Kapitola č.56: Nový život?
Presne v takom stave objavil dievčenské záchody Ron.
„Do kelu, čo sa tu stalo?“ nadával ryšavý čarodejník. Pohľadom zhodnotil situáciu a uvidel podstavec, na ktorom doteraz stával oblúk.
„Je preč!“ zvolal potešene. „Oblúk je zničený.“ kričal tak nahlas, aby ho počuli všetci okoloidúci. „Harry to dokázal. Dokázal to ako vždy.“ radoval sa a objímal Hermionu, ktorá sa objavila vedľa neho. Aj ona sa usmievala.
„Ste všetci v poriadku?“ spýtala sa pozerala na všetkých prichádzajúcich. Niektoré mali pár odrenín či iných ľahších zranení, ale žiadne zranenie nebolo príliš vážne.
„Ten Severusov lektvar účinkoval naozaj dokonalo.“ konštatovala profesorka McGonagallová. „Čo sa vlastne stalo?“
„Videla som len, ako sa vonku všetko rozžiarilo a odrazu všetci, čo boli mŕtvi zmizli. Ostatní sa hneď potom dali na útek.“ vysvetľovala Hermiona. Ostatní prikyvovali, že oni si to pamätajú rovnako.
„Ale kde je Harry?“ spýtala sa odrazu znepokojene Minerva, keď videla prichádzať stále ďalších a ďalších, ale jej vnuk medzi nimi nebol. Rozhliadali sa medzi sebou a keď ho ani po polhodine hľadania v hrade nenašli, úsmevy na ich tvárach pohasli. Ron s otcom a bratmi opatrne vstúpili do polorozpadnutých záchodov a začali sa preberať pomedzi popadané kamene. Pri pomyslení, že Harryho telo leží niekde pod nimi sa všetkým hrnuli slzy do očí. Pridávali sa k nim ďalší a ďalší a napokon sa im podarilo prejsť celú miestnosť, no Harryho nenašli.
„Možno bežal za Zmijozelom alebo za niekým od nich. Určite….určite je v poriadku.“ snažila sa ich upokojiť roztraseným hlasom Hermiona a podopierala riaditeľku, ktorú Harryho zmiznutie rozrušilo na najvyššiu možnú mieru. A veru nebola sama.
„Hlavne to zatiaľ nesmieme vravieť Ginny. Kým nebudeme vedieť, čo sa stalo, nikto jej to neprezradí.“ rozhodla za všetkých Molly Weasleyová.
Po najnutnejších ošetreniach spomedzi seba vybrali dve skupiny, ktoré mali zostať na stráži, ak by sa Zmijozelovi spojenci vrátili, aj keď sa to zdalo nepravdepodobné. Nik z nich nevedel, či je Zmijozel mŕtvy, alebo prežil a hlavne, nik nevedel, čo je s Harrym. Ostatní si šli odpočinúť.
Nasledujúce dva dni boli pre všetkých veľmi pochmúrne. Prehliadka hradu neukázala žiadne vážne poškodenia, takže hrad opäť odolal ďalšiemu náporu. Bystrozori zajali niektorých spojencov Zmijozela, buď keď sa snažili utiecť z pozemkov, alebo sa pohybovali v okolí lesa. Kingsley Pastorek nariadil kontrolu Grimmauldovho námestia, no dom bol prázdny a len pár stôp nasvedčovalo o tom, že jeho poslední obyvatelia odišli veľmi narýchlo. Členovia BA sa veľmi rýchlo spamätali z boja a nik nepotreboval veľa času na zotavenie. Všetci boli schopní zapojiť sa so pátracej akcie po Harrym.
Až v druhý deň po tejto bitke sa na obrazoch v riaditeľni objavili Brumbál so Severusom. Minerva práve sedela nad listom od ministra, ktorý jej oznamoval, že prehliadka Siriusovho domu nepriniesla žiadne nové informácie. Povzdychla si a ticho vzlykala do vreckovky.
„Kde si, Harry?“ zašepkala tú otázku, ktorá zostala visieť vo vzduchu.
„Minerva? Čo sa deje?“ spýtal sa Brumbál a úsmev, ktorý doteraz žiaril na jeho tvári pohasínal. „Chcel som zablahoželať Harrymu, že to opäť zvládol.“ dokončil.
„Takže on nie je s vami? Harry nie je mŕtvy?“ spýtala sa s nádejou v hlase.
