Kapitola č. 5: Narodeniny
Kým Harry zápasil v kancelárii s hromadou hlásení, v ich dome v Godrikovom dome bolo veselo. Po jeho odchode sa Ginny s Lillyinou pomocou pustili do upratovania a varenia slávnostnej večere. Okolo desiatej hodiny sa k nim pripojila Hermiona so svojim desaťročným ročným synom Hugom.
„Teta Mína! Hugo!“ zvýskla Lilly, len čo ich uvidela vo dverách. Hermiona sa usmiala na svoju malú neter a postrčila Huga dopredu, aby mohol spolu s Lilly odbehnúť do jej izby hrať sa.
„Ahoj“ privítala ju Ginny a so šibalským úsmevom na tvári jej podávala zásteru.
„Teda, to je mi ale privítanie. Len človek príde a už ho naháňajú do práce.“ odpovedala naoko podráždene Hermiona, keď si od Ginny brala zásteru. Rýchlo si ju bez slova obliekla a usmiala sa na ňu. Samozrejme svoj komentár nemyslela vážne, prišla sem Ginny pomôcť s oslavou narodením. Keďže Lilly a Hugo boli skoro rovnako starí, rozhodli sa tento rok oslavy spojiť, nakoľko súrodenci oboch sú počas roku v Bradaviciach, bola by narodeninová oslava iba v kruhu dospelých pre deti len málo záživná. Ani jedno z detí netušilo, čo sa chystá, pokojne sa hrali v detskej izbe a nechali dve dospelé čarodejnice, aby vyčarovali nádhernú výzdobu a uvarili slávnostnú večeru.
„Tortu a darčeky prinesie Ron až večer. Hugo už niekoľko dní sliedil v dome, kde by sme mohli mať skryté darčeky a tak ich musel Ron vziať do obchodu, aby ich ukryl. Niekedy si hovorím, po kom tie deti vlastne sú.“ Obe ženy sa rozosmiali.
„To je snáď jasné, nie? Ron hľadal darčeky každý rok a nikdy neprišiel na to, kam ich naši schovávali.“
„Naozaj? A kam ich dávali?“
„No, zrejme som tu skrýšu našla iba ja, lebo ani jeden z chlapcov netušil, že v obývačke pod kobercom bol malý poklop, pod ktorým bol priestor. A práve tam vždy boli schované aj vianočné darčeky.“ chichotala sa Ginny pri spomienke na frustrovaného Rona, ktorý nikdy nevedel, kde hľadať.
„To mi chceš vážne tvrdiť, že dvojčatá neobjavili poklop v obývačke u vás doma, keď objavili niekoľko tajných chodieb v Bradaviciach? Tomu sa jednoducho nedá veriť.“ zasmiala sa Hermiona a prútikom švihla na nôž po jej ľavej ruke, ktorý v zapätí začal krájať šalát a druhým švihnutím pridala niekoľko nakrájaných prísad do omáčky, ktorá sa varila v medenom kotlíku. Zatiaľ Ginny stála v otvorených spojovacích dverách do jedálne a vo vzduchu vyčarovávala transparent s nápisom : Všetko najlepšie k narodeninám Lilly a Hugovi.
Ďalej vyčarovala farebné lampióny a niekoľko balónov, ktoré sa jemne vznášali vo vzduchu. Ďalšími rýchlymi pohybmi sviatočne prestrela stôl a potom posunkom ukázala Hermione, že zájde do záhrady pre pár kvetín. Hoci bola jeseň, jej záhrada kvitla ako v lete. Jej mama a profesorka Prýtová z Bradavíc ju naučili pár užitočných trikov, ako si záhradu udržať krásnu až kým nenapadne sneh. A tak nemala problém vybrať pár nádherných orchideí, ktoré potom umne naaranžovala do vázičky. Tú potom uložila uprostred stola a nakoniec pomohla Hermione v poslednej fáze varenia. Keď bolo všetko perfektne pripravené, obe ženy sa šli pripraviť a obliecť deti. Tie síce vedeli, že dnes večerajú spoločne a príde aj Teddy, ale pravý účel tejto slávnosti nepoznali. Deti už boli oblečené a mali čakať v izbe, kým ich zavolajú. Ani jeden neprotestoval, nemali problém sa zabaviť a tak im vôbec nevadilo byť bez dozoru.
