Kapitola č.16: Znovuzrodenie
Bola hlboká noc a všade bolo ticho prerušované len spokojným oddychovaním čiernovlasého chlapca, chlapca- ktorý- prežil. Severus tak ako včera, aj dnes strážil pokojný spánok svojho syna. Avšak pokojným nezostal na dlho. Harryho dych sa zrýchlil a chlapec sa zmietal na posteli.
„Harry, zobuď sa.“ zatriasol ním jeho otec a po chvíľke sa na neho upreli vystrašené detské oči.
„Bol to len zlý sen.“ upokojoval ho Snape keď ho Harry kŕčovito chytil za ruku. „Zase ten les?“ spýtal sa potichu, no Harry nesúhlasne pokrútil hlavou.
„Ja neviem čo to bolo. Videl som ako... boli tam tí muži čo v lese, ale .... ten v plášti chcel od toho druhého, aby niečo urobil a potom chcel nejakú krv.“ snažil sa spomenúť a reprodukovať svoj sen. Snape ho pozorne počúval a zlé tušenie v ňom rástlo spolu s pálením na ľavom zápästí.
„A čo bolo potom?“ naliehal naňho Snape.
„No...on ...mám pocit, akoby to bol nejaký lektvar alebo čo a ten v plášti to vypil. Nevidel som mu do tváre, ale keď sa napil tak sa zmenil. Mal také zvláštne oči... boli úplne krvavé a nevyzeral ani ako človek, ale skôr ako...“ jachtal zmätený chlapec.
„Videl si ešte niečo, Harry? Spomeň si. Bol tam ešte niekto? Nezdalo sa ti tam niečo nápadné?“ pýtal sa Severus a Harry sa všemožne usiloval spomenúť si, ale nič viac nevedel.
„Severus, bol to on? Bol to Voldemort a vrátil sa?“ šepkal zdesene a Snape si miesto odpovede privolal lektvar na spanie zo skrinky, kde ich uchovávala madam Pomfreyová.
„Obávam sa, že áno. Teraz to vypi! Ráno sa vrátiš na vyučovanie a potrebuješ sa vyspať. A nezabudni na svoj trest zajtra večer.“ vravel úsečne Severus v snahe dostať sa čo najskôr z ošetrovne. Jeho znamenie pálilo stále viac, čo znamenalo jediné. Rýchlymi krokmi sa vrátil do podzemia, kde sa nachádzal jeho byt a z jednej starej krabice vytiahol to, čo potreboval. V rýchlosti poslal krbom správu Albusovi a zahalený v tmavom plášti sa vydal v ústrety svojmu poslaniu.
Ocitol sa na akejsi čistinke uprostred lesa. Obklopovala ho nepreniknuteľná tma a hodnú chvíľu trvalo, kým si jeho oči privykli. Nebol tu sám. Stál v kruhu postáv oblečených podobne ako on s maskami na tvárach. Obozretne sa poobzeral po okolí a čakal, čo sa bude diať, keď vtom sa uprostred kruhu objavil vysoký muž s červenými hadími očami. Okolo neho žiarilo akési podivné svetlo a zdalo sa, akoby vychádzalo priamo z neho. Jeho prenikavé oči spočinuli na hlave každého z prítomných a Severus sám mohol cítiť jeho spaľujúci pohľad.
„Drahí priatelia.“ ozval sa ľadový hlas plný zloby a nenávisti, len čo muž stojaci uprostred otvoril ústa. „Som rád, že vás znovu vidím. Som rád, že práve vy, moji verní, ste svedkami môjho znovuzrodenia.“ pokračoval Voldemort vo svojom príhovore, ktorý sa v mihu mal zmeniť.
„Je nám veľkou cťou, môj pane, že môžme znova stáť pred vami a plniť vaše rozkazy.“ ozval sa roztrasený hlas, v ktorom Severus spoznal Luciusa.
„Mlč, ty zradca!“ okríkol ho Voldemort a jeho hnev vyplával na povrch. „Vy všetci ste zradcovia. Uverili ste tomu, že mňa, Lorda Voldemorta premohlo dieťa, ktoré ani nevedelo hovoriť. Uverili ste, miesto aby ste sa ma pokúsili nájsť a navrátiť mi moju moc. Zapreli ste svojho pána, zradili ste ma.“ syčal zlostne.
