Kapitola č. 26: Nové začiatky
Harry bol preč už takmer týždeň a zatiaľ čo on sa ukrýval v horách v Bulharsku, jeho rodina žila v Godrikovom dole ďalej pokojným životom. Od jeho odchodu sa neudialo nič zvláštne. Ešte boli prázdniny a tak bola Ginny s deťmi stále v ich dome. Denne chodila pomáhať Hermione starať sa o Viktora, ktorý sa vďaka madam Pomfreyovej rýchlo zotavoval. Už mohol sám vstať z postele a tráviť s nimi trochu času. Nebyť starostí o Harryho, ktoré jediné im bránili naplno si vychutnávať pretrvávajúcu sviatočnú atmosféru, boli by to nesporne jedny z najkrajších vianočných sviatkov, ktoré zažili.
Deti sa našťastie od starostí dokázali odpútať a hoci im ocko chýbal náležite si užívali voľné dni. Ak práve nelietali vonku na metlách, tak hrali kúzelnické šachy, alebo rachavého Petra. Albus sa občas utiahol do vzdialenejšieho kúta, keď sa ostatné deti nadšene zabávali a čítal nejakú knižku. Ginny si veľmi pozorne všímala jeho nadšený výraz pri čítaní a zaujímala sa, čo je to za knihu. Zistila, že je to ten záhadný darček od Scorpia Malfoya a že je to kniha, ktorú má Albus najradšej zo všetkých z Bradavickej knižnice. Zvláštne bolo, že on dal Scorpiovi tiež jeho obľúbenú knihu. Aká náhoda, pomyslela si Ginny. O synovom novom kamarátovi sa dozvedela od Harryho, ale s Albusom o tom zatiaľ nehovorila. Teraz ho však poprosila, aby mu o ňom porozprával. Nebola však jediná, ktorá ho počúvala, pretože Albus o ňom hovoril s takým nadšením a zaujatím, že dokonca Hermiona spozornela. Nemohla veriť, že hovoria o Malfoyovom synovi, no keď sa k nim pridala uistila Ala, že Rose určite nebude namietať proti novému kamarátovi, ak ho lepšie spozná. V duchu potriasla hlavou, pretože sa jej to zdalo nemožné, ale predsa aj zázraky sa občas dejú.
Dva dni pred odchodom Bradavického expresu vládol v dome čulý ruch. Chlapci zháňali svoje veci a neustále zahŕňali mamu otázkami, kde ich nájdu. Tá im s úsmevom na tvári pomohla s balením a sama zabalila pár vecí pre seba a Lilly. Ako chcel Harry, presťahuje sa k svojim rodičom a ostane tam, kým to bude nutné. Kým mala doma deti, bola v poriadku. Nemala veľa času na rozmýšľanie. No po večeroch, keď detský hlahol utíchol a ona sedela sama pred kozubom, či v spálni, myšlienkami bola pri ňom. Občas, keď jej zrak spočinul na hodinách, ktoré dostala od mamy, zovrelo sa jej srdce úzkosťou. Harryho ručička zotrvávala v pozícii V nebezpečenstve od chvíle, čo prekročil hranice Bulharska tri dni po odchode z domova. Jej medailón však pokojne visel na jej krku a ona vedela, že keby šlo o priame ohrozenie Harryho života, cítila by to. V Bulharsku bol teraz v ohrození každý, pomyslela si a touto myšlienkou sa upokojovala keď usínala. Nadišiel deň návratu do Bradavíc. Lilly ostala s Hugom a Hermionou, zatiaľ čo Ginny odvážala deti na stanicu Kings Cross v Londýne. V aute Al povedal Rose o svojom novom kamarátovi. Nevšímal si pritom Jamesov posmešný výraz. Rose ho pozorne počúvala a sľúbila, že mu dá šancu, ale len preto, že ju o to Albus prosí. Určite s ňou bude súhlasiť aj Arnie a môžu začať už vo vlaku. Scorpius si k nim môže vo vlaku prisadnúť, navrhla Rosie.
