Kapitola č.12: Prípravy na cestu
„Potreboval by som hovoriť s pánom ministrom.“ oznámil Harry Kingsleyho asistentke. Prišiel sem rovno z Bradavíc, aby svojho nadriadeného informoval.„Počkajte chvíľku, pán Potter. Ohlásim vás.“ povedala sekretárka milým hlasom a vošla do dverí po jej ľavici. O chvíľu sa dvere otvorili.
„Poďte ďalej, prosím. Pán minister vás prijme.“ pozvala ho dnu a zavrela za sebou dvere, keď sama odchádzala. V kancelárii bol Kingsley sám a posunkom naznačil Harrymu, aby sa posadil.
„Takže?“ začal bez okolkov. Nebol čas na zdvorilosti, situácia je zrejme vážnejšia, než si myslel. Pred chvíľou dostal správu z Bulharského ministerstva, že sa tam dejú čudné veci. Zatiaľ bolo nahlásených iba niekoľko zmiznutí, no všetci boli v strehu. Podobná situácia sa opakovala v dejinách už niekoľkokrát a vždy to vyústilo v jediné. V masové zabíjanie a vojnu. Lenže teraz tu už nebol Voldemort, ktorý by sa mohol vrátiť a získať späť svoju moc. A oni nemali tušenie, kto stojí v pozadí tejto novej éry. Dúfal, že Harry prišiel na niečo, čo by ich naviedlo na stopu.
Harry mu povedal všetko, čo sa dozvedel z kníh aj to, čo mu povedali Brumbál so Snapom. Keď sa dostal k časti o tom, že oblúk by mohol byť v Kruvale, minister len prikývol a teraz on oboznámil Harryho s novinkami posledných hodín. Už nesmú strácať čas a musia jednať. Nebude to ľahké bojovať proti temným silám a vojna môže trvať roky tak, ako vždy. Ale v prvom rade a to čo najskôr, musia získať informácie. Musia zistiť, proti čomu skutočne stoja a potvrdiť, alebo vyvrátiť Brumbálove domnienky.
„Chcem dvoch mužov do Kruvalu, aby sme preskúmali situáciu a vyhlás pohotovosť najvyššieho stupňa. Nechcem nič riskovať. Návrat Voldemorta bol o to zdrvujúcejší, že Popletal odmietal priznať skutočnosť. Vďaka tomu mal Voldemort dosť času pripraviť si strategický útok. Nerád by som, aby sa to opakovalo.“
„Súhlasím. Myslím, že ak zareagujeme hneď, prekazíme im tým aspoň nejaké plány. Rozhodne im nesmieme dovoliť zaskočiť nás nepripravených.“
„Takže, koho tam pošleš? Myslím, že na Marwina by sme sa mohli spoľahnúť a poslať s ním niekoho so služobne starších.“ navrhol minister.
„Ak dovolíš, rád by som do Kruvalu šiel osobne.“ pokrútil Harry hlavou na protest
.„Ty? Ale tu ťa budeme potrebovať.“
„Kingsley, sám si povedal, že Marwin je spoľahlivý. Poverím ho vedením oddelenia v čase mojej neprítomnosti. Pokiaľ sú útoky zatiaľ lokalizované iba v Bulharsku, sme relatívne v bezpečí a keby sa dialo čokoľvek, si tu ty a ani Popletal či Brousek sa ti nemohli rovnať. Ak je niekto pripravený doviesť vojnu úspešne do konca, tak ty. Navyše máš výhodu, že si stále bystrozorom, aj keď nie v plnom nasadení. Takže myslím, že budem užitočnejší v Kruvale.“ Kingsley sa na chvíľu zamyslel a musel uznať, že má Harry pravdu.
„Koho vezmeš so sebou?“
„Premýšľal som a myslím, že Teddy by si zaslúžil šancu. Pracoval naozaj tvrdo a je vážne dobrý.“
„Je príliš mladý.“ oponoval minister
.„Ale no tak, Kingsley. Nechceš mi tvrdiť, že schopnosti čarodejníka závisia od jeho veku, však?“
„Myslíš, že som zabudol na to, že hovorím s mužom, ktorý v sedemnástich rokoch zabil obávaného černokňažníka? Samozrejme, že to s vekom nemá nič spoločné, ale...“
„Zvládne to. Verím mu a dohliadnem naňho. Sľubujem.“ povedal Harry rozhodne a pozrel ministrovi do očí.
