Kapitola č. 10: Vyšetrovanie
Z ministrovej kancelárie zamieril Harry rovno do ministerskej knižnice, aby našiel viac informácií o zmiznutom predmete. Nejaké knihy už mal doma, ale stále to nestačilo. Našiel tu niekoľko zaprášených kníh o starodávnych artefaktoch, ďalšiu s názvom Pozostatky čiernej mágie a Medzi životom a smrťou. Knihy ako tieto by človek nikdy nenašiel v Bradavickej knižnici a aj tu bolo ich požičiavanie prísne obmedzované. Samozrejme pre Harryho žiadne obmedzenia neplatili. Vzal si knihy do svojej kancelárie. Cestou stretol len pár ľudí, ktorí mali práve v nedeľu službu, ostatní si užívali voľný víkend. Harry však musel povolať pár bystrozorov, aby mohol zahájiť vyšetrovanie. Kozubom zavolal dvoch svojich služobne starších kolegov a keď sa k nemu pridali, informoval ich o vzniknutej situácii. Nemali žiadne stopy, takže museli začať na odbore záhad.
Najprv preskúmali miestnosť, z ktorej oblúk zmizol. Harry vyslovil niekoľko zložitých latinských zaklínadiel, no neobjavil nič, čo by svedčilo a prítomnosti niekoho nepovolaného, presne ako tvrdil Albert. Ale po oblúku ani stopy. Jediné, čo svedčilo o jeho prítomnosti v tejto miestnosti bola čierna mágia, ktorú bolo cítiť vo vzduchu. Raz mu Brumbál povedal, že dokáže vycítiť prítomnosť mágie, no vtedy Harry tomu vtedy nerozumel. Teraz je však aj on jedným z tých, čo ju dokážu vycítiť. A práve na tomto mieste bola jej koncentrácia tak vysoká, až sa čudoval, že sa nerozšírila ďalej po celom ministerstve. Keď po dôkladnej prehliadke nič nezistili, Harry zabezpečil miestnosť a poveril kolegov výsluchom. Nemali veľmi na výber a či chceli, alebo nie, museli začať medzi pracovníkmi odboru záhad. Harry vedel, že to môže trvať aj hodiny a on potreboval preštudovať tie knihy, aby sa o záhadnom oblúku dozvedel čo najviac. Rozhodol sa vziať si ich so sebou a vrátiť sa domov. Požiadal kolegov, aby ho osobne informovali o tom, čo zistia a kozubom sa vrátil do svojho domu v Godrikovom dole. Nikoho doma nenašiel a tak si len rýchlo pripravil sendvič a zavrel sa v pracovni. Na stole si rozložil všetky knihy, vrátane tých, ktoré mal vo svojej knižnici. Tie si kúpil, aby zistil, či nie je nejaká nádej na záchranu Siriusa. Šanca, že je to možné bola mizivá, no Harry pátral, kým neodhalil skutočnú podstatu oblúka. Znova si vyhľadal príslušnú kapitolu v knihe, ktorú už predtým čítal. Stálo v nej:
Kamenný oblúk, známy tiež ako Oblúk smrti je jedným z najstarších magických artefaktov. Jeho pôvod nebol nikdy dokázaný a môžeme sa o ňom len dohadovať. Predpokladá sa, že ho vytvoril jeden zo zakladateľov Bradavickej školy čar a kúzel, Salazar Zmijozel. Tento čarodejník bol vždy viac než zaujatý čiernou mágiou a tento oblúk by mohol byť jedným z mnohých jeho nebezpečných výtvorov. Zmijozel, rovnako ako mnoho černokňažníkov po ňom sa snažil dosiahnuť nesmrteľnosť a ovládnuť svet. Chcel vytvoriť priechod medzi svetom živých a mŕtvych a k tomu mal slúžiť tento oblúk. Ako presne táto vec funguje nie je známe a jediné, čo s určitosťou vieme je, že ľudia, ktorí spadli za závoj v tomto oblúku sa nikdy nevrátili medzi živých. Zrejme sú odsúdení k večnému zatrateniu medzi životom a smrťou.
Keď to Harry čítal prvýkrát pred niekoľkými rokmi, bolo to, akoby mu niekto vrazil dýku priamo do srdca. Sirius teda nie je mŕtvy, pomyslel si vtedy, ale je odsúdený k ďalšiemu utrpeniu. Po tom, čo zažil v Azkabane zrejme ani teraz nenašiel pokoj a to všetko je Harryho vina. Hoci sa v knihe píše, že nik sa z onoho sveta nevrátil medzi živých, Harry sa nevzdával a hľadal ďalej. V tej dobe však veľa informácií nezískal.