„Potter a mŕtvy? Prečo by mal byť?“ podráždene sa pýtal Snape.
„Už dva dni o ňom nemáme žiadne správy. Na tých záchodoch, kde sa to všetko stalo sa zrútil strop a ten oblúk sa roztrieštil na kusy. Mysleli sme, že ho to zavalilo, ale jeho telo sa nenašlo a nepodarilo sa nám ho nájsť ani nikde inde.“ vysvetľovala im riaditeľka a jej výraz naznačoval, že si robí naozaj veľké obavy. Vystrašene pozrela na Snapea a nahlas vyslovila svoje najväčšie obavy.
„Povedz mi, Severus. Čo sa tam stalo? Myslíš, že sa Harry nejakým spôsobom dostal do toho medzisveta?“
„Jediné čo viem je, že sa nám v poslednej chvíli podarilo sa dostať späť a prechod sa za nami hneď uzavrel. Čo sa dialo potom bolo len a len na Potterovi. Ak urobil nejakú chybu, mohlo sa vytvoriť určité vákuum a preniesť ho kamkoľvek. Medzisvet je len jedna z tisícich ďalších možností, Minerva.“ odpovedal jej vážnym hlasom.
„Čo teda môžeme robiť? Je nejaká možnosť zistiť, kde je?“
„Neviem o žiadnom spôsobe, ako to zistiť. Jediná možnosť je čakať, či sa sám neobjaví. Pokiaľ Potter žije, neopustí svoju rodinu a vráti sa.“ skonštatoval Snape a mračil sa stále viac.
„Všetci ostatní sú v poriadku?“ pýtal sa starostlivo Brumbál.
„Áno, vďaka Severusovi a jeho lektvaru.“ prikývla a Brumbál pochválil Snapea za skvelý nápad. Ten bol však zamyslený a nejaké slová vďaky nevnímal.
V ten večer sa z Georgeovho kabinetu ozývali rozčúlené hlasy a zjavne sa hádali.
„Ale my jej to musíme povedať. Ginny je dosť inteligentná na to, aby si dala dve a dve dohromady a prišla na to, že sa niečo deje, mami.“ rozhorčoval sa George.
„Myslím, že by sme ju nemali znepokojovať, kým nemáme istotu. Už si toho tiež dosť vytrpela, chuderka.“ stále trvala na svojom Molly Weasleyová.
„Čo sa tu deje?“ spýtala sa pohoršene riaditeľka, ktorá práve vošla v závese s Ronom a Hermionou. Klopali, no kvôli hádke ich ani jeden nepočul a tak vošli rovno dnu. Vysvetlili jej o čo ide.
„George má pravdu, Molly. Ginny je silná a lepšie sa vyrovná s pravdou, než s nejakou vymyslenou historkou. Vlastne sa čudujem, že sem ešte neprišla. Keďže bolo vo včerajšom vydaní Denného veštca oznámenie o zničenom oblúku. Tvoja dcéra bude Harryho príchod očakávať každým dňom a keď nepríde on, prvá jej zastávka bude tu.“ snažila sa ju presvedčiť riaditeľka.
„Ja viem. Chcem ju len ušetriť trápenia.“ povzdychla si Molly.
„Všetci chceme len to najlepšie pre svoje deti.“ ubezpečila ju, že jej rozumie.
„Myslím, že by sme dnes mali zájsť spoločne k Nevillovej babke a oznámiť to Ginny.“ navrhla Hermiona a dohodli sa na tom, že hneď po obede tak spravia.
Skupina asi siedmich čarodejníkov sa premiestnila na záhrade pre domom obrasteným z celej jednej strany nejakou rastlinou. Z domu sa na nich vyrútili deti a radostne kričali. Vo dverách sa objavili aj dve dospelé ženy. Lenka s pekným guľatým bruškom sa šla privítať s Nevillom. Hugo a Rose sa vrhli na svojich rodičov a Albus, James a Lilly zase na strýka Georga a starých rodičov. Minerva, ktorá sa napokon nechala prehovoriť, aby sa k nim ako nový člen rodiny tiež pridala, stála trošku bokom a sledovala túto radostnú scénu. Napokon došla až k Ginny, ktorá s radostným pohľadom sledovala deti.