„Dobre, buďte opatrní. Obaja!
“„Budeme. Myslím, že stihnem zariadiť všetko tak, aby sme mohli vyraziť dnes v noci.“
„To by bolo skvelé. Dám ti nejaké kontakty, ktoré môžeš vyhľadať v prípade potreby.“
„Dobre. Sám mám nejaké priamo v Kruvale, takže by nám to mohlo pomôcť.“ Kingsley prikývol a podal Harrymu pergamen s niekoľkými menami a adresami. Rozlúčili sa a Harry sa vrátil do vlastnej kancelárie. Zvolal mimoriadnu schôdzu bystrozorov asi o hodinu a vyhľadal Teddyho, aby mu osobne oznámil svoje plány. Mladý muž pozorne počúval a jediným prikývnutím dal najavo, že rozumie. Na schôdzi menoval Marwina ako svojho zástupcu a oboznámil ich podrobne so situáciou. V prípade čohokoľvek nezvyčajného musí byť ihneď informovaný minister, dôsledne prikazoval. Niekoľko ľudí poveril hliadkou v Bradaviciach a ostatní sa rozdelili podľa potreby na ministerstve a iných dôležitých miestach, ktoré prichádzali do úvahy ako potencionálne terče útokov.
Keď bol presvedčený, že zariadil všetko potrebné, zviezol sa výťahom do veľkej haly ministerstva, v ktorej boli kozuby slúžiace na prepravu pomocou letaxu. Použil jeden z nich a o malú chvíľu sa objavil v dome Rona a Hermiony. Obaja naňho prekvapene pozreli a čakali na vysvetlenie.
„Prepáčte, že som k vám takto vtrhol ale máme pohotovosť a ja nemám veľa času.“ povedal ospravedlňujúco. Naozaj sa ponáhľal. Chcel všetko vysvetliť Ginny a hlavne zaistiť, aby bola ona a deti v poriadku. Bradaviciam pridelil zvláštnu ochranku. Hrad a učitelia mali vlastné metódy, ako sa ochrániť, ale ak za všetkým stojí Salazar Zmijozel, jeden zo zakladateľov, dá sa očakávať, že Bradavice budú na jeho zozname a on si bude vedieť poradiť a do hradu sa dostane. A keď sa tak stane, všetci tam budú zbytoční, ale ak útok nezastavia, aspoň by mohli získať potrebný čas. Z úvah ho vytrhla Hermiona, ktorá ním zatriasla a takmer do ucha zakričala:
„No tak, Harry. Čo sa deje? Vyzeráš ustarane.“
„To nič, Hermiona. Počuj, vážne nemám čas vám všetko vysvetľovať, ale poprosím Ginny, aby vám zajtra všetko povedala. Ja musím ešte dnes večer odcestovať do zahraničia a preto som vlastne tu. Hermiona, si stále v kontakte s Viktorom?“ spýtal sa naliehavo.
„No, áno. Občas si napíšeme, ale čo s tým má Viktor?“
„Nevravela si, že v Kruvale učí obranu proti čiernej mágii?“ pýtal sa ďalej ignorujúc jej nechápavý výraz. Prikývla. V tom však iný hlas zahučal vedľa Harryho.
„Ty si píšeš s Krumom, Mína?“ spýtal sa zlostne Ron. Harry však nenechal kamaráta pokračovať.
„Počuj, Ron. Nemám náladu ani čas počúvať tu tvoje žiarlivostné scény. Hermiona si s Krumom píše len ako kamarátka, pochop to už konečne. Ty si jediný, koho miluje a teraz mi prepáč, ale mám iné starosti, než tvoju zlosť a nezmyselné pochybnosti.“ Ron ešte stále kypel, ale niečo v Harryho hlase ho nútilo ďalej sa nehádať. Harry s ním nikdy nehovoril tónom ako teraz a to znamenalo, že je to vážne.
