Kapitola č. 8: Nové družstvo
eď v ten istý deň ráno do Bradavíc prišla pošta, jedna snežná sova zamierila k Nebelvírskemu stolu a vyhľadala Albusa. Ten od radosti zvýskol a rýchlo jej odviazal dva zvitky pergamenu z nohy. Pozrel na ne a jeden podal bratovi, ktorý sedel vedľa neho. Čítal otcov list dookola niekoľkokrát a žiaril šťastím. Aj James sa usmieval. Aj keď ešte rodičom nestihol napísať, oni naňho samozrejme mysleli. Veľmi ho potešila najmä otcova pochvala za jeho správanie a rozhodol sa, že v tom bude pokračovať, ak to znamená, že to otca poteší. A nielen to, mal Albusa rád a nevadilo mu tráviť s ním svoj voľný čas. Jeho priatelia sa stali aj jeho priateľmi. Ale Albus si našiel aj svojich vlastných a spolu s Rosie a Arniem Nelsonom sa stali novou Nebelvírskou trojicou podobnou Harrymu, Ronovi a Hermione. Nie že by to niekto z nich čo i len tušil, ale učitelia v zborovni často žartovali o tom, že sa vrátili späť o niekoľko rokov, keď v školských laviciach sedeli rodičia týchto detí.
Pri stoloch vo Veľkej sieni sedelo už len pár oneskorencov a aj tí už dojedali posledné sústa. Albus s Jamesom boli medzi nimi, keď k nim zozadu pristúpila vysoká postava a čakala, kým si ju všimnú.
„Dobré ráno, chlapci.“
„Ahoj, strýko George.“ pozdravili zborovo James, Al a Rosie. Na vyučovaní ho oslovovali titulom profesor, ale dnes je sobota a oni nie sú na hodine.
„Počujte vy traja, Neville vám to už určite vravel, ale chcel som vám to pripomenúť. Dnes je konkurz do Nebelvírskeho famfrpálového družstva a ja by som vás tam rád videl, čo vy na to?“
„Ten konkurz vedieš ty? Myslel som, že to má na starosti kapitán družstva.“ divil sa James.
„To síce áno, ale minuloročné družstvo bolo zložené prevažne zo študentov šiesteho a siedmeho ročníka a tak je nutné vytvoriť ho takmer celé nové. Takže ma Neville požiadal, či by som mu s tým nepomohol. A tomu som nemohol odolať.“ dodal so šibalským úsmevom na tvári.
„James, cez prázdniny som si všimol, že by si mohol byť veľmi dobrý obranca, čo myslíš?“
„To by bolo super.“ nadšene prikyvoval chlapec.
„A čo ty Al? Pokúsiš sa byť ďalším skvelým chytačom v rodine Potterových?“ žmurkol učiteľ na mladšieho z bratov.
„Ale ja som myslel, že prváci hrať nemôžu.“ divil sa Al.
„To bola pravda predtým, než na túto školu nastúpil váš otec. Bol to najmladší chytač za posledných sto rokov, ako vtedy povedala profesorka McGonagallová. Odvtedy síce nehral žiaden prvák, ale rozhodne to nebolo preto, že by nemohol. Tak čo? Videl som vás lietať všetkých ešte skôr než ste sem prišli. A som rád, ste všetci zdedili nadšenie a talent pre túto hru. To platí aj pre teba, Rosie. Ron by bol rád, keby si sa zapojila.“
„Ja viem, ocko mi to vravel, ale myslím, že túto úlohu prenechám Hugovi. Ja sa radšej budem venovať učeniu.“ zahlásila dievčina a zatvárila sa veľmi dôležito.
„Ty si úplne ako tvoja mama, vieš to?“ spýtal sa pobavene George a pokrútil hlavou. Dievčatku sa na tvári rozžiaril nadšený úsmev.
„Tak ako myslíš, ale samozrejme sa môžeš prísť pozrieť a povzbudiť nás, dobre?“
„Prídem rada, strýko.“ pritakala. Venoval im ešte krátky pohľad a odkráčal do svojho kabinetu. Sám pre seba sa usmieval. Keby mu niekto niekedy povedal, že sa vráti do Bradavíc ako učiteľ, a že ho tá práca bude navyše tešiť, bol by sa mu vysmial. Tu, obklopený deťmi svojich priateľov a príbuzných, čerpal energiu potrebnú pre život. Po bratovej smrti skoro prestal žiť vlastný život, no v Bradaviciach našiel nový zmysel a rany na jeho duši sa pomaly, ale isto zacelili. Prezliekol sa rýchlo do svojho starého famfrpálového habitu, ktorý mu aj po rokoch padol ako uliaty a s metlou v ruke zamieril na ihrisko, kde sa už schádzali prví záujemcovia do družstva. Postavil sa vedľa Nevilla a spoločne sledovali stále nových prichádzajúcich.