„Odpusťte nám, pane.“ osmelil sa znovu Lucius a pokľakol pred Voldemortom. Ostatní v kruhu nasledovali jeho príklad a Severus sa podvolil väčšine. Videl spokojný úškrn na tvári Temného pána, ktorý sa začal prechádzať pomedzi nich a každému sa prihovoril svojim ľadovým hlasom.
Severus skrýval svoje myšlienky pevne ukryté za bezpečnou bariérou tak, aby ich Voldemort nemohol odhaliť. Dovolil mu vidieť len to, čo sám chcel. Našťastie preňho bol v tomto umení naozaj majstrom a dokázal svojho pána oklamať. Preto keď k nemu Voldemort pristúpil a neúprosne začal sliediť po jeho tajomstvách, odhalil mu len časť z nich.
„Tak ty teraz pracuješ pre neohrozeného Brumbála, Severus. Povedz mi, čo ti ten starý blázon ponúkol, že si ma zradil?“
„Nič, môj pane. Nezradil som vás. Čakal som na vaše znamenie, aby som sa mohol vrátiť.“ odpovedal Severus potichu.
„Prečo u neho?“
„Chcel som si získať jeho dôveru. Myslel som, žeby sa mi podarilo pre vás získavať cenné informácie.“ snažil sa Snape obhájiť svoje konanie.
„Chceš byť agentom, Severus? Myslíš, že získaš Brumbálovu dôveru natoľko, aby ti zveroval niečo, čo by nám mohlo pomôcť?“ pochyboval Voldemort a jeho myseľ ešte viac narážala na Severusovu, v snahe dostať sa hlbšie.
„Už sa stalo. Včera po útoku na chlapca pojal podozrenie a aktivizoval Fénixov rád.“ oznámil mu a dúfal, že táto informácia mu pomôže získať Voldemortovu dôveru.
„Ach áno, ten chlapec... včera si ho prišiel zachrániť. Mal som ho zabiť na mieste, ale nebol som dosť silný a Červíček...“
„Bol som tam na Brumbálov rozkaz.“ bránil sa Snape.
„Dobre, verím ti. Je dobre, že si na hrade. Budeš mať chlapca pod dohľadom a dáš mi vedieť, ako sa k nemu dostať. Nikto a už vôbec nie nejaký pankhart ma nepripraví o moju moc. Len ja som najmocnejším čarodejníkom na tejto zemi. Len ja som dokázal premôcť samotnú smrť a vrátiť sa medzi živých.“ oslavoval Voldemort a zdalo sa, že jeho hnev na chvíľu ustúpil.
„Spravili ste chybu, ale dám vám šancu to odčiniť. Prisahajte mi znovu svoju vernosť a už nikdy, skutočne NIKDY nepokúšajte moju trpezlivosť. Zradcov totiž čaká zaslúžený trest, proti ktorému bude smrť vykúpením.“ rozosmial sa a jeho šialený smiech prenikol až do Severusovho vnútra. On je ten zradca a ak sa to prevalí... nie, takto nesmieš uvažovať, Severus, zahriakol sám seba. A aj keby sa to stalo, robíš to pre Harryho, pre svojho syna a za to stojí hoc aj zomrieť, tíšil svoje rozbúrené myšlienky keď sedel v bezpečí svojho bytu a pred sebou videl usmievavú tvár chlapca, ktorý nadobro zmenil jeho život.
Harry sa vrátil na vyučovanie a medzi svojimi priateľmi zabudol na sen, ktorý ho v noci tak rozrušil. Teraz keď si bol istý, že ho Severus nezavrhne, ako sa mylne domnieval, začal si naplno užívať svoj nový život. Na hodinách sa snažil najlepšie ako vedel a zdalo sa, že aj učitelia samotní jeho snahu oceňujú. Nemal síce šancu rovnať sa s Hermionou, ktorá bola nepochybne najlepšia v ročníku, ale bol rád, že na tom nie je až tak zle ako Ron. Nebyť chudáka Nevilla, asi by bol Ron najhorším v triede. Najmä hodiny lektvarov boli pre Nebelvírov hotovým utrpením.
Snape strhával body so zjavným potešením a nezabudol uštedriť nejakú štipľavú poznámku pri pohľade do kotlíka kohokoľvek vrátane Harryho.
„Nemrač sa toľko, budeš mať vrásky.“ neodpustil si Harry, keď sa Severus otočil a prihovoril sa mