Kapitola č. 7: Prvý krát po rokoch
Teddy zanechal Harryho samého v pracovni. Ten ešte chvíľu ticho sedel, no potom vytiahol brko a pergamen a začal písať dlhý list svojmu synovi. Najskôr napísal Alovi, ale hneď potom samozrejme Jamesovi. Nezabudol mu napísať, že má radosť z toho, ako bratsky sa správa k Albusovi a nech ako bratia aj naďalej držia spolu. Obom im podrobne opísal Lillyinu oslavu a v jej mene obom poďakoval za darčeky, ktoré jej venovali. Keď boli oba listy pripravené k odoslaniu, zavolal z okna sovu, ktorá sedela na bydielku pred domom. Zrejme sa práve vrátila z lovu, lebo v zobáku držala mŕtvu myš. Potichu zahúkala a priletela k Harrymu, ktorý jej opatrne priviazal oba zvitky na nohu.
„Tak leť, aby nemuseli čakať.“ rozkázal jej a naposledy ju opatrne pohladkal po hlave. Nato sa vzniesla do vzduchu a o chvíľu nebolo možné vidieť nič, len čiernu škvrnu na oblohe, vzďaľujúcu sa smerom k Bradaviciam.
Spokojný Harry sa potichu presunul do spálne, kde už pokojne spala Ginny. Než vošiel do sprchy, opäť použil Silencio, aby ju šum tečúcej vody nezobudil. Potom si aj on ľahol vedľa nej a ešte chvíľu pozoroval jej anjelsky krásnu tvár, kým nezaspal.
Zobudil sa zrejme neskôr, než zvyčajne, pretože Ginnyino miesto vedľa neho bolo prázdne. Rýchlo vstal, prezliekol sa a než vyšiel z izby, začaroval posteľ, ktorá sa úhľadne postlala. Ginny aj s Lilly boli už v kuchyni a spoločne pripravovali raňajky. Miešané vajíčka so slaninou. Vôňa pečenej slaniny sa niesla celou miestnosťou a len čo sa posadil ku stolu, objavil sa pred ním tanier tenkých, do chrumkava vypečených plátkov slaniny.
„Dobré ráno, ako ste sa vyspali?“ spýtal sa oboch a zoširoka sa na ne usmial. Aj ony sa usmiali a sprisahanecky na seba žmurkli.
„Veľmi dobre“ odpovedali zborovo. Mali svoje malé tajomstvo a rozhodli sa nechať si ho pre seba. O malú chvíľu sa k nim pridal aj Teddy a všetci nadšene hovorili o všetkom možnom. Bola sobota a normálne Harry nemusel ísť do práce, no na dnes si naplánoval návštevu Draca Malfoya. Nevedel presne, čo od toho očakávať. Za tých posledných devätnásť rokov sa stretli len niekoľkokrát a nikdy si nevymenili viac než pár zdvorilostných fráz či pozdrav. Harry bol ten, ktorý na ministerstve svedčil proti Luciusovi, ale aj ten, ktorý prosil, aby Draco a Narcissa neboli potrestaní. Ako už povedal Kingsleymu, mal k tomu svoje dôvody a čo sa Draca týkalo, rozhodol sa dať mu šancu. Ako raz povedal Sirius, každý je v pätnástich idiot. Ale dnes prvý krát ide za Dracom, aby s ním hovoril. Bol z toho stretnutia dosť napätý. Nepovedal o tom nikomu okrem Kingsleyho. Ani Ron či Hermiona by zrejme nepochopili jeho správanie.
Keď sa zrazu objavil v hale v cestovnom plášti a oznámil Ginny, aby ho nečakala s obedom, pretože sa zdrží, pozrela naňho prekvapene, no nevyzvedala. Vedela, že keď bude chcieť, povie jej o tom. Rozlúčili sa a Harry sa premiestnil neďaleko Malfoyovho starého panstva. Draco tu žil so svojou ženou, synom a s matkou, ktorá bola sama od doby, čo Lucius skončil v Azkabane.