Medzitým sa v obývačke zišli všetci pozvaní. Ron priniesol darčeky a veľkú čokoládovú tortu v tvare zlatonky. Bezpochyby väčšina členov rodiny boli fanúšikmi famfrpálu, tak sa nad týmto tvarom nik nepozastavoval. Tortu položili doprostred stola a všetci sa postavili do polkruhu pod farebný transparent. Boli tu Artur a Molly Weasleyovi, ktorí si nemohli nechať ujsť oslavu svojich vnúčat, ďalej rodičia oslávencov, Harry a Ginny a Ron s Hermionou. Okrem nich tu bola ešte jedna postava. Vysoký štíhly sotva dvadsať ročný čarodejník. Normálne mal žiarivé modré oči a popolavé vlasy, ale dnes, kvôli deťom zmenil svoje vlasy na červeno a tvár mu hýrila niekoľkými farbami. Mudlovským deťom by pripadal trochu ako klaun, ale nie úplne taký, ako býva v rozprávkach. Tento klaun nemal na nose červenú bambuľku, či kockovaný overal a veľké nemotorné topánky. Teddy bol, rovnako ako jeho matka metamorfomág, a hoci svoje schopnosti poväčšine skrýval, dnes neodolal a rozhodol sa deťom urobiť radosť.
Keď Ginny zavolala na deti, obe poslušne pribehli. Keď uvideli uprostred tmavej jedálne žiariť sviečky na torte a počuli svojich príbuzných spievať Happy Birthday, obaja zostali prekvapene stáť, úžasom skoro nedýchali. Keď spev utíchol detí začali výskať nadšením a vrhali sa z jednej náruče do druhej. Zvedavo si prezerali balíky nahromadené v rohu. Ale rodičia sa rozhodli s darčekmi počkať až po večeri. Vedeli, že deti budú vo vytržení, ale neodkázali odolať nechať ich chvíľku v napätí. Večera bola vynikajúca a Ginny s Hermionou dostali pochvalu od všetkých prítomných. Najviac ich snahu ocenila samozrejme Molly, ktorá po tom, čo vychovala sedem detí vie, aká náročná je práca v domácnosti. Úkosom pozrela na všetkých mužov pri stole, akoby ich chcela vyzvať na súboj, ak by sa niekto proti jej tvrdeniu ohradil.
„Samozrejme pani Weasleyová, že vieme, aké ťažké to s nami naše drahé polovičky majú! Ale nemyslite si, že to nevieme náležite oceniť.“ usmial sa Harry na Ginnyinu matku a naklonil sa k Ginny, aby ju pobozkal. Nato sa pani Weasleyová spokojne usmiala a tento krát vrhla nevraživý pohľad smerom k Ronovi.
„Samozrejme mami, že si toho cením. Veď Hermiona to vie, však?“ otočil sa prosebne na svoju ženu a hľadal pochopenie v jej očiach. Tá sa len škodoradostne usmiala a sladkým hlasom zahlásila:
„Iste, drahý. Vieš oceniť, keď ťa teplá večera čaká na stole, ale inak.... ja neviem.“ povedala takmer nevinne. Ron bol úplne červený.
„Ronald!“ vrhla sa naňho jeho matka. Všetci naokolo vypukli do hlasného smiechu. Hermione a Ginny od smiechu až tiekli slzy.