Dnes, s neobmedzeným prístupom do ministerskej knižnice, však našiel niečo viac. Podľa všetkého bol oblúk na ministerstve jedným z páru. Dva oblúky spojené dohromady majú skutočne vytvoriť bránu medzi životom a smrťou. Tým, že boli od seba oblúky oddelené, sa každý, kto prepadne za závoj dostane medzi tieto dva svety a tam čaká, kým oblúky nebudú opäť spojené, aby sa mohol vrátiť. Harrymu pri tom poskočilo srdce novou nádejou, ktorá sa v ňom rozhorela. Takže predsa by mohol Siriusa zachrániť. Ale keď čítal ďalej, zistil, že pokúšať sa o niečo také je čisté šialenstvo. Ľudia, ktorí uviazli za závojom vraj neskutočne trpia a po krátkej dobe sa zbláznia. Z číreho zúfalstva prahnú po pomste a keďže sa nemôžu vrátiť, spoza závoja lákajú stále nové a nové obete, aby sa k nim pridali k tomuto utrpeniu. Keby sa ktokoľvek z nich vrátil medzi živých, už by nikdy nemohol žiť ako kedysi. Sú to už len ich duše, ktoré v tomto svete prebývajú. A keby sa tie vrátili späť, rozpútalo by sa peklo na zemi. Autor hovoril o tom, čo by sa mohlo stať, keby sa medzi živých vrátili tieto uväznené duše. No Harry pomyslel na niečo iné. Ak by boli schopné vrátiť sa oni, zrejme by to isté platilo aj pre mŕtvych. Pri tejto myšlienke ho striaslo a nechcel ani pomyslieť na to, že by sa mohol vrátiť Voldemort či Salazar Zmijozel a mnoho ďalších, ktorí na tomto svete spôsobili už dosť utrpenia. Prezrel všetky knihy a nedozvedel sa nič dôležité. Ani zmienka o tom, že jeden oblúk bol umiestnený na ministerstve a už vôbec nie o tom, kde by sa mohol nachádzať druhý. Ale to mu nestačilo. Nemohol prísť na nič, čo by ho doviedlo k oblúku ani k tomu, kto by sa mohol pokúsiť ho zneužiť vo svoj prospech. Bude potrebovať pomoc. Ale kto by mohol vedieť viac, než je v týchto knihách, pýtal sa sám seba. A v tom sa mu v hlave zrodila spásonosná myšlienka. Ak je niekto, kto mu môže pomôcť, je to Albus Brumbál. Presne tak. Potrebuje sa s ním poradiť a tak zaklapol poslednú knihu a na čistý pergamen napísal správu profesorke McGonagallovej, v ktorej ju prosí o návštevu v Bradaviciach. Poslal ju pomocou letaxu, aby mohla riaditeľka odpovedať a spresniť čas schôdzky. Nemal by rozhovor s Brumbálom dlho odkladať, ak sa totiž niekto pokúša spojiť oblúky, čas je v tomto prípade veľmi vzácny. Ale dnes musel čakať na správy z vyšetrovania a už bol skoro večer.
Práve dočítal odpoveď od riaditeľky školy, že ho očakáva druhý deň ráno o deviatej, keď začul v kuchyni veselé hlasy. Vyšiel z pracovne a pridal sa k Ginny a Lilly, ktorá mu nadšene rozprávala svoje zážitky z dnešného dňa. Počasie bolo veľmi pekné a tak Ginny vzala Lilly a Huga do šikmej uličky na zmrzlinu. Okrem toho sa ráno zhodli na tom, že Al potrebuje novú závodnú metlu a keďže sa Harry k nim nemohol pridať, vybrala ju Ginny sama. Mala v pláne poslať mu ju hneď sovou, ale Harry ju zastavil.
„Zajtra musím ísť do Bradavíc, tak mu ju vezmem a dám osobne.“ povedal unavene. Ginny naňho skúmavo pozrela.
„Čo sa deje?“ videla, že Harryho niečo trápi. Zrejme sa stalo naozaj niečo vážne, pretože tento výraz na jeho tvári už dlho nevidela. Povedal jej všetko, čo sa stalo a keď skončil, pevne ho objala. Bolo to horšie, než si myslela. Pokiaľ má Harry pravdu v tom, čo sa chystá, bude proti tomu doba Lorda Voldemorta len kvapkou v mori zla, ktoré ovládne svet.