Kapitola č. 25: Bystrozori
„Ahoj, Arnold. Pripravený?“ pýtal sa Harry asi päťdesiatročného muža, ktorý naňho čakal pri jednom z krbov na ministerstve. Bol to vysoký štíhly muž s krátkymi, svetlo hnedými vlasmi a jasnými modrými očami. Tento vskutku príjemný muž mal byť Harryho spoločníkom v najbližších dňoch. Bol to jeden z najlepších bystrozorov, ktorých mal Harry na oddelení. A čo bolo výhodou pre jeho zamestnanie, a aj preto si ho tentoraz Harry vybral, je to, že Arnold Henry nemal rodinu. Nemal nikoho, kto by sa oňho bál, keď musel ísť do nebezpečnej situácie, akou sa zdala byť ja táto. Harry sa nemusel rozhodovať dlho, keď si ho vyberal. Vďaka jeho kvalitám bol na túto úlohu naozaj najlepšou voľbou.
Arnold bol vybavený, podobne ako Harry, menším batôžkom a metlou. Väčšinu potrebných vecí si zmenšili, aby sa im vošli do batohu, pričom medzi nimi bol aj stan a niekoľko vecí zo základnej výbavy bystrozora.
Ešte raz v ten deň sa Harry vrátil do svojej kancelárie, aby si s Arnoldom skontrolovali, či majú naozaj všetko potrebné. Nesmelo chýbať niekoľko základných lektvarov a základné potreby na ich prípravu. Teraz si Harry často uvedomoval potrebu vedieť správne namiešať ten či onen lektvar a vlastne vďaka Snapeovej tvrdej výuke s tým dnes nemal veľké problémy, hoci nikdy nepatril medzi najlepších. Znova s Arnoldom prešli plán ich cesty, keď sa ozvalo zaklopanie. Bolo už veľmi neskoro a v túto dobu tu už Harry nikoho nečakal. Otvoril dvere a dnu vošiel Kingsley Pastorek.
„Prišiel som sa rozlúčiť a zaželať vám veľa šťastia.“ začal bez okolkov.
„Ďakujeme.“ odpovedali zborovo Harry s Arnoldom.
„Budeme ho tuším potrebovať.“ dopovedal ešte Harry. „Je niečo nové?“
„Okrem ministerstva a Kruvalu nebola napadnutá žiadna iná inštitúcia, ale bolo hlásených pár zmiznutí. Zdá sa, že zmizol aj riaditeľ Kruvalu a niekoľko učiteľov a žiakov. Zväčša tých, čo sa nejakým spôsobom zaujímali o čiernu mágiu viac, než je normálne.“
„Takže si myslíš, že ich získali na svoju stranu?“ dedukoval Harry.
„Je to možné. Určite niečo hľadali a možno stále hľadajú. Neviem, či sa im podarilo nájsť to. Len riaditeľ Kruvalu by dokázal povedať, či niečo z ich zbierky zmizlo.“
„Namiesto toho si on zmizol tiež, chápem. Tak teda, myslím, že by sme mali vyraziť.“ rozhodol Harry a rozlúčili sa.
Prvá časť cesty bola pomerne rýchla. Preniesli sa na miesto, ktoré obaja poznali a ktoré bolo zároveň najbližšie hraniciam Anglicka. Zvyšok cesty však museli absolvovať vo vzduchu. Avšak počasie im veľmi neprialo. Krutá zima v túto decembrovú noc im chcela dokázať, že ona je teraz vládkyňou na zemi a žiadnemu pocestnému sa neujde ani kvapka jej milosrdenstva. Asi po dvoch hodinách letu sa museli celí premrznutí utáboriť a prečkať prvú noc v stane. Rozložili si oheň, aby sa trochu zahriali a uvarili si čaj. Za pár hodín začne svitať a bude čas pokračovať v ceste. Takže sa nezdržovali dlhým zhováraním a chceli si na chvíľu oddýchnuť. Rozostavili okolo stanu niekoľko ochranných kúzel a pri dohárajúcom ohni zaspali pod teplými dekami.
