Kapitola č. 32: Skutočnosť
Od Harryho stretnutia s tajomnými bytosťami ubehol už týždeň. Za celú tú dobu o sebe nikoho neinformoval. Ale o tom vedeli len dve osoby. Kingsley Pastorek a Hermiona. Ostatní si mysleli, že Harry sa ohlásil bezprostredne po útoku a je v poriadku.
Ale jedna osoba tušila, že niečo nie je ako má byť. Bola to práve Ginny. Správa, že je Harry v poriadku ju samozrejme upokojila, ale keď sa nad tým druhý deň zamyslela, nezdalo sa jej to. V tomto presvedčení ju utvrdzovali aj samotná Hermiona a Kingsley. Obaja ju navštevovali každý deň, zaujímali sa o ňu a o tom, ako sa cíti až prehnane. Zhovárali sa s ňou tým najjemnejším tónom hlasu a striehli, či neprepadá smútku a melanchólii. Hermiona sa vyhýbala tomu, aby zostala s Ginny osamote a uhýbala pred jej skúmavým pohľadom. Ginny ju poznala natoľko aby vedela, že niečo skrýva.
‘Určite ide o Harryho. Sú len dve možnosti. Buď je mŕtvy, alebo o ňom nič nevedia a snažia sa ju utešiť. Niet divu, pri tom, ako ju to vtedy zasiahlo. Bolo to také nečakané a náhle. Nemala im za zlé, túto ich malú lož. Veď jej len chceli pomôcť. Ale teraz…teraz je pripravená. Chce vedieť pravdu, nech je akákoľvek. Navonok vystupovala veľmi vyrovnane, ale zvnútra ju zožierali pochybnosti a neistota. Dokázala sa už vyrovnať s mnohým, dokáže to aj teraz. Našla v sebe silu potlačiť emócie, tak ako už veľakrát na škole, keď tajne ľúbila Harryho a musela to skrývať, keď naňho žiarlila, či keď ju opustil, aby mohol nájsť Voldemortove viteály a zabiť ho, alebo sám zomrieť. Vtedy to všetko mlčky znášala a nik to na nej nepoznal. Aj teraz sa obrnila svojou maskou a rozhodnutá šla za Hermionou. Našla ju v izbe s deťmi.
„Hermiona, potrebujem s tebou hovoriť.“ povedala rozhodne a jej tón značil, že neznesie odpor.
„O čo ide, Ginny?“ spýtala sa Hermiona prekvapene a snažila sa zachovať si neutrálny výraz.
„Myslíš, že by sme mohli ísť do mojej izby?“
„Ja…neviem, či je to dobrý nápad. Ja už budem musieť….“
„Hermiona, prosím. Je to dôležité.“ skočila jej do reči a kráčala smerom k svojej izbe.
„Tak čo sa deje?“ spýtala sa nervózne Hermiona, keď za sebou zavrela dvere.
„Sadni si a povedz mi, čo vieš o Harrym.“ pokojným hlasom jej prikázala Ginny.
„Už som ti povedala. Ozval sa hneď po tom, čo som prišla ku Kingsleymu. Je v poriadku.“ odpovedala potichu a hľadela pritom do zeme. Hlas sa jej trochu triasol.
„Nie, Hermiona. Toto som nechcela počuť. Prosím, povedz mi pravdu.“
„Čo?“ zľakla sa. „O…o čom to hovoríš?“ jachtala prekvapene.
„Je mŕtvy?“ spýtala sa Ginny, čím kamarátke úplne vyrazila dych.
„Ako…ako si na také niečo prišla? Nie, isteže nie….“ snažila sa protestovať Hermiona, ale oči sa jej zalievali slzami.