„Harry s vami neprišiel? Myslela som, že mu dá Kingsley aspoň deň voľna, keď už včera nemohol prísť.“ povzdychla si, ale stále sa na Minervu zoširoka usmievala. Od radosti, že ich všetkých vidí živých a zdravých, si ani nevšimla ich smutné a vyhýbavé pohľady, kým sa k nej jej matka nevrhla a nezačala ju upokojovať, že všetko bude v poriadku. Premkol ju zvláštny pocit, že sa deje niečo, čo sa jej ale vôbec nebude páčiť. Nevillova babka ich všetkých pozvala dnu a usadila ich v rozľahlej obývačke. Potom im naservírovala čaj, ale Ginny sa svojej šálky ani nedotkla. Výraz jej tváre sa odrazu zmenil a bol nepreniknuteľný.
„A teraz mi už konečne niekto povedzte, čo sa stalo.“ povedala rozhodne a premerala si ich všetkých skúmavým pohľadom. Každý sa zdráhal pozrieť jej do očí a jej neblahé tušenie silnelo.
„Kde je Harry? George? Ron? Vravte!“ vyzvala ich a jej hlas bol podobný tomu Mollyinmu, keď vyžadovala pravdu a nezniesla žiadne výhovorky.
„Ginny, upokoj sa zlatko.“ utešovala ju Molly a držala ju za ruku. Lenže Ginny jej slová nevnímala a nespúšťala zrak z bratov.
„V Dennom veštci písali, že nik nebol vážne zranený ani nezomrel. Takže o čo ide?“ zdôrazňovala každé slovo. Napätie v izbe bolo hmatateľné.
„Vieš, Ginny, my totiž….“ začal Ron a tvár mu horela vzrušením. Nakoniec sa George zhlboka nadýchol a dokončil to zaňho.
„My nevieme, kde Harry je. Zmizol hneď po tom, čo bol oblúk zničený. Prehľadali sme celý hrad, pozemky, les a nič. Po Harrym ani stopa.“ vychrlil zo seba čo najrýchlejšie. Ginny si to najprv musela všetko uvedomiť, kým mohla nejako reagovať.
„Zmizol? Ale nie je…“ spýtavo hľadela z jedného na druhého.
„Profesor Brumbál aj Snape ma ubezpečili, že nie.“ zašepkala McGonagallová, no v tom tichu ju počuli všetci jasne a zreteľne.
„Takže ho uniesol Zmijozel? Ten prežil, alebo nie?“ Ginny sa snažila vymyslieť najrôznejšie varianty Harryho zmiznutia, no jedno bolo nevierohodnejšie než druhé.
„Zmizol zrejme v okamihu, keď zničil oblúk. Môže byť prakticky kdekoľvek.“ upresnila Minerva, no nedodala to, čo Snape, že Medzisvet je jednou z možností. Ginny si to však domyslela.
„Ospravedlňte ma.“ povedala potichu a s neurčitým výrazom v tvári vyšla po schodoch do izby, kde v posledných dňoch spávala. Molly už už chcela ísť za ňou, ale Arthur ju zadržal.
„Daj jej čas, Molly. Hermiona, možno by si mohla za ňou zájsť, ak by niečo potrebovala. My sa vrátime domov.“ povedal a naznačil Molly, aby sa nehádala.
„Dobre. Keby ste niečo potrebovali, viete kde ma nájdete.“ povzdychla si porazenecky. Rozlúčili sa a v dome zostali len Neville s Lenkou, Ron s Hermionou a George. Riaditeľka sa tiež ospravedlnila, že musí zariadiť ešte pár drobností, aby sa študenti mohli vrátiť do školy a dokončiť posledný mesiac vyučovania.
Hermiona tíško vkročila do Ginnyinej izby. Našla ju schúlenú na posteli a slzy sa jej kotúľali po tvári. Sadla si k nej a nechala ju, aby sa vyplakala zo svojho žiaľu.
„Myslela som, že to všetko skončí a budeme opäť spolu, s deťmi, šťastní ako doteraz.“ šepkala. „Mala som preňho pripravené prekvapenie, keď sa vráti. Ale vráti sa vôbec?“ uvažovala ďalej. „Albus poctivo cvičil, ako mu kázal Snape. Harry by bol naňho hrdý. James sa veľmi zlepšil v lietaní a Lilly, tá sa naučila pár šikovných vecí od Rose.“ hovorila Ginny. Hermiona ju mlčky počúvala. Odrazu sa Ginny sprudka posadila a pozrela jej do očí.
