Kapitola č.23: Sľub
Harry práve vchádzal do výťahu keď počul ako naňho niekto volá. Podržal dvere a prekvapene hľadel na Teddyho, ktorý sa kozubom preniesol hneď za ním.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa podráždene.
„Ak sa niečo deje, chcem to vedieť. Myslím, že ako bystrozor by som tu tiež mal byť.“ odpovedal mu mladík a nastúpil do výťahu. Harry musel uznať, že má pravdu. Na ministerstve boli všetci na nohách. Obežníky im lietali nad hlavami z jednej miestnosti do druhej, ministerskí úradníci behali z kancelárie do kancelárie a vládol tu čulý ruch. Nemuseli čakať, kým ich minister príjme, pretože ich už očakával.
„Harry, konečne. Posielal som ti správu už pred niekoľkými hodinami.“
„Prepáč Kingsley, nebol som doma.“
„V poriadku, posaďte sa.“ povedal mierne a prekvapene hľadel na krvavú škvrnu na Harryho oblečení. Harry si v tom rozruchu ani nevšimol, že tam je, ale teraz, keď na ňu hľadel minister, všimol si ju aj on a použil Lavare, čistiace kúzlo na jej odstránenie.
„Máme u nás raneného priateľa z Kruvalu. Preniesol sa k nám okolo polnoci.“ dodal na vysvetlenie. Minister naňho vytreštil oči.
„Kruval tiež?“ zaúpel nakoniec.
„Vypadá to tak.“ prikývol vážne Harry.
„Prepáčte, ale čo sa vlastne stalo?“ prerušil ich Teddy, ktorý mal pocit, že mu niečo uniká.
„Dnes, vlastne už včera bolo napadnuté Bulharské ministerstvo. A podľa vašich slov aj Kruval.“
„Ministerstvo?“ zahabkal Teddy. Harry si zachoval svoj vážny výraz, pretože túto správu si už prečítal na tom zvitku, ktorý mal teraz v kapse svojho habitu.
„Ako to tam vypadá?“ spýtal sa.
„Zrejme nenašli čo hľadali. Zabili niekoľko bystrozorov, čo sa im postavilo do cesty.“ informoval ho Kingsley Pastorek.
„Neprišli snáď ovládnuť ministerstvo?“ čudoval sa Teddy.
„Predpokladám, že niečo hľadali.“ skonštatoval Harry, načo Kingsley prisvedčil.
„Boli na Oddelení záhad, ale nič nezmizlo. Nevieme teda, po čom konkrétne idú. Ale keď to nenašli tam, zrejme si mysleli, že by to mohli nájsť v Kruvale.“ informoval ich minister ďalej.
„Čo je s tým vašim priateľom? Čo vám povedal?“
„Dohromady nič. Je vo vážnom stave, ale snáď už mimo ohrozenie života. Skúsim s ním prehovoriť, keď mu bude lepšie.“
„Čo podnikneme?“ nervózne sa pýtal Teddy.
„Bulharské ministerstvo je na nohách. Všetci bystrozori tam pátrajú a vyšetrujú, ale nik z nich nevie, kto má toto všetko na svedomí. Zistím, aká je situácia v Kruvale, ale myslím, že im nemôžeme poskytnúť žiadnu pomoc.“ dumal minister.
„Čože? My budeme len sedieť a čakať, kým vyplienia celé Bulharsko?“ spýtal sa Teddy pohoršene
„Upokoj sa, Teddy.“ krotil ho Harry. „Zatiaľ nevieme, čo hľadajú, ani či už to našli. Domnievam sa, že zomreli len tí, čo sa im postavili zoči voči?“
„Presne tak, ale aj tých je viac než dosť. Ale zatiaľ nezabíjajú cielene.“
„Potom musíme zistiť, aké sú ich plány.“ dodal Harry.
„My teraz musíme chrániť našu krajinu. Myslím, že posielať Bulharsku bystrozorov na pomoc by len oslabilo naše rady. Stále u nás trvá pohotovosť a sme pripravení, ale nesmieme sa oslabiť.“ rozhodol minister.
„Ale?“ spýtal sa Harry, pretože tušil, že to nebude to jediné, čo chce minister urobiť.
„Ale samozrejme by som sa najradšej vyhol tomu, aby sa nepriateľ dostal až k nám. A hoci to nik nevie s istotou, ja nepochybujem, že je to výsledok spojenia oblúkov.“
„Súhlasím, takže treba zničiť oblúk skôr, než nájdu, čo potrebujú a presunú sa za hranice Bulharska.“ zamyslel sa Harry a minister súhlasne prikyvoval.
