Kapitola č.21: Nečakaný hosť
Vítanie sa s hosťami nemalo konca. Všetci si želali Veselé Vianoce, vzájomne si ďakovali za darčeky a veselo sa delili o svoje zážitky. Najmä dospelí rozprávali o tom, ako ich ratolesti reagovali na ten či onen darček a ako ich samých nejakým prekvapili.
Hermiona sa pýšila krásnym šálom, čiapkou a rukavicami, ktoré jej Rosie sama uplietla. Molly Weasleyová sa na radostne pozrela a navrhla jej, že ju naučí pár nových trikov pri pletení. Harry si spomenul na časy, keď Hermiona sedávala v spoločenskej miestnosti s košíkom v lone a pletacími ihlicami, ktoré sa jej vznášali nad hlavou a vyrábali nie veľmi vydarené čiapky pre domácich škriatkov, kým ona robila svoje úlohy.
Deti sa zase jedno pred druhým predháňali, kto dostal krajší či väčší darček, no jednoznačne zabodovali Jamesov plášť a Alova Pobertova mapa.
Dospelí sa všetci zhodli na tom, že teraz sa Filch určite nebude nudiť, keď bude naháňať po nociach sa prechádzajúceho Jamesa v neviditeľnom plášti, či Ala vytrácajúceho sa tajnými chodbami hradu. Vskutku zaujímavá predstava.
Za nimi prišli aj Neville s Lenkou, ako sľúbili. Keď ich pozorovali, boli ako dve hrdličky čo hrkútajú na streche svoje vyznanie lásky. Tajuplne sa usmievali, no odmietali čokoľvek prezradiť, kým nebudú všetci. Čakalo sa ešte na Billa, Fleur, Viktóriu a Teddyho. Jeho starý rodičia aj ostatní Weasleyovi tu už boli. Percy pri krbe nudil Georga svojimi rečami o nejakej ministerskej vyhláške a pán Weasley s pánom Tonksom, Teddyho dedkom dumali nad jedným mudlovským vynálezom. Všetky ženy sedeli na gauči, alebo v kreslách a nadšene debatovali o ničom, týkajúcom sa detí. Harry stál pri okne s Nevillom a počúval novinky zo školy.
Onedlho vzbĺkli plamene v kozube a postupne, jeden za druhým prichádzali poslední hostia.
Bol už čas večere a tak sa všetci usadili okolo dlhého stola, ktorý sa priam prehýbal pod množstvom jedla. Hermiona si dala naozaj záležať, musel s uznaním pripustiť Harry. Než sa pustili do jedla, postavil sa Bill Weasley a požiadal o pozornosť.
„Drahí priatelia. Som rád, že sme sa tu dnes všetci stretli takto pokope, a ešte väčšiu radosť mám z toho, že sa s vami môžem podeliť o najčerstvejšiu novinku dnešného dňa. Myslím, že nikomu z vás nie je tajomstvom vzťah týchto dvoch mladých ľudí.“ povedal a ukázal na dvojicu po svojej ľavici, Teddyho a Victoriu.
„Dnes, keď sme spolu oslavovali tieto krásne sviatky radosti a pokoja, tento mladý muž požiadal o ruku mojej dcéry a ona vďačne súhlasila. Nuž teda, dovoľte mi pripiť na ich zdravie a šťastie. Gratulujem vám, deti.“ zakončil svoju úctyhodnú reč zdvihnutím pohára k prípitku.
Všetci sa pridali a nasledovali nekonečné gratulácie. Molly hneď zaviedla reč na svadobné prípravy, no oni ju ubezpečili, že na svadbu ešte chvíľu počkajú, kým Victoria dokončí vzdelanie a až potom sa usadia. Rozhovor pri večeri sa teraz krútil výhradne okolo svadby, no dôvodov k radosti malo byť viac.
Keď cinkanie príborov o taniere utíchlo a hostia sa presunuli do obývačky, kde sa tentoraz pozornosti dožadoval niekto iný. Neville s Lenkou sa držali za ruky a chichotali sa ako malí. Všetci sa utíšili, pretože sa zjavne chystali niečo povedať. Možno konečne odhalia príčinu ich tajomného úsmevu.
„No, tak teda neviem, či je dnes vhodná príležitosť na to, čo vám chceme povedať.“ začal neisto Neville.
„Vlastne by tento deň mal patriť hlavne Teddymu a Victorii.“
„Ale to je nezmysel, zlatko.“ ubezpečovala ho Molly. „Len nám pekne povedzte, čo máte na srdci.“
Neville sa teda posmelil a znova pozrel na Lenku, ktorá ho povzbudila úsmevom.
„Dobre teda. Takže drahí priatelia, s radosťou by sme vám chceli oznámiť, že sa onedlho my dvaja, teda ja s Lenkou, staneme rodičmi.“ povedal a v tvári celý očervenel.
V obývačke to zašumelo a opäť sa miesilo nadšenie s radosťou a novou nádejou. V tej chvíli sa zdalo až neskutočné, že je možné, aby zažívali toľko šťastia naraz. Šťastie nikdy nechodí po horách samo, vraví sa. A v tomto prípade to malo platiť tiež. Gratulácie prichádzali, rovnako ako pri večeri zo všetkých strán a tentoraz sa po chvíľke rozdelili na mužskú a ženskú časť osadenstva. Dievčatá stále básnili o tom, aké to bolo úžasné, keď boli deti ešte malé a ako ten čas rýchlo ubehol, zatiaľ čo muži blahoželali jednak Teddymu k zásnubám a jednak Nevillovi, ktorý bol šťastím bez seba. Obaja od svojich skúsenejších priateľov dostávali rady do manželského a rodičovského stavu. Hlavne Ronove poznámky ich nenechali vážnymi a všetci takmer pukali od smiechu.
Deti už spali. Boli rozdelení do dvoch izieb, kde mali pridané postele navyše a dospelí sa stále ešte zabávali dole. Mohlo byť tak okolo polnoci, keď na dvore začuli zvláštny zvuk, akoby sa niekto premiestnil. Všetci spozorneli a vytiahli svoje hůlky, mohli by ich potrebovať. Chvíľu bolo ticho. V dome sa nič nepohlo, všetci mlčky načúvali. Vonku bolo počuť len zavíjanie meluzín a v tom…
Niekto slabo zaklopal na dvere. V túto hodinu nečakali návštevu a vonkoncom ich nenapadlo, kto by to mohol byť. Klopanie sa zopakovalo, ale bolo čím ďalej slabšie. Nakoniec Harry a Teddy pristúpili ku dverám a otvorili ich. A tam v dlhom kožuchu stála nižšia plecnatá postava, ktorú vo v tej tme bolo len ťažko rozoznať. Keď svetlo z chodby dopadlo na návštevníkovu tvár, všetci prekvapene strnuli. Harry sa spamätal ako prvý a priskočil mu na pomoc. Vypadal, že ak sa ihneď niečoho nepodoprie, spadne. Vystrel k Harrymu zakrvácanú ruku a než upadol do bezvedomia, zašepkal:
„Pomôžte!“
Komentáre
Prehľad komentárov
sľúbila som dočítať, tak sa do toho vrhám :)
Som veľmi zvedavá, kto im to tam vtrhol, v taký pekný večer ...
Lucy,
(Tessa, 13. 3. 2009 18:12)