Kapitola č. 28: Čo sa deje?
„Niekam sa chystáš?“
„Áno, rada by som navštívila svoju priateľku.“
„O koho ide? Musí to byť naozaj dobrá priateľka, keď ju teraz navštevuješ tak často. Nepamätám sa, že by si za ňou chodila už predtým.“ poznamenal pokojným hlasom Draco Malfoy. Sledoval svoju ženu, ktorá si práve česala svoje husté hnedé vlasy a chystala sa ísť von.
„Už som ti to predsa vravela, miláčik. Spoznali sme sa celkom nedávno a myslím, že je to skvelá žena. Ale nemyslím, že by si ju poznal.“
„Tak prečo ju niekedy nepozveš ty k nám? Rád by som spoznal tú tvoju úžasnú priateľku.“
„Ty by si ju chcel spoznať?“ otočila sa prekvapene Helena a pozerala manželovi do jeho svetlo modrých očí.
„Isteže.“ usmial sa Draco. „Čo tak pozvať ju zajtra na večeru?“
„Nemysli si drahý, že som ju už dávno nepozvala, ale momentálne toho má veľmi veľa. Jej manžel je pracovne už niekoľko týždňov v zahraničí a tak sme sa dohodli, že nás obaja navštívia len čo sa vráti. Verím tomu, že si vy dvaja budete rozumieť.“ usmiala sa tajomne a umlčala ho bozkom.
„Síce tvoju priateľku nepoznám, ale jedno sa jej musí nechať. Má na teba dobrý vplyv. V poslednom čase si oveľa živšia a veselšia a to rád vidím.“ uznal Draco.
„Rozhodne sa tak aj cítim. Priatelia sú v živote naozaj dôležití. A keď už sme pri tom, nemyslíš, že aj náš syn by bol šťastnejší, keby si svojich priateľov mohol vyberať bez obmedzenia?“
„A vari tak neurobil?“ rozčúlil sa náhle Draco. „Počul som, že sa v škole stýka nielen s Potterom ale aj s tou malou Weasleyovou, hoci som mu to vyslovene zakázal.“
„Ale Draco.“ jemne ho tíšila a pristúpila bližšie, pretože sa od nej odtiahol. „Myslím, že by sme mu v tom nemali brániť. Síce sa s nimi stretáva a určite je mu s nimi dobre, ale nič, dokonca ani najlepší priatelia mu nenahradia otca Draco. Scorpius sa trápi, že sa naňho preto hneváš. Myslí si, že ťa opäť sklamal a že ho máš preto menej rád.“
„Ale veď je to nezmysel. On ma nesklamal.“ ohradil sa.
„Ja viem že nie, ale vie to Scorpius? Povedal si mu to niekedy? Kedy si mu naposledy napísal list a povedal mu, že ho máš rád?“ pokračovala, akoby ju nebol prerušil. Draco sa zamračil. Isteže má svojho syna rád. Aj napriek tomu, že nie je vo všetkom ako on. Ba dalo by sa povedať, že jeho syn je jeho pravým opakom. Ale to je len dobre. Draco sa hanbil za to akým bol človekom a ani najväčšia snaha o zmenu nezmení názor niektorých na jeho osobu. Scorpius je oveľa lepší než on a mal by mu dať najavo, že je naňho hrdý. Ale ako? Nevedel dávať príliš najavo svoje city. Akoby aj mohol? Jeho otec ho to nikdy nenaučil a jeho matka ho príliš rozmaznávala, aby tak napravila aspoň niektoré otcove chyby. Ale ani jeden z nich ho nenaučil milovať niekoho.
Keď spoznal Helenu, bolo to ťažké. Bola úplne iná než väčšina dievčat, ktoré dovtedy poznal. Upútala ho na prvý pohľad. Spočiatku ho odmietala, pretože bol veľmi samoľúby a sebecký. Ale on sa do nej zaľúbil a to ho doviedlo k zmene. Pomohla mu aspoň trochu sa zmeniť a on sa od nej neustále učil niečo nové. Aj teraz vedel, že Helena má pravdu. Nemal by brániť synovi v šťastí, ale niečo v jeho vnútri bolo silnejšie. Ide o Potterovho syna a to je neprípustné.
„Nechajme to!“ povedal trochu príkro. „Nechcem sa hádať. Urobím, čo uznám za vhodné.“ bez ďalších slov zamieril k dverám spálne a vykročil do haly.
„Dobre sa bav!“ zakričal ešte, než zavrel dvere a začul tichý povzdych svojej manželky.
Ozvalo sa tiché zaklopanie a následne sa otvorili dvere. „Dobrý deň.“ pozdravila Helena dve ženy stojace v kuchyni pri peci.
„Helena, vitajte u nás.“ privítala ju Molly Weasleyová.
„Nože sa posaď.“ ponúkla jej Ginny voľnú stoličku. Helena ju vďačne prijala a o chvíľu už spoločne všetky tri sedeli pri dlhom stole a popíjali čaj. Draco mal pravdu keď vravel, že ich navštevovala často. Ginny ju zoznámila so svojou mamou a Hermionou Grangerovou-Weasleyovou. Všetky si spolu tak dokonale rozumeli, až sa zdalo, že je to nemožné. Doteraz spoznala v Anglicku len zopár Narcissiných známych a to boli zväčša staršie dámy z čistokrvných a veľmi bohatých rodín. S nimi si príliš nerozumela, zato tu sa cítila veľmi príjemne a rada sa sem vracala. Pomáhala dievčatám s varením, pričom sa sama čomusi priučila, alebo tak ako dnes sedeli pri stole a rozprávali sa.
Predpoludním sa k nim pripojila aj Hermiona a Lilly bola rada, že má spoločnosť. Odbehli s Hugom do izby hneď po obede a nechali dole v kuchyni ženy zabraté do živej diskusie. Ginny sa postavila, aby priniesla kávu a sušienky, no cestou späť k stolu sa niečo stalo. Ruky sa jej roztriasli a tácka jej z nich vypadla. Všetko, čo na nej bolo sa roztrieštilo na malé kúsky. Ginny zalapala po dychu. Srdce jej bilo ako splašené. Akoby sa snažilo dostať zo zovretia, v ktorom sa v jedinej sekunde ocitlo. Z bolestného zovretia strachu. Nohy sa jej podlomili a klesala k zemi. Rukou si siahla na hruď a s očami plnými sĺz pozrela na matku a priateľky. Tie hneď pribehli k nej a spoločnými silami ju odviedli ku gauču, kde ju uložili. Nevnímala, čo sa s ňou deje. Vnímala len jediné. Tu obrovskú bolesť, ktorá ju zasiahla v jedinom okamihu. V ruke zvierala medailón, z ktorého sálalo teplo a stále dookola šepkala:
„Harry! Harry nie! Nie, prosím!“
Komentáre
Prehľad komentárov
som zvedavá, čo sa tomu chudakovi stalo ... už by si zaslúžil kus pokoja ...
no a Harry je v keli
(Tessa, 15. 3. 2009 17:19)