„Pani Weasleyová, to bol vtip. Ron je naozaj skvelý, pomáha mi vždy keď môže a keď má voľno, stará sa o to, aby som si odpočinula a sám sa stará, čo vďaka vašej výchove zvláda úplne skvelo.“ poponáhľala sa Hermiona na Ronovu obranu. Ron si viditeľne oddýchol a Molly sa teraz samou chválou hrdo usmievala. Bola rada, že z jej detí vyrástli zodpovední dospelí, ktorým sa v živote naozaj darilo. Keď chvály nakoniec ustali, bol čas na darčeky. Deti sa nahrnuli k hromade a po jednom si vyberali balíčky. Bolo medzi nimi plno rôznych druhov sladkostí a hlúpostí z Ronovho obchodu so zábavnými vecami. Hugo dostal od rodičov novú metlu, jeden z novších modelov Kométy. Harry sa na nejakú dobu prestal zaujímať o závodné metly, pretože sám stále používal Guľový blesk od Siriusa. Ale minulé Vianoce, keď premýšľal nad vianočným darčekom pre Jamesa, sa zatúlal v Šikmej uličke k obchodu s metlami a so záujmom si ich obzeral. Vskutku, medzi najnovšie hity sezóny patrili práve Kométy. Aj James jednu dostal. Od Teddyho dostal Hugo príručku k údržbe závodnej metly, Harry si bol istý, že je to najnovší výtlačok tej istej príručky, ktorú dostal v prvom ročníku od Hermiony. Keďže Harry o metle pre Huga vedel, dohodli sa s Ginny, že mu kúpia set na jej údržbu. A tak všetky darčeky pre Huga boli doplnky k metle. Od starých rodičov dostali Hugo aj Lilly medailón s ich iniciálami, tak ako ich súrodenci. Bola to dlhoročná tradícia vo Weasleyovskej rodine, že každý člen rodiny dostal tento medailón k 10. narodeninám.
Keď Lilly otvorila svoj darček, nemohla veriť vlastným očiam. Ako každé dievčatko v jej veku sa aj Lilly rada hrala s bábikami. To čo stálo pred ňou vyzeralo ako domček pre bábiky, ale tento bol nejaký zvláštny. Nemal normálnu strechu ako každý iný dom a komín, ale do vzduchu sa týčilo množstvo menších či väčších vežičiek.
„Keďže sa už tak veľmi nevieš dočkať, kedy pôjdeš do Bradavíc, môžeš ich mať aspoň v zmenšenej podobe, kým tam skutočne nepôjdeš spolu so svojimi bratmi. Čo povieš?“ spýtal sa jej tíško Harry, pričom si kľakol vedľa dcérky, aby jej videl do tváre.
„Mami, oci!“ zašepkala tíško a v do očiek sa jej tisli slzičky šťastia. Pevne objala otca a potom sa rozbehla k mame. Tá ju objala rovnako pevne a potom, keď sa Lilly vrátila k domčeku, ktorý okrem iného obsahoval aj miniatúrne postavičky schopné hýbať sa, stála Ginny obďaleč v objatí s Harrym a zhodli sa, že to bol naozaj skvelý darček. Od Rona a Hermiony dostala knižku, ako inak a od Teddyho dostala čarovné zrkadlo, ktoré dokázalo zmeniť jej obraz tak, ako si bude malá princezná priať.
Keď čas pokročil, hostia sa rozlúčili a chystali sa na odchod.
„Teddy.“ oslovil chlapca Harry. „Potreboval by som s tebou hovoriť. Nechceš u nás ostať na noc?“ navrhol a skúmavo naňho pozeral. Teddy sa zarazil uprostred dverí, ale nevidel dôvod, prečo odmietnuť pozvanie svojho krstného otca. Bolo mu u nich príjemne a tak sa rozlúčil s ostatnými a nasledoval Harryho do jeho pracovne, ktorá bola od obývačky oddelená posuvnými dverami.