Vstávali spolu s prvými slnečnými lúčmi, ktoré si predierali cestu cez husté tmavé oblaky. Nakoniec však podľahli a nadobro zanikli v ich temnote. Harry s Arnoldom však nedbali na zlé počasie a napriek ukrutnému vetru a snehu, ktoré na nich zoslala sama pani Zima, leteli ďalej celý deň a takmer celú noc. Občas však museli zakotviť v nejakej síce chladnej, no pred vetrom a snehom ich chrániacej jaskyni, kde sa mohli zohriať a načerpať nové sily. Tieto prestávky neboli dlhé, ale časté a nutné, inak im hrozilo podchladenie. Napriek ohrievacím kúzlam, ktoré na seba použili, sa im zima zarývala až do morku kostí. Skúsení bystrozori si však poradili a po troch dňoch únavnej cesty konečne dorazili do cieľa.
Usadili sa v jednej jaskyni na severe Bulharska, blízko jedného z väčších miest. Tam začala ich misia. V čom spočívala? Ich prvou úlohou bolo sledovať situáciu v krajine a zhodnotiť ju. Na prvý pohľad tu vládol nepokoj a neistota. Hrozba niečoho zlého visela vo vzduchu a zakrádala sa do duší ľudí ako zlý prízrak. Nielen čarodejnícka komunita, ale aj mudlovia ju pociťovali a v mnohom ju podporovalo aj chmúrne počasie. Ak práve nesnežilo tak aspoň mrholilo a slnko nevykuklo spoza mrakov už niekoľko dní. Harry s Arnoldom denne chodili medzi ľudí, ale keďže nechceli vzbudzovať podozrenie, používali mnoholičný lektvar. Museli vystupovať tajne tak, aby nik netušil, že tu vôbec sú. Skúmali náladu v mestách a dedinách, a sledovali stopy mágie, ktoré by ich mohli naviesť správnym smerom. Kruval bol neďaleko ich terajšieho stanoviska a tak sa hneď v prvý deň dozvedeli, že školu zavreli pár dní po útoku na ňu. Okrem ďalších pár zmiznutí sa z novín dočítali aj o pár vraždách nielen mudlov, ale aj celých čarodejníckych rodín. Útoky nemali žiadnu chronologickú súvislosť, objavovali sa náhodne a zatiaľ nie veľmi často. Vypadalo to, akoby sa hlavná príčina toho všetkého posúvala viac do stredu krajiny a tak sa aj Harry s Arnoldom po krátkej úvahe rozhodli, že je načase zmeniť pôsobisko a opäť sa metlami presunuli inam.
Dni ubiehali stále rovnako. Sledovanie im prinieslo pár nových informácií, ale nepriviedlo ich k cieli. Ten im neustále unikal, no zdalo sa, že sa mu približujú. Večery trávili úvahami nad svojimi možnosťami a plánovali svoje ďalšie kroky. Často sa tiež zhovárali o svojom súkromí. Arnold bol v skutočnosti málovravný človek, no rád spomínal na roky strávené v Bradaviciach a rozprával o tom, aké to tam bolo, než ich spoznal aj Harry. Jeho mlčanlivosť zrejme pramenila z jeho samoty, ktorú prežíval, odkedy prišiel o rodinu v prvej vojne proti Voldemortovi. Keď s Harrym sedávali pri ohni, rozhovoril sa najprv ostýchavo, no postupom času jeho rozpaky ustúpili a bolo to, akoby sa poznali už roky. Harry mu na oplátku rozprával o svojej rodine, svojich deťoch a spoločne sa smiali mnohým veselým príhodám. Nebolo dňa, aby si Harry nespomenul na Ginny a deti. Čo asi teraz robia? Sú v poriadku? Netrápi sa Ginny veľmi? Tieto myšlienky sa mu rojili v hlave vždy hlavne pred spaním, keď ich nechal voľne plynúť vo svojej mysli. Neboli to však jediné myšlienky, čo ho sužovali. S danou situáciou sa vynárali aj obavy. Obavy z budúcnosti. Nielen to, čo bude, keď to všetko vypukne naplno a čo to bude znamenať pre celý čarodejnícky svet. Ale v Harryho mysli sa vytvorila aj jedna celkom opodstatnená obava, týkajúca sa jeho samého. Prízraky minulosti mu boli v pätách.
Komentáre
Prehľad komentárov
sme v prdeli ... citim to v kosti (nepoviem ktorej), ale zacina nam prituhovat.
Asi zavriem okno :D
a je to jasne,
(Tessa, 15. 3. 2009 16:39)