„Hermiona.“ oslovila ju naliehavo. „Neviem to určite a Harry mal byť prvý, kto to mal vedieť, ale musím to niekomu povedať.“ pokračovala a oči sa jej znova zaliali slzami.
„Myslím, že som tehotná. Viem, že by z toho mal Harry radosť a ja tiež, ale teraz sa bojím, či to zvládnem.“ odhalila svoje tajomstvo. Hermiona vzala obe jej dlane do svojich rúk.
„Zvládneš, Ginny. My všetci sme s tebou a Harry tam niekde určite nemyslí na nič iné, len na vás. Vieš, čo si mi vravela, keď bol stratený v Bulharsku? Musíme veriť. Harry nie je mŕtvy a raz sa vráti. Určite, len musíme čakať.“ povzbudzovala ju. Nevedela, čo iné v tejto chvíli povedať.
„Raz sa vráti.“ zopakovala po nej Ginny a zahľadela sa niekam do diaľky.
Uzavrela sa do seba a len nejasne vnímala Hermioninu prítomnosť. Premýšľala nad tým, ako sa jej život opäť v jedinom okamihu zmenil a myslela na to, ako to všetko zvládne. Rozhodne to nebude ľahké, pomyslela si a s touto myšlienkou upadla do bezsenného spánku, ktorý ju mal sprevádzať po niekoľko ďalších dní, týždňov, možno mesiacov.
KONIEC
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj, dočítal som celý príbeh a musím povedať, že to bolo super. Po 10 rokoch keď som čítal poslednú knihu "Dary smrti" som bol fakt nečakal, že niekto dokáže nadviazať na úspešnú sériu. Klobúk dolu. Fakt geniálne pokračovanie. Máš talent dievča..A nič si nerob z ľudí, ktorí kritizujú - väčšinou sú to chudáci čo nikdy nič nedokázali a pravdepodobne ani nedokážu. Ešte raz klobúk dole a ďakujem za skvelé čítanie :)
TNTHP:
(Lucy1313, 3. 1. 2010 15:58)
Nie, nie som záhoráčka, ale Kysučanka a v súčasnosti Plzenčanka, čím sa vysvetľuje moja čechoslovenčina
Čo sa presmerovania týka, asi som len zabudla zmeniť link, takže aktuálna adresa stránky je:
www.potter-sk.wgz.cz
Tam sú komplet poviedky buď s odkazom sem, alebo priamo tam.
Čo sa pokračovania tohto týka, tak na tento záver nadväzuje Stratené Odpoveden, potom Záhada lesa a obe ASP poviedky (Tiene minulosti-1, Ochranca svetla-2)
Koniec
(TNTHP, 3. 1. 2010 15:33)
ten koniec... nie je dobrý a na Tvoje presmerovanie na potter.sk som sa pozrel a nič k tejto poviedke tam nebolo.Iba Oblúk smrti 1 a max. 26. kapitola...alebo je to kdesi hlbšie??
A - Ty si odniekial zo Záhoria že píšeš čechoslovenčinou??
Pokračovanie...
(Lucy, 9. 8. 2009 22:48)Basa: táto poviedka má ďalšie 4 diely, ktoré na to nadväzujú. Možno nebude na škodu pozrieť na stránku www.potter.sk kde je presne napísané, ako na seba poviedky nadväzujú, ale inak sú tu na stránke zoradené podľa toho, ako idú za sebou
blby koniec
(basa, 9. 8. 2009 22:05)uplne genialne vymyslene.. vazne to bolo vsetko uzasne , ale ten koniec????... uplne blbyy!!! .. mohla by si to dokoncit :D , porozmyslaj nad tym
to čo?
(zuzana, 29. 6. 2009 19:25)Strašne hlúpy koniec...Mohlo sa aj niečo lepšie vymyslieť-domyslieť. Celé to bolo super a nakoniec takýto záver o ničom.
koukám,
(sevy, 13. 3. 2009 17:16)
že mám volné pole působnosti a mohla bych se komentově vyřádit :o))))
Prší prší jen se leje, kam lidičky pojedeme?! Pojedeme do práce, tam nás čeká legrace! Legrace se nekonala, práce se nám klonovala, budem makat celý den, až se z toho pose***...
že bych napsala ke každé kapitole vtip? :o)))
POCHVALA
(majo, 20. 6. 2019 14:12)