„Takže Hermiona, Krum učí v Kruvale? Potrebujem sa s ním stretnúť a musím vedieť, kde ho mám hľadať.“ naliehal Harry na kamarátku.
„Nájdeš ho v Kruvale, žije tam, tak ako Bradavickí učitelia žijú v Bradaviciach. Bože, Harry, čo sa deje? Si taký vážny. A načo potrebuješ ísť do Kruvalu?“
„Prepáč, ale nie je čas to vysvetľovať. Ako som povedal, Ginny vám všetko povie po mojom odchode.“„Pôjdem s tebou.“ rozhodne zahlásil Ron.
„Nie, nepôjdeš. Potrebujem ťa tu. Musíš dať pozor na Hermionu, Ginny a deti. Rozumieš?“
„Ale Harry...“
„Žiadne ale, Ron. Keď ti Ginny vysvetlí o čo ide, varuj koho môžeš. Kontaktuj bývalých členov Fénixovho rádu, diskrétne. Myslím, že v najbližších dňoch vydá minister prehlásenie, ale zatiaľ je to tajné. Musíte byť všetci veľmi opatrní. Rozumiete?“ pohľadom prechádzal z jedného na druhého, kým neprikývli na súhlas.
„Dobre teda. Veľa šťastia, priatelia. Do skorého videnia, dúfam.“ V tom zmizol v plameňoch a vystúpil v kozube vo vlastnom dome. Tam už ho čakala Ginny s Teddym. Na jej tvári sa zračil ustaraný výraz. Keď vystúpil z plameňov, vrhla sa mu okolo krku.
„Teddy už mi všetko povedal. Je to pravda?“
„Vyzerá to tak. Musíme ísť do Kruvalu, aby sme sa osobne presvedčili.“ pošepol jej do ucha a stále ju držal v objatí.
„Ginny, vysvetli to Ronovi a Hermione a varujte všetkých známych. Nech by sa dialo čokoľvek, nechcem, aby ste riskovali. Rozumieš?“ Zdvihol jej tvár tak, aby jej videl do očí. Boli plné sĺz, ale aj odhodlania. Odhodlania brániť svoju lásku, svoju rodinu.
„Mysli na deti a ak to bude nutné, utečte. Skrývajte sa, odíďte do zahraničia, kdekoľvek. Ja si vás nájdem. Ale prosím, nepoužívajte Siriusov dom. Rozumieš?“ naliehal na ňu znova. Prikývla. Pokúsila sa o úsmev a zašepkala:
„Možno to nebude nutné. Možno je to len planý poplach a všetko bude dobré.“
„Kiežby si mala pravdu.“ zaúpel Harry a pohladil ju po vlasoch. Ginny sa mu vymanila z objatia a ukázala na batoh v predsieni.
„Zabalila som ti všetko, čo budeš potrebovať. Máš tam otcov neviditeľný plášť a tvoj druhý prútik.“
„Ginny, vieš predsa...“
„Prosím, Harry. Maj ho pri sebe. Len pre istotu. Viem, že ho nechceš používať, ale urob to kvôli mne. Kvôli nám.“ Prikývol a znova ju naposledy objal. Vzal si batoh a balíček od Ginny.
„Niečo na cestu.“ povedala, keď mu ho podávala a obdarovala ho nesmelým úsmevom plným strachu. Rozlúčila sa s Teddym a sledovala, ako sa zo záhrady premiestnili. V dome zavládlo náhle napäté ticho. Mávnutím prútika zhasla všetky svetlá a potichu vošla do Lillyinej izby. Ľahla si opatrne k nej, tak aby ju nezobudila. Chvíľu pozorovala jej nežnú anjelskú tváričku a nakoniec to nevydržala a rozplakala sa. Dúfala, že toto už nikdy nebude musieť zažívať. Strach, neistota a bolesť sa v nej hromadili a ona plakala ďalej, kým vyčerpaná nezaspala s dcérou v náručí.