„Pozri, vidím, ako veľmi sa trápiš. Niečo predo mnou tajíš a bojíš sa mi to povedať. Tak čo je to, ak nejde o Harryho?“
„Nemôžem!“ zaúpela. „Nemôžem ti to povedať, Ginny.“
„Nech je to čokoľvek, som pripravená a zvládnem to. Ale potrebujem vedieť pravdu.“
„Nehnevaj sa na nás, Ginny. My sme ti nechceli klamať, ale keď som ťa vtedy videla….“
„Ja viem, Hermiona. Ďakujem ti, že si mi chcela pomôcť. Ale teraz naozaj potrebujem vedieť pravdu.“ trvala na svojom a snažila sa Hermionu presvedčiť.
„Keď som v ten večer prišla ku Kingsleymu, tvrdil, že už pár týždňov nemá o Harrym žiadne správy.“ začala teda potichu vysvetľovať, čo sa stalo.
„Pár týždňov? Prečo sa nejako nepokúsil s ním spojiť? Nejako ho hľadať?“
„Harry s jeho kolegom sa často presúvali z miesta na miesto, kvôli bezpečnosti, takže chcel ešte nejakú dobu počkať, či sa neozvú. Lenže
potom sa to zvrtlo v Azkabane a tak potreboval všetkých ľudí tu. Nemohol poslať nikoho, aby ho hľadal, navyše by to mohlo trvať veľmi dlho, keďže netušil, kde hľadať.“
„Chápem. Takže nešlo robiť nič, len čakať.“ chápavo prikývla Ginny. „A potom? Ako to, že ten medailón tak náhle prestal vyžarovať teplo a mágiu? Je teda naozaj…?“ nedokázala to vysloviť znova.
„Nevieme. Ten medailón začaroval Kingsley, aby sa spojenie s Harrym prerušilo a neznepokojovalo ťa. Nechcem myslieť na to, že by Harry…“
„Musíme veriť, Hermiona. Určite bude v poriadku. Pamätáš, keď ste hľadali viteály? Denne som umierala strachom o vás, pretože nik ani len netušil, kde by ste mohli byť. A boli ste preč skoro rok. Ale nikdy som neprestala dúfať. Tak ani teraz neprestaneme, dobre?“ Hermiona sa nesmelo usmiala. Odľahlo jej, že to Ginny prijala takto dobre, a že sa na ňu nehnevala.
„Ale nehovor to nikomu inému. Nechcem strašiť mamu ani ostatných, pokiaľ je nádej, že je Harry naozaj v poriadku. Súhlasíš?“
„Dobre, ale Kingsleymu poviem, že vieš pravdu.“
„Poviem mu to sama, keď sa tu dnes zastaví, nemaj strach.“
Potom sa ešte chvíľku rozprávali, ale Hermiona sa musela vrátiť domov. Ginny vo svojej izbe osamela. Stála pri okne a pozerala do diaľky, snažiac sa zistiť, kde by mohol byť jej muž. V jej srdci stále horel plamienok nádeje a verila, že tam niekde je a možno na ňu v tejto chvíli myslí. S hlbokým povzdychom sa odvrátila od okna a šla skontrolovať Lilly, ktorá už bola v postieľke a čakala na pusu na dobrú noc.
„Mami, kedy sa už vráti ocko?“ povedala Lilly, keď Ginny vošla do jej izby.
„Už čoskoro, určite.“ ubezpečovala ju matka.
„Chýba mi.“
„Mne tiež, srdiečko. Mne tiež. Ale už to nebude dlho trvať a bude tu zas s nami, nemaj strach. A teraz už spinkaj, princezná.“ pobozkala ju na čelo a zhasla svetlá v izbe.
„Dobrú noc, mami.“ ozvalo sa v tme. Zišla dole schodmi a v kuchyni našla rodičov zabraných do rozhovoru s ministrom.
„Dobrý večer, Kingsley.“ pozdravila ho.
„Ahoj, Ginny. Ako sa máš?“
„Ďakujem, je to lepšie. Dnes som veľa premýšľala a myslím, že mi to trochu pomohlo.“ odpovedala mu s miernym úsmevom. Kingsley prekvapene zdvihol obočie a skúmavo na ňu pozrel.