„Harry?“ vyslovil nakoniec a ich pohľady sa stretli. Viac im nebolo treba. Harry prikývol.
„Vezmeš so sebou Teddyho?“ spýtal sa starostlivo.
Harry ustaraným pohľadom pozrel na svojho krstného syna, ale keď uvidel jeho odhodlaný výraz, odvrátil svoj zrak a rozhodne povedal:
„Nie. Vezmem si niekoho služobne staršieho.“
„Čože?“ zarazil sa Teddy, ktorého rovnako ako ministra jeho odpoveď prekvapila. „Nie som snáď na to dosť dobrý, Harry? Veď si vravel…“ protestoval chlapec, no Harry ho zarazil.
„Nechaj nás, prosím na chvíľu osamote, Teddy.“ vyzval ho Harry hlasom, ktorý nezniesol odpor a keď minister prikývol, aby tak učinil, nechal ich v kancelárii osamote, no stále nechápal, prečo ho Harry nechce so sebou zobrať.
„Čo sa deje, Harry? Nedávno si ma presviedčal, že Teddy je nanajvýš schopný a že sa naňho môžeš vo všetkom spoľahnúť. Zmenil si snáď názor?“ snažil sa pochopiť aj minister.
„Nie, Kingsley. Za tým, čo som povedal si stojím. Teddy je naozaj veľmi talentovaný a schopný bystrozor. Ale naposledy to nebolo také nebezpečné. Proste ho nechcem vtiahnuť do priameho boja, ktorému sa v Bulharsku zrejme nevyhneme.“
„Ale Harry, raz sa do toho boja aj tak dostane. To si vedel od začiatku, keď vstupoval do výcviku.“
„Áno, ale toto je iné. Teraz tomu ešte môžem zabrániť.“
„Ale nemôžeš ho chrániť večne, Harry, uvedom si to.“
„Samozrejme, že si to uvedomujem, ale do Bulharska ho nevezmem. Tu bude užitočnejší.“ stál si na svojom Harry.
„Dobre, rozhodnutie nechám len a len na tebe. Chcem, aby si si vzal jedného človeka, kohokoľvek a bolo by dobré, keby ste mohli odísť ešte dnes večer.“
„Dobre, zariadim všetko potrebné. Ako to urobíme?“
„Myslím, že Letax nie je teraz bezpečný, nik nesmie vedieť, že ste tam. Najlepšie bude zrejme premiestňovanie a metly.“
„Dobre, ako myslíš. V Bulharsku už si nejako poradíme, ale zaujíma ma, čo chceš podniknúť tu?“
„Myslím, že tento krát v tvojej neprítomnosti prevezmem vedenie oddelenia. Myslím, že ak sa Salazar Zmijozel pokúsi získať si spojencov, prvý na rade bude Azkaban. Bohužiaľ si nemôžeme byť istí, či sa nám podarí držať mozkomorov a väzňov z jeho dosahu.“ pripustil skľúčene minister.
„Aspoň sa o to musíme pokúsiť. A potom…“ zamyslel sa Harry.
„Viem, čo máš na mysli. Myslíš, že by bolo lepšie Bradavice zavrieť?“
„Neviem. Pokiaľ nie sme priamo ohrození, zatiaľ mi to príde ako zbytočnosť. Ale rozhodne je potreba prideliť im zvláštnu ochranu.“
„Vieš dobre, že Zmijozel Bradavice pozná lepšie než ktokoľvek iný. Myslíš, že ho nejaké ochrany zastavia?“
„Rozhodne nie, ale mohli by nám získať čas. A kto hovorí, že na Bradavice zaútočí sám Zmijozel? Možno len pošle nejakých svojich stúpencov.“ pokrútil hlavou Harry a myšlienky mu v hlave vírili.
„Máš pravdu. Ale toto tu sú len číre domnienky. Musíš nájsť ten oblúk, Harry a zistiť, čo sa dá robiť.“
„Nájdem ho.“ povedal Harry úsečne a zberal sa na odchod. „Mám ešte prosbu.“ povedal už vo dverách.
„A to?“
„Keby sa mi niečo stalo, dáš mi pozor na rodinu?“ spýtal sa trochu priškrteným hlasom.
„Verím, že to nebude potrebné, ale keby áno, máš moje slovo.“ odpovedal mu a kývnutím sa s ním rozlúčil.
Pred ministrovou kanceláriou ho už netrpezlivo očakával Teddy.
„Harry, vysvetli mi to? Prečo nemôžem ísť s tebou? Myslel som, že mi veríš?“ spustil naňho takmer zúfalo.
