Kapitola č.15: Ticho pred búrkou
Ubehli už dva týždne od Harryho príchodu do Bulharska. Počas nich sa neudialo nič zvláštne. Každý deň strávili s Teddym nejakú dobu na ministerstve, aby preverili nové stopy svojich zahraničných kolegov, no úspechom sa to nazvať rozhodne nedalo. Teddy na vlastnú žiadosť pracoval v teréne s jedným zo starších bystrozorov, zatiaľ čo Harry každý deň, na riaditeľovu zlosť, navštevoval Kruval. Keďže nechcel zdržovať Viktora od jeho učiteľských povinností, chodil za ním až neskôr popoludní a ak prišiel skôr, poprosil riaditeľa o prístup do knižnice. Myšlienka, že sa nejaký bystrozor, navyše sám Harry Potter, potĺka po chodbách hradu sa riaditeľovi zjavne nepáčila, no so zlostným výrazom nakoniec súhlasil. Harry mal dôvod domnievať sa, že Kazimirov niečo tají a chcel zistiť čo. Nemohol sa síce potulovať po hrade neobmedzene, zvlášť nie v čase keď si všetci mysleli, že je v knižnici, pretože by jeho neprítomnosť mohla byť odhalená. Ale keď si všetci mysleli, že je s Krumom, mal dostatok voľnosti. Krum mu prisľúbil pomoc a v tom čase sa zdržiaval výhradne vo svojom kabinete, aby vytvorili dojem, že sú spolu. Vtedy Harry použil otcov neviditeľný plášť a prechádzal temnými chodbami hradu. Občas si prial, aby mal pri sebe niečo ako Pobertovu mapu, ktorá by ukazovala chodby hradu a osoby v ňom. V Bradaviciach mu mapa neraz bola nápomocná, ale nepredpokladal, že by fungovala inde, aj keď nemal možnosť to skúsiť. Doma ju mal skrytú tak, aby sa k nej nedostali deti. Veril tomu, že keby ju získali, mali by o zábavu v Bradaviciach rozhodne postarané a pri tej predstave sa usmieval. Teraz však Harry musel napredovať opatrne, aby sa na chodbách nestratil a nenarazil do niekoho.
Po prvých pár dňoch sa Harry v hrade už celkom dobre orientoval a jeho večerné výpravy priniesli prvé ovocie úspechu. Sledoval niektorých učiteľov aj samotného riaditeľa. Istý profesor Zavadský navštevoval riaditeľa každý večer, no Harrymu sa nikdy nepodarilo zistiť, o čom sa títo muži rozprávajú. Ostatní učitelia boli mimo podozrenia. Viktor mu o nich zistil všetko, čo sa dalo. Až na to, že sa väčšina z nich zaujímala o čiernu mágiu, nik nebol v minulosti trestaný ani obvinený. Šlo väčšinou o kúzelníkov z čistokrvných rodov, ale Harry nenašiel žiadne priame spojenie so Salazarom Zmijozelom. Dokonca ani v Zavadského spisoch nenašiel nič znepokojujúce, ale stále mu vŕtalo v hlave, čo sa dialo každý večer u riaditeľa v pracovni. Krum mu prezradil, že tí dvaja boli priatelia ešte než sa Kazimirov stal riaditeľom. Možno sa preto stretávajú denne a trávia spolu toľko času. Harry tomu veľmi neveril a tak ich nespúšťal z očí.
Ako sa ukázalo, dnes mal byť jeho šťastný večer. Dvere na riaditeľovej pracovni sa otvorili a muži vykročili smerom k miestnosti s magickými artefaktmi. Harry ich nasledoval a podarilo sa mu nepozorovane vkĺznuť do komnaty za nimi. Na stene sa na riaditeľov príkaz rozhoreli pochodne a muži pristúpili k stolu v rohu miestnosti.
„Ako som ti už vravel, neprišiel som na to, ako to funguje, ale určite by stálo za to lepšie to preskúmať.“ povedal potichu Zavadský a položil na stôl niečo, čo nápadne pripomínalo zrkadlo, ktoré dostal kedysi od Siriusa a teraz ležalo rozbité v jeho zásuvke v Godrikovom dole. Toto zrkadlo bolo len o trochu väčšie než to Harryho a rozhodne nebolo rozbité.