James síce otcovi sľúbil, že nechá Albusa, aby si priateľov vybral sám, ale nemal náladu stráviť cestu vlakom v jednom kupé so zmijozelom a tak hneď na stanici vyhľadal svojich kamarátov. Letmo sa rozlúčil s mamou a bratovi povedal, že sa uvidia neskôr. A už ho nebolo. Ginny s Alom a Rosie prechádzali po nástupišti popri vlaku, aby našli Arnieho a Scorpia. Netrvalo im to dlho a našli Arnieho, ktorého sprevádzal jeho otec. Príjemný nižší muž sa predstavil a prehodil s Ginny pár zdvorilých slov. Rose s Arniem už nasadli do vlaku a Ginny pomohla Alovi s kufrom, ale ten ešte trval na tom, že musí nájsť Scorpiusa.
„Tamto je!“ vykríkol odrazu a rozbehol sa smerom k dvojici stojacej takmer na druhom konci vlaku. Ginny ho dohonila a zostala stáť zoči voči vysokej a štíhlej žene s modrými očami a dlhými hnedými vlasmi. Tá si ju podozrievavo prezrela, no potom sa na jej tvári usadil nesmelý úsmev.
„Vy asi budete pani Potterová.“
„Áno a vy musíte byť pani Malfoyová, ak sa nemýlim.“ odpovedala jej Ginny rovnako milým hlasom a úsmev jej opätovala. Pár krát sa už síce videli, no nikdy neboli oficiálne predstavené. Ginny bola táto mladá žena celkom sympatická a nechápala, ako sa mohla stať Dracovou ženou. Rozdhodne by sa k nemu hodil niekto viac úlisný a protivný. Niekto ako Pansy Parkinsová, s ktorou Draco ešte v škole chodil.
„Môj syn cez Vianoce často spomínal Scorpiusa.“ začala Ginny konverzáciu. Obe ženy sledovali, ako sa ich synovia radujú z opätovného stretnutia.
„Áno, myslím, že sa skamarátili.“ povedala nesmelo Scorpiova matka Helena. Skúmavo pritom hľadela na Ginny, akoby chcela vyčítať z jej výrazu, aký má na toto priateľstvo názor.
Ona sama počula dosť o vzťahu Draco a Harry, no len z pohľadu svojho manžela. Keďže pochádzala z Rakúska, nemala možnosť spoznať Harryho osobne. Ale poznala svojho manžela a jeho prchkú povahu a sama by rada spoznala toho muža, ktorého on tak neznáša. Verila, že mu krivdí a keď Scorpius cez prázdniny spomenul Albusa Pottera, zbystrila pozornosť. Najprv musela utíšiť svojho manžela, ktorý absolútne nesúhlasil s tým, aby sa jeho syn spolčoval s kýmkoľvek z Nebelvíru a tobôž nie so žiadnym Potterom. Potom musela vysvetliť Scorpiusovi, že ocko je len trošku unavený a svoje slová nemyslel vážne. Uistila ho, že na ich priateľstve, pokiaľ je úprimné a obojstranné, nie je nič zlé a nik mu v ňom nebude brániť. Ani otec nie.
Teraz tu stála skúmajúc tvár Ginny Potterovej. Tá pochopila jej rozpaky a pokojne odvetila:
„Máte pravdu, náš Albus len žiaril šťastím, keď nám o ňom doma rozprával. Váš syn je určite veľmi milý chlapec.“ Po týchto slovách napätie medzi ženami opadlo. Bol najvyšší čas, aby chlapci nastúpili do vlaku. Albus viedol Scorpia do kupé, ktoré už obsadili Rose a Arnie a z okienka obaja zamávali svojim mamám. Tie za nimi pozerali, kým im vlak nezmizol z dohľadu.
„Nemáte chuť zájsť na kávu?“ navrhla Ginny. Helena bola tou otázkou zaskočená, ale neprotestovala. Ginny jej bola veľmi sympatická a kto vie, možno by spoločnými silami mohli zmeniť súčasné vzťahy medzi rodinami. Začali s tým deti, prečo by teda ony nemohli pokračovať?
„Isteže, veľmi rada.“ odpovedala pokojne.