Panstvo bolo veľkolepé a dobre udržiavané ako vždy. Pozemky prislúchajúce k domu boli rozľahlé a pokojne by na nich mohlo stáť ešte niekoľko ďalších domov. Malfoyovci si vždy zakladali na moci a luxuse, a Draco nebol iný. Dlhými a rýchlymi krokmi prešiel krížom cez záhradu a uchopil do ruky ťažké mosadzné klopadlo, aby ohlásil svoju návštevu. Otvoril mu domáci škriatok a vyzval ho, aby vstúpil.
„Čo si prajete?“ spýtal sa ho a zostal čakať pred ním, kým Harry neprezradil účel svojej návštevy. Potom sa stratil v jedných dverách, ktoré zrejme viedli do prijímacieho salónu. Netrvalo dlho a dvere sa otvorili. Vyšiel z nich vysoký muž s blond vlasmi sčesanými dozadu. Keby mal Draco dlhšie vlasy, jeho podoba s otcom by bola ešte väčšia. Na jeho tvári sa zračil povýšenecký výraz, ale aj prekvapenie. Nikdy by nečakal, že ho navštívi jeho najväčší nepriateľ zo školských čias, sám Harry Potter osobne.
„Ty?“ spýtal sa prosto a čakal.
„Tiež ťa rád vidím, Malfoy.“ odpovedal mu Harry rovnako chladným tónom.
„Prečo si prišiel?“ vyštekol naňho pán domu. „Nestačilo ti, že už si nám dosť zničil životy? Stále nemáš dosť?“ kypel zlosťou.
Než ktokoľvek stihol niečo ďalšie povedať, vo dverách sa objavila Narcissa Malfoyová.
„To by stačilo, Draco.“
„Dobrý deň, pán Potter.“ povedala chladne, no bez náznaku zlosti. Zrejme aspoň ona pamätala na to, že Harry Dracovi zachránil život a jej vlastne tiež.
„Čomu vďačíme za vašu návštevu?“ spýtala sa vecne a rukou naznačila, aby sa všetci presunuli do salónu.
„Som tu služobne, povedal by som“ odpovedal Harry, len čo sa posadil do kresla naproti Narcisse a Dracovi. Zdalo sa, že pri slove služobne Draco zbledol ešte viac, no z jeho výrazu sa vytratila všetka zlosť, ktorá vytryskla na povrch tam v hale.
„Som tu, aby som vám osobne oznámil, že Lucius Malfoy je po smrti.“ Tak a je to vonku, dodal v duchu sám pre seba. Čo chceš robiť ďalej? Prejaviť im ľútosť? Všetci v tejto miestnosti vedia, že ho neľutuješ a nikdy nebudeš.
„Takže si prišiel osobne, aby si sa radoval z našej straty?“ spýtal sa Draco a jeho tvár opäť zosinela zlosťou.
„Nebýva zvykom, že sa úmrtie v Azkabane oznamuje osobne. Telo sa spáli a oznámenie príde rodine sovou. Ministerstvo neberie ohľady na pozostalých u väzňov ako bol Lucius.“ povedal pokojne a snažil sa nevnímať Dracovu zlosť. Keď to vravel, pozeral pritom do svetlých oči jeho matky.
„A neprišiel som, aby som sa tu radoval, ale preto, že hoci sme sa v škole neznášali, boli sme spolužiaci. A uvedom si, že aj ja som mal blízkeho človeka, ktorý poznal utrpenie Azkabanu. Možno tam nezomrel, no ja som nikdy nemal možnosť ho ani len pochovať a o to horšie som jeho smrť niesol. A aj keď si to tvoj otec zaslúžil, bol to tvoj otec a ja som si myslel, že by si mu chcel vystrojiť dôstojný pohreb, ako sa patrí. Nemusíš mi za to ďakovať, to by som od teba ani neočakával. Ale neurážaj ma tým, že si myslíš, že som sa ti prišiel vysmiať do tváre. Čo bolo, bolo a je to za nami. Uvedom si Malfoy, že už nie sme deti a ak sa tak aj naďalej budeme správať, ako myslíš, že sa budú k sebe správať naše deti?“ na konci tohto výbuchu sa už len ťažko ovládal. Zrejme je to stále rovnaký tupec ako kedysi. Aspoň čo sa týkalo jeho predsudkov k Harrymu.