„Teddy, poď so mnou do mojej kancelárie. Porozprávame sa.“ odpovedal mu pokojne a už trochu vyčerpaným hlasom. Mlčky, idúc vedľa seba, tam došli a posadili sa. Harry si ho dlho prezeral a nevedel, odkiaľ by mal začať. Veľmi rád by ho zobral so sebou, ale bál sa ho vystaviť takému riziku. Keď mu šiel za kmotra, zaviazal sa tým, že sa oňho postará a teraz by ho mal vedomky vziať na miesto, kde budú obaja v priamom ohrození života?
„Teddy, počuj. Nejde o to, že by som ti neveril alebo že by si nebol schopný splniť túto úlohu, ale…“ hlas mu zlyhal.
„Ale proste so mnou nemôžeš ísť. Pozri, dnes si sa zasnúbil, chceš začať nový život a ja nechcem, aby si podstupoval také riziko.“
„Dobre, chápem tvoje dôvody a ďakujem ti za to, že sa ma snažíš chrániť.“ povedal po chvíľke zamyslenia Teddy.
„Ale ja som sa s Vicki zatiaľ len zasnúbil a ona je mladá, ak by sa mi čokoľvek stalo, nájde si iného muža a bude s ním šťastná.“
„Ako môžeš toto povedať, Teddy?“ vyľakal sa Harry. „Miluje ťa a nikoho iného nechce. A ja nechcem vás dvoch odlúčiť. Nie, ak tomu môžem zabrániť.“
„Ale Harry. To ty si ten, kto by si to mal rozmyslieť. Veď ak niekto riskuje viac než ja, si to práve ty. Máš rodinu, svoju ženu a deti. Čo budú robiť oni, keď by sa ti niečo stalo?“
„To je niečo iné.“ zašepkal Harry pri spomienke na Ginny a deti.
„Chcem, aby si tu zostal. Chcem, aby si ty zostal v bezpečí a aby si sa mi o ne postaral. Toto je moja povinnosť a ja ju musím splniť.“
„Nie! Nemusíš!“ kričal Teddy. „Môže ísť niekto iný. Prečo sa vždy musíš do všetkého vrhať po hlave práve ty? Si ako moji rodičia. Mysleli na svoje povinnosti a nemysleli na mňa. Nemysleli na to, čo so mnou bude, ak zomrú.“ pokračoval ďalej a neovládal svoju zlosť, obavy a smútok.
„Teddy. Jediné, na čo teraz myslím, je bezpečnosť mojich detí, nie moje povinnosti. Ale to s tým súvisí. Pokiaľ sa mi podarí zničiť ten oblúk, môžeme zabrániť tomu, aby sa nepriateľ dostal až sem. A ak to znamená, že bude moja rodina v bezpečí, som rozhodnutý toto riziko podstúpiť, aj keby ma to malo stáť život. Ale tebe to nedovolím. Ja už som svoje šťastie dosiahol. Teba ešte len čaká. Prosím, nenaliehaj už a poslúchni ma. Ostaň tu a dohliadni mi na nich, ak sa niečo stane, tak ako som to ja robil po smrti tvojich rodičov. Sľúbiš mi to, Teddy?“
„Harry….“ hlas mu zlyhal a v očiach ťažko potlačoval slzy. Pri predstave, že jeho kmotor môže skončiť ako jeho rodičia a on tomu nemôže zabrániť, ho zaplavila vlna bolesti.
„Sľúb mi to Teddy.“ prosil znova Harry a pozeral naňho odhodlane.
„Dobre, ale ty mi sľúb, že budeš opatrný a vrátiš sa.“ súhlasil napokon.
„Predsa si nenechám ujsť tvoju svadbu.“ uškrnul sa Harry, aby trošku odľahčil napätie v miestnosti, ktoré by sa dalo nožom krájať. ‘Naozaj sa svadby dočkám? pomyslel si Harry. Uvidím ešte niekedy svoju rodinu? Podarí sa mi vôbec niečo urobiť, aby som odvrátil hroziacu vojnu?‘ nad týmto všetkým premýšľal keď osamel. Desil sa rozhovoru s Ginny, keď jej bude oznamovať čo musí urobiť. Ale on musí. Tak ako sa musel pred 19 rokmi postaviť tvárou v tvár samotnej smrti. Vtedy ho zachránila láska. Čo to bude tento krát?
Komentáre
Prehľad komentárov
vadí mi, že tu ešte nie sú komentáre, tak zapĺňam voľné fleky :D
Ale ... čo ku kapitole? Je skvelá no, čo iné dodať ... Hej, už viem. Bude to tá Leaska - čo ho zachrani zas :))) Alebo nie?
hm,
(Tessa, 13. 3. 2009 18:44)