„Počkaj na mňa v pracovni, poviem Lilly dobrú noc a hneď sa k tebe pripojím.“
„Dobre“ súhlasil a pokračoval ďalej smerom k pracovni. Než za sebou zavrel dvere, začul na chodbe hlas svojho krstného otca, ako sa prihovára svojej dcére. Jeho hlas bol tak mäkký a plný lásky a pokoja, že si Teddy spomenul, ako sa s ním Harry rozprával týmto tónom, keď bol ešte malý chlapec. Odvtedy ubehlo už veľa času a teraz sa s ním rozpráva ako so seberovným a priateľom. Mal ho veľmi rád a vážil si ho ako človeka aj ako krstného otca. Okrem svojej starej mamy a Harryho nemal na svete nikoho iného a oni mu s veľkou snahou nahrádzali dve osoby, ktoré mu v živote chýbali najviac zo všetkého. Rodičov. Kto to nezažil, nepochopí. Ale Harry chápal. Mali toľko spoločného....
Na chodbe Harry zaželal dobrú noc oslávenkyni a sledoval, ako ruku v ruke stúpa po schodoch so svojou mamou. Potom sa otočil a zamieril do kancelárie za Teddym.
Dievčatá vyšli po schodoch a vošli do útulnej a vyhriatej izbičky. Ginny pomohla Lilly prezliecť sa do pyžama a uložila ju do postieľky. Chvíľku na ňu hľadela s nehou v očiach a potom odniekiaľ vytiahla malý zošit v pevných doskách.
„Čo to je?“ Spýtala sa Lilly so záujmom.
„Toto, Lilly, je môj darček pre teba. Je to denník. Môj denník.“ odmlčala sa.
„Tvoj denník, mami? Ale...?“ dievčatko bolo zmätené.
„Tento denník som dostala ja od svojej mamy a ona od svojej. je v nej zapísaná veľmi dlhá história našej rodiny. Každá z nás si ho písala do doby, kým jej dcéra nedosiahla tvoj vek. A dnes je čas odovzdať ho ďalej. Teraz je to tvoj denník. Je začarovaný, aby mal toľko stránok, koľko bude treba a nikdy nebude chýbať. Keď budeš mať ty dcéru, dáš jej ho tiež v deň 10 narodenín, áno?“
„Mami, to je krásny darček. Môžem ho prečítať?“
„Isteže, je tvoj. Dozvieš sa v ňom veľa zaujímavých vecí, ktoré sa v našej rodine v minulosti stali. A veľa iných vecí.“
„Čo si tam písala ty, mami?“ spýtala sa opäť zvedavo a v jej očiach
„Môj prvý zápis je o tom, ako som stretla tvojho ocka a na prvý pohľad som sa zamilovala.“ odpovedala s trocha tajomným úsmevom. „Ale teraz už spinkaj, srdiečko. Zajtra budeš mať dosť času na to, aby si začala s čítaním, áno?“
„Dobre. A mami?“
„Hm?“
„Mám ťa rada.“ povedala a dala jej veľkú pusu na tvár.
„Aj ja teba, zlatko.“ Pobozkala ju na dobrú noc a zhasla svetlo. Chvíľku potom počkala na chodbe, aby videla, čo dcéra urobí. Presne ako očakávala, dychtivo rozsvietila svetielko a začala čítať. Ginny sa sama pre seba usmiala. Ona vtedy urobila presne to isté, keď ten denník dostala. Nemohla sa na ňu hnevať a tak odišla dole, aby trochu upratala po večeri a hostine. Predpokladala, že Harry bude s Teddym hovoriť dlho do noci a tak sa rozhodla naňho počkať v spálni.
Komentáre
Prehľad komentárov
Dobre sa to číta...len mi vadia tie české názvy a máš tam ešte jednu chybičku. Harryho bles od Siriusa je zničený. V Daroch smrti spadla spolu z Hedvigou s Hagridovho vozíka...ale máš talent.
Máš talent
(Sisa, 27. 8. 2009 20:41)