Vyhľadali malú kaviarničku v Šikmej uličke a v jej príjemnom prostredí sa veľmi živo rozhovorili o svojich rodinách. Nadšene sa zhovárali o deťoch a obe prejavili radosť nad ich vzájomným priateľstvom.
„Dodnes som veľmi nepochopila, čo sa stalo medzi vašim a mojim mužom.“ pripustila Helena.
„Viete, je to vlastne veľmi dlhá história. Začalo to už v prvom ročníku a ťahalo sa to s nimi až do konca.“ začala s vysvetľovaním Ginny.
„Rivalita medzi Zmijozelom a Nebelvírom bola na škole vždy.“
„Áno, to som si domyslela keď Draco nesúhlasil s tým, aby sa Scorpius priatelil s kýmkoľvek z inej fakulty, obzvlášť z Nebelvíru.“ pripustila Helena.
„Draco bol jedným z najväčších zástancov tejto rivality. Nemôžem tvrdiť, že my, Nebelvírčania sme po ich priazni túžili. Bolo to v nás tak vždy zakorenené a nik z nás nemal snahu to nijak meniť.“ pokračovala Ginny vo svojom rozprávaní.
„Draco začal nenávidieť Harryho vo chvíli, keď odmietol jeho priateľstvo a radšej si vybral za kamaráta môjho brata. Tým to začalo. A pokračovalo to tým, že Harryho neznášal vedúci Zmijozelskej fakulty, profesor Snape a ten Draca v jeho nevraživosti podporoval.“Helena sa zahanbila pri týchto slovách. Ginny videla jej rozpaky a rýchle pokračovala.
„Draco túto ich hru síce začal, ale ani Harry v tom nebol úplne nevinne. Začal mu to oplácať rovnakou mincou a nenávisť medzi nimi sa prehlbovala.“
„A to všetko len pre pár hlúpych nevinných žartov?“ spýtala sa skleslo Helena.
„Nakoniec tie nevinné žartíky vyústili v dosť kruté žarty a Harry s Dracom zrazu stali na opačných stranách. Kým Harry bojoval proti Voldemortovi, Draco so svojou rodinou boli naopak na jeho strane.“
„Áno, o tom viem. Draco aj jeho matka to veľmi ľutujú.“ povedala na mužovu obranu.
„Verím, že áno. Aj Harry to tvrdí a hoci Dracovi nemôže po toľkých rokoch úplne odpustiť, viem, že už voči nemu nechová nenávisť.“
„To ja bohužiaľ o Dracovi povedať nemôžem.“ hlesla potichu Helena. „Mrzí ma to, pretože môj syn je priateľom vášho a mne osobne ste aj vy veľmi sympatická.“ prezradila Helena.
„ Priznám sa, že tie sympatie sú vzájomné. Ale ja v tom nevidím žiaden problém. Ja ani môj manžel Albusovi nebudeme brániť udržiavať so Scorpiusom priateľské vzťahy a neviem, čo by malo brániť nám dvom. Sme dospelé ženy schopné samostatne myslieť a rozhodovať. Rozhodne by som vás rada lepšie spoznala.“
„To by bolo milé, ale neviem, čo na to povie môj manžel.“
„Vy sa ho snáď bojíte? Je k vám zlý?“ spýtala sa ustarane Ginny. Helena rýchlo pokrútila hlavou a zatvárila sa pohoršene už len pri tom pomyslení.