„Máte pravdu, pán Potter. Ceníme si, že sa budeme môcť s manželom rozlúčiť.“ pokojne povedala Narcissa Malfoyová. Táto žena to niesla s absolútnym pokojom.
„Draco?“ pozrela na syna a v tom jedinom slove jasne vyjadrila, že očakáva od neho odpoveď. Ten, ešte stále prekvapený Potterovými slovami, prikývol.
„Áno, mama. Vystrojíme mu pohreb. Ak ma ospravedlníte, pôjdem si niečo zariadiť.“ Vstal a s pohľadom upreným k zemi odišiel zo salónu.
Keď Harry s Narcissou osameli, žena naňho uprela svoje oči a spýtala sa:
„Prečo to pre nás robíte? Myslela som, že nás nenávidíte. Môj manžel aj syn vám za tie roky spôsobili veľa problémov a priznám sa, nebránila som im v tom. Poznala som vášho otca a myslela som, tak ako ostatne väčšina, že ste rovnako namyslený a arogantný ako on. Dnes vidím, že som sa vo vás mýlila.“
„Máte pravdu, nie som ako môj otec, hoci nesúhlasím s tým, že bol arogantný. A kým odpoviem na vašu otázku, ani Draco nie je ako jeho otec. Sám som teraz otcom a vidím, ako veľmi nás ovplyvňuje výchova. Vždy som Draca neznášal a viem, že nikdy nemôžeme byť priatelia. Ale kvôli mojim deťom by som rád skončil s tou otvorenou nenávisťou. Nechcem, aby si naše deti medzi sebou budovali rovnako nepriateľské vzťahy len kvôli našim vzájomným predsudkom.“
„To sú naozaj veľmi múdre slová, pán Potter. Kiež by to pochopil aj môj syn. Po udalostiach posledných rokov som sama bola nútená prehodnotiť svoje názory. Zachránili ste môjho syna z plameňov a nás oboch pred Azkabanom. Nemyslite si, že som na to zabudla. Ale nikdy som vám za to nepoďakovala. A dnes....som naozaj rada, že sú ľudia, ktorí nemyslia len na seba a dokážu odpúšťať.“
„Áno, sú veci, ktoré môžeme odpustiť a nie je dôvod tak neučiniť.“
„Iste. A keď už sme hovorili o deťoch, môj vnuk, Scorpius...“
„Viem, chodí do rovnakého ročníka ako môj syn.“ skočil jej do reči Harry.
„Scorpius nie je ako Draco. Podobá sa viac na svoju matku Helenu. A hoci bol zaradený do Zmijozelu, je to skromný a inteligentný chlapec.“ Ďalej nepokračovala, ale Harry porozumel.
„Nič by som nemal proti tomu, keby moji chlapci našli priateľov aj mimo Nebelvírsku fakultu, dokonca ani keby šlo o syna Draca Malfoya.“
„Neviem, či by s tým rovnako súhlasil Draco, ale ako sme sa všetci presvedčili, nesmieme súdiť ľudí len podľa toho, z akej rodiny pochádzajú. A ja to nezabudnem pri vhodnej príležitosti pripomenúť, spoľahnite sa.“
„Bol by som radšej, keby Draco dospel k istým záverom sám, a čo sa týka detí, nechal by som na nich, ako sa rozhodnú.“
„Samozrejme. Ešte raz ďakujem a verím, že toto nie je naše posledné stretnutie.“
„To určite nie. Tak teda, všetky potrebné papiere na prevoz tela vám budú doručené v priebehu niekoľkých dní. Prajem pekný deň, madam“
Narcissa ho osobne odprevadila k dverám a potom sa vrátila k svojim povinnostiam. Harry sa svojou návštevou presvedčil, že hoci je táto žena veľmi hrdá, dokáže svoju chybu otvorene priznať a nedrží sa svojich zásad len preto, že jej ich vštiepili. Je to žena schopná rozhodovať sama za seba. Možno raz aj jej syn pochopí to, čo pochopila ona.
Komentáre
Prehľad komentárov
ja som si myslel ze su uz skrz na skrz priatelia a to jeho spravanie ¿
tupec malfoy
(ivo , 1. 7. 2014 12:44)