„Tak toto bude asi veľmi dlhý deň.“ skonštatoval Neville a pozrel na svojho priateľa, ktorý si zrejme myslel to isté. George však mal s famfrpálom skúsenosti a vedel, že pri prvom pokuse ich dosť vypadne. A tak aj bolo. Najprv ich rozdelil do skupiniek po desať a nechal ich preletieť okolo ihriska. Netrvalo dlho a viac ako polovica adeptov bolo vyradených. Potom ich rozdelil do skupiniek podľa postu, na ktorom chceli hrať a samotný konkurz začal. V tejto fáze sa k Georgovi na pomoc pridali dve pôvodné členky družstva, Bella Brightonová zo šiesteho ročníka a piatačka Sarah Englová. Obe hrali na poste strelcov. Tie preverovali obrancov na jednej strane ihriska, kým George vyberal dvoch odrážačov. Záujemcov bolo asi pätnásť a on si ich najprv preveril na zemi. Potom, keď vybral päť najlepších, ktorí sa do potlouku dokázali trafiť presne a vhodnou silou, vzniesol sa do vzduchu s každým z nich a vo dvojici odrážali jeden potlouk za druhým, kým nevybral tých najlepších, Roba Willisa a Petra O’Donella. Dievčatá si už tiež vybrali obrancu a dokonca tretieho strelca. Samozrejme, ako George s Nevillom predpokladali, obrancom sa stal James a strelcom Alov priateľ Arnie.
Teraz prišla najviac očakávaná časť konkurzu, výber chytača. Albus nakoniec podľahol pokušeniu a za podpory svojho brata a kamarátov sa rozhodol tiež skúsiť šťastie. Všetci členovia družstva, aj tí čo v konkurze neuspeli sa teraz posadili na tribúnu a so záujmom sledovali výber. George mal vlastný nápad, ako chytača vybrať. Začaroval loptičku len o málo väčšiu než je skutočná zlatonka a bola žiarivo červená, aby bola dobre viditeľná. Samozrejme použil kúzlo, vďaka ktorému lietala rovnako rýchlo. Jeho zámerom bolo vyskúšať, ktorí adept chytí túto, ktorú vidieť dobre a najlepších dvoch bol rozhodnutý preskúšať s pravou zlatonkou, ktorá sa hľadá ťažšie.
Stálo pred ním osem chlapcov, ktorých rozdelil do dvojíc. Každá dvojica vzlietla do vzduchu a ten, ktorý ju chytil prvý, postúpil ďalej. Ich počet bol optimálny, preto nemusel premýšľať, ako ich kombinovať a dvojice vyhovovali najlepšie. Boli to prevažne druháci a tretiaci a Al bol medzi nimi najmladší. Ale nikoho neprekvapilo, že sa dostal do najlepšej dvojice, ktorá mala striehnuť na pravú zlatonku. Sotva malá loptička zatrepotala krídelkami a vzniesla sa k oblohe, Al naskočil na bratovu Kométu a než sa druhý chlapec stihol spamätať, pristál na zemi so trepotajúcou sa zlatonkou v pravej ruke. Z tribúny sa ozval nadšený jasot a potlesk a všetci sa rozbehli k svojmu novému chytačovi. Rosie sa mu vrhla okolo krku a brat ho spokojne potľapkal po ramene. Osobne mu prišli blahoželať aj Neville s Georgom a Albus bol neuveriteľne šťastný. Podal bratovi jeho metlu a dúfal, že teraz aj on od rodičov dostane vlastnú. Bude ju potrebovať.
Slnko nad Bradavicami pomaly pohasínalo a na ihrisko sa znieslo šero. Profesori zahnali svojich študentov do hradu a bolo na čase, pretože vonku sa už citeľne ochladilo. Po večeri vo Veľkej sieni objavili študenti Nebelvírskej fakulty vo svojej spoločenskej miestnosti nejaké zákusky a maslové ležáky, ktoré im v kuchyni objednal ich vedúci fakulty na oslavu nového famfrpálového družstva. Všetci sa nadšene pustili do pripravených pochúťok a keď sa všetci dostatočne vyrozprávali z prvotného nadšenia, bratia James a Albus si spoločne sadli ku krbu a začali písať listy rodičom. Každý im vyrozprával svoje zážitky z konkurzu a nakoniec ich poslali Jamesovou sovou, ktorej dal meno Alfréd. Napokon hlasy pomaly utíchali a v spoločenskej miestnosti sa rozhostilo ticho. Pod rúškom noci spali celé Bradavice a nik ani len netušil, že tam niekde v diaľke pod povrchom vrie niečo, čo sa ďalej nechce skrývať. Zlo bolo pripravené znovu zaútočiť.