keď ste ma neznášali. Potom ste mi pomohli týmito lekciami a rozhovormi..." uši mu od hanby sčervenali. "Ja neviem, ale odkedy sme začali... spolupracovať, proste sa cítim lepšie."
Snape ho ostražito skúmal pohľadom. Harry si povzdychol.
"Ak mi neveríte, tak na mňa použite legilimenciu," povedal. "Alebo mi dajte vypiť Veritasérum. Viem, že ste to vždy chceli."
Neveriaci výraz na Snapeovej tvári pomaly nahradil pobavený a prekvapený zároveň.
"Škoda, že váš otec, alebo krstný otec nemôžu tento výrok počuť," uškrnul sa.
Harry stisol pery, aby od zlosti nepukol. "Nie som ako oni," zamumlal temne.
Snape si odfrkol, ale nekomentoval to.
"Musíš zvládnuť oklumenciu, Potter," povedal neskôr potichu.
Harry prikývol.
"Mohli by ste... mohli by ste ma znovu učiť, pane?" spýtal sa, no hrdlo mal tak stiahnuté nervozitou, že sotva dokázal hovoriť.
"Si si istý, že mi veríš?" Snapeov hlas bol jemný, no vyrovnaný.
"Áno," odpovedal Harry pevne. "A vy...?"
Snape sa presunul a vyčistil hrdlo.
"Ak sľúbite, že viac nebudete špehovať v mojej mysľomise, pán Potter, tak áno."
Harry sa prinútil vzhliadnuť priamo do Snapeových chladných, čiernych očí.
"Sľubujem. Naozaj ma to mrzí."
Na veľmi dlhý moment mu Snape jeho pohľad neochvejne opätoval. "Tak, teda dobre. Ale čo povedia vaši priatelia keď zistia, že trávite tri večery s protivným, slizolinským monštrom?"
Harry sa uškrnul.
"Ron si bude myslieť, že mi preskočilo viac než predtým. Hermiona bude šťastná, že pokračujem v oklumencii. Minulý rok ma s tým neustále štvala," oprel sa dozadu.
"Ale v skutočnosti, myslím, že vám budú vďační."
"Vďační," zopakoval Snape sarkasticky. "Za čo?"
"Za to, že mi pomáhate," povedal Harry. Snape odfrkol, ale nijako to nekomentoval.
Komentáre
Prehľad komentárov
tak jsem nakonec zhltla i tuhle část... perfektní překlad... horší je, že ted už mi nezbývá nic jiného než čekat s ostatními na další část... :-) doufám, že bude rychle :-D jsem zase napnutá... tyhle SS vs HP mám prostě nejradši :-)
:-)
(drahokam, 28. 6. 2009 21:06)Jasně já se také těším a těším se i na další povídku, tak hezky piš a překládej :-)
někdo těší ...
(Fido, 26. 6. 2009 10:47)a ty znáš někoho kdo se netěší? ohh ty malověrná :D
:-)
(Tria, 25. 6. 2009 22:11)
Lucy: Neviem prečo som mala zafixované, že to rozdelíš na 3 časti, ale nevadíiiii...takže ešte jedna. :-)
A Harry a Snape? Prečítala som si predchádzajúce komentáre k tvojim prekladom a zistila som, že si to spomínala už na začiatku. Mňam, mňam kombinácia :-D ...
Severus je úžasná postava, ktorú zbožňujem.
Tria:
(Lucy, 25. 6. 2009 17:43)
ja som len rada, že sa na preklad niekto teší, tá posledná časť by snáď mohla byť niekedy cez víkend preložená a potom ešte ako si nájde čas Kathy, keďže ide do Prahy.
No a ďalší príbeh som zatiaľ sama ešte nečítala, ale podľa obsahu by nemusel byť zlý a jedná sa samozrejme o Harryho a Snapea
:-)
(Tria, 25. 6. 2009 15:56)
Takže pred nami ešte jedna časť. A môžem vedieť kedy približne to bude?
A o čom, alebo lepšie povedané o kom, bude ďalšia poviedka?
Viem asi som už nedočkavá, ale chcem ťa povzbudiť, že sa na tvoj preklad niekto teší a da to vedieť aj komentárom (je zbytočné sa rozplývať nad ľudmi, ktorí si to prečítajú a nenechajú za sebou ani smajlíka)
...
(Lucy, 25. 6. 2009 11:25)
Tria: súhlasím s tým, že slovo kredenc znie hrozne- ospravedlňujem sa všetkým slovotvorcom, ale naozaj sa mi nepáči, preto som ho dala len do zátvorky a ako názov ďalej uvádzam anglický názov. A poviedka ešte nie je celá- chýbajú asi posledné tri časti, ktoré sa mne osobne naozaj veľmi páčia.
Som rada, že sa vám preklad páči, je to môj prvý pokus a zisťujem, že to nie je až taká hrôza ako som si na začiatku myslela, takže ďalší príbeh mám už vybratý
:-)
(drahokam, 25. 6. 2009 8:41)Já mám tuto povídku tak ráda, děkuji za další část překladu a moc se těším na poslední část. Je krásné sledovat jak si pomalu k sobě našli cestu.
:-)
(Tria, 25. 6. 2009 8:37)
Som rada, že si sa do toho vrhla a dokončila to. Preklad bol dobrý, len názov Kredenec sa mi moc nehodil. V texte si už použila skrinka a to bol asi lenší názov.
Je to dobrá dlhšia jednorazovka, ktorú som si naozaj užila...a to že niekto dieťa šikanoval tak, že ho zatvárali do skrinky....brrrr...ani sa nečudujem, že Severus ma takú povahu, keď ho v škole neustále týrali a šikanovali.
Ďakujem za preklad. Verím, že budeš prekladať aj nadalej a prinesieš nam tak ďalší príbeh.
:-)
:-)
(Jean, 11. 10. 2009 11:13)