„Dobre, myslím, že teraz nie je najvhodnejší čas skúmať to, kým sa tu obšmieta ten Potter. Zaujímalo by ma čo hľadá. Mňa neoklame tými historkami o veľkom priateľstve s Krumom. Určite ide aj o niečo viac. Musíme si dať pozor. Nechcem aby objavil našu zbierku.“ povedal pochmúrne a mávnutím ruky ukázal na veci, ktoré ich obklopovali.
„Ale keby aj, Vladimír. Ministerstvo tuší, že tu niečo podobné skrývame a doteraz nepodniklo žiadne kroky aby nám v tom zabránilo.“ zavrtel hlavou Zavadský.
„Ministerstvo je len banda hlupákov, ktorí sa boja proti nám priamo vystúpiť, pretože sú si vedomí našich schopností. Ale tento Potter by sa nenechal zastrašiť.“ zamyslel sa riaditeľ.
„Kým si nebudem istý, že v našom skúmaní môžeme bez obáv pokračovať, musíme to načas odložiť. Zatiaľ to zrkadlo necháme tu s ostatnými vecami.“ Zavadský len prikývol a nemal v pláne hádať sa. Pochodne zhasli a muži vyšli z miestnosti. Tento krát ich Harry nenasledoval. Podľa všetkého tí dvaja aktívne skúmali niektoré z uložených artefaktov. Nevyzeralo to, že by ich aktivity boli nejako spojené so zmiznutým oblúkom. Kazimirov sa ho bál a tak sa rozhodol výskumy na nejakú dobu odložiť. Harry si však nemyslel, že by predstavovali väčšiu hrozbu. Niektoré artefakty tu predsa ležali už roky a nepočul o tom, že by boli nejako zneužité. Ale pre istotu znova preskúmal toto tajomné miesto. Tento krát sa sústredil na každý predmet jednotlivo a usúdil, že väčšina z nich je aj tak takmer neaktívna alebo veľmi oslabená. Tá mágia, čo visela vo vzduchu musela byť len výsledkom ich vzájomného pôsobenia a preto bola taká výrazná. Napriek tomu Harry urobil nejaké opatrenia, ktoré mali znížiť riziko a zabrániť bezprostrednému ohrozeniu.
Potom sa opatrne vydal do Krumovho kabinetu. Usúdil, že sledovaním v hrade by nič viac nezistil a rozlúčil sa s Viktorom. Vrátil sa do hostinca, kde bol s Teddym ubytovaný. Vypočul si chlapcovo hlásenie, ktoré však bolo takmer rovnaké ako v posledných dňoch. Nezistili nič a v krajine sa opäť rozhostil pokoj. Žiadne ďalšie zmiznutia, žiadne vraždy, dokonca ani najmenšie známky nejakých nepokojov či vzbury. V tejto chvíli nemalo zmysel zotrvávať tu dlhšie a oznámil Teddymu, že ráno zájdu na ministerstvo, aby poprosil ministra o vytvorenie dočasného spojenia s kozubom v Londýne, aby sa rovnakou cestou ako sem, dostali späť.
Keď sa obaja uložili na spánok, Harry pocítil radosť z plánovaného návratu. Písal minulý týždeň Ginny a dostal odpoveď, že doma je všetko v poriadku. Už sa nemohol dočkať, keď bude opäť s ňou . Behom výcviku cestoval naozaj veľmi veľa, ale odkedy mali deti, jeho práca bola sústredená väčšinou v okolí Londýna a nikdy nemusel rodinu opustiť na dlhšie, než na pár dní. Posledné dva týždne sa mu zdali ako večnosť. Nakoniec predsa len zaspal.
Ráno, kým minister pripravoval letaxové prepojenie kozubov, upozornil Harry Ivanovského na značné množstvo magických artefaktov v Kruvale a neprekvapovalo ho, keď nevidel žiadne prekvapenie na mužovej tvári. Naštvane mu oznámil, že urobil nejaké opatrenia, aby zabránil prípadnému zneužitiu a požiadal ho, aby nato dohliadol. Ivanovsky síce prikývol, no Harry neveril, že by sa touto vecou niekedy v budúcnosti chystal zaoberať. Tak sa len zamračil a s Teddym vkročili do plameňov. Okolo poludnia už obaja sedeli v kancelárii Kingsleyho Pastorka a informovali ho podrobne o situácii v Bulharsku.
Toto ticho pred búrkou, ako to minister označil, mohlo trvať ešte dlho, ale čarodejnícke spoločenstvo bolo varované a príslušné orgány boli v pohotovosti, a tak sa zhodli na tom, že teraz im neostáva nič, než čakať čo sa stane.