„Nie, to rozhodne nie. Možno to nikto nepochopí, ale ja poznám Draca ako veľmi jemného človeka, milujúceho manžela a otca. Denne sa presvedčujem o tom, ako veľmi nás má rád. Viete, Scorpius nie je ako on. Zdedil viac mojich vlastností. Viem, že ho nadovšetko miluje, ale zažil aj pár sklamaní. Videla som ako veľmi ho ranilo keď zistil, že Scorpius má strach z výšok a lietania. Draco tajne dúfal, že zdedí rovnaký talent na famfrpál ako on. Trápi sa tým vo svojom vnútri, ale snaží sa pred chlapcom nedať na sebe nič poznať. Nezabudne ho pochváliť pri každej príležitosti a naopak, nevyčíta mu ak v niečom nevyniká.“
„To naozaj nevyzerá na Draca, akého ho poznáme my. Ale verím vám.“ uznala Ginny. „Draco sa v posledných rokoch naozaj zmenil. Neodoprie mi jediné želanie, ale viem, že keď začnem naliehať v čomkoľvek čo súvisí s vašou rodinou, zatne sa a nič s ním nepohne. Ak môžem povedať, že svojho muža poznám, potom si dovolím tvrdiť, že uznal svoju chybu a rád by zmenil aj vzťah k vášmu mužovi, ale jeho hrdosť mu bráni.“
„Áno, Malfoyovská hrdosť je to, čím všetko začalo.“ potvrdila Ginny. „No, ale keďže máme tak tvrdohlavých manželov, ktorí sa v tomto asi sami k činu neodhodlajú myslím, že je na čase, aby sme prevzali iniciatívu, nemyslíte?“ navrhla.
„To by bolo skutočne najlepšie.“ zasmiala sa druhá žena tejto ponuke. „Tak čo keby sme začali tým, že k nám prídete na večeru? Alebo myslíte, že je to veľmi rázny prvý krok?“
„Myslím, že v tomto prípade iný než rázny krok neprichádza do úvahy, ale bohužiaľ môj manžel je pracovne mimo a neviem, kedy sa vráti. Takže zatiaľ by som ostala pri tom našom vzájomnom spoznávaní.“ navrhla opäť Ginny. „A pritom môžeme zosnovať nejaký účinný plán, ktorý by prelomil aj hrdosť vášho manžela. Verím, že najúčinnejšou zbraňou bude práve priateľstvo našich synov.“ zamyslela sa. V tej chvíli netušila, ako blízko pravdy boli jej slová.
„Tak teda na nové začiatky.“ povedala Helena a zdvihla svoj pohár s vínom, ktoré medzičasom objednala. Ginny ju nasledovala.
„Na nové a lepšie začiatky.“ doplnila.
Kým v Šikmej uličke dve ženy rozjímali nad kávou, vo vlaku do Bradavíc tiež niečo začínalo. Albus priviedol Scorpiusa do obsadeného kupé a predstavil ho Rose a Arniemu. Chlapec im nesmelo kývol na pozdrav a sadol si do kúta pri okne. Chvíľu nik z nich neprehovoril, pretože pre všetkých bola táto situácia veľmi zvláštna. Ale to by nebol Albus Potter, aby sa nesnažil svojich priateľov dať dohromady. Chvíľu sa rozprával so svojou sesternicou, potom naopak presunul svoju pozornosť na zamĺknutého chlapca pri okne a snažil sa vtiahnuť ho do rozhovoru. Napokon, ako to u detí býva zvykom sa ľady pohli a bariéry z predsudkov padli. Štvorica sa zvyšok cesty skvelo bavila a aj zakríknutý blonďavý chlapec sa viac osmelil a spoločne veselo štebotali. Deti pochopili, že majú veľa spoločného a Rose ocenila najmä Scopriusov záujem o štúdium.
Keď si bol Albus istý, že dosiahol čo chcel, jeho detskú dušičku naplnil nekonečný pocit blaha a radosti. Podarilo sa! Ja som to dokázal! plesal vo svojom vnútri. Bol si istý, že urobil správnu vec a keby tu teraz bol ocko, určite by naňho bol veľmi pyšný. Pri spomienke na otca sa trošku zamračil, pretože mu bolo smutno, no pohľad na tých troch ho z jeho úvah rýchlo vytrhol. Už to teda nebola trojica, ale štvorica nerozlučných priateľov, ktorú v Bradaviciach každý so záujmom sledoval.
Komentáre
Prehľad komentárov
má priateľov ... to je pekné ... a dojala ma aj časť, kedy išla Ginny na rande s Heľkou ... som mala slzy na krajíčku, vážne ...
aaa Scorpik uz nie je sám,
(Tessa, 15. 3. 2009 17:01)