„Poď sa najesť, Ginny. Skoro celý deň si bola zavretá v izbe. Musíš byť hladná.“ začala hneď jej matka a už sa zdvíhala od stola.
„Mami, nechaj to tak. Vôbec nie som hladná, ale ak dovolíš, Kingsley, potrebovala by som s tebou hovoriť. Nepôjdeme sa prejsť?“
„Ginny, vonku je už tma.“ namietala Molly. Ale Kingsley vstal a ospravedlnil sa svojim hostiteľom. Podržal Ginny plášť tak, aby si ho mohla obliecť a vyšli spolu do mesačným svetlom zaliatej záhrady.
„Hovorila si s Hermionou?“ spýtal sa priamo.
„Áno, povedala mi pravdu. Myslíš, že je v poriadku?“
„Nechcem v tebe vzbudzovať falošné nádeje. Stále nemáme žiadne správy. Prepáč, ale naozaj nemôžem teraz pre neho nič urobiť.“
„To je v poriadku. Som si istá, že keby bola situácia iná, urobil by si všetko, aby si ho našiel. Povedz mi ale, ako to vypadá tu. Čo sa naozaj
deje?“
„Počula si o Azkabane. Netuším, čo presne Zmijozel chystá. U nás je stále pokoj, ale v Bulharsku je to naozaj zlé a šíri sa to stále ďalej aj za hranice. Je to len otázka času.“
„Čo môžeme robiť?“ spýtala sa Ginny a zastavila sa pri veľkom rozkonárenom dube, pri ktorom rada sedávala ako malá.
„Neostáva nám iné, len čakať. A čo bude potom? Ťažko povedať. Nevieme, aká veľká bude presila, ani aké sú ich plány.“
„Harry snáď na nič neprišiel?“
„Harry mal rozkaz nepúšťať sa do bojov a zostať v utajení. Jeho úlohou bolo nájsť oblúk a zničiť ho. Ale podľa jeho informácií proti nám stojí niečo, čo dovtedy nevidel. Tie bytosti za sebou nechávajú len mŕtve telá a pusté dediny a mestá. Nik útoky neprežil.“ vravel ustarane. Pri poslednej vete sa Ginny mierne roztriasla, ale ovládla sa. Harry žije. Cíti to.
„Našou jedinou šancou je nájsť a zničiť oblúk.“ pokračoval Kingsley.
„Ale dovtedy sa musíme brániť.“ rozhodla Ginny. „Hneď zajtra informujem členov BA a možno by mohli pomôcť aj bývalí členovia Fénixovho rádu.“
„Ginny….“ snažil sa protestovať, ale v odraze mesačného svetla uvidel jej odhodlaný výraz.
„Zvládli sme to s Voldemortom, zvládneme to znovu.“ uistila ho.
„Hneď zajtra informujem Minervu McGonagallovú a členovia rádu sa pripoja k vašej organizácii. Brumbálova armáda bude konečne viac, než len školské spoločenstvo.“
„Súhlasím.“ povedala Ginny zjavne spokojná so svojim návrhom. Zrazu spozornela. Akoby začula kroky niekde v diaľke. Započúvala sa do ticha, ale nič. Zrejme sa jej to len zdalo. Mlčky sa vracali smerom k domu, keď pri bráne zbadali stáť postavu v čiernom plášti. Začula ich. Otočila sa a namierila na nich hulkou. Kingsley pohotovo skryl Ginny za seba a tiež bol pripravený brániť ich. Ale razom neznámy sklonil prútik k zemi a pomaly vykročil smerom k nim.
Komentáre
Prehľad komentárov
ked to bude Harry - celkom od radosti ... boze, mozno sa uz preliecil a vratil sa domov ...
no mna drbne,
(Tessa, 15. 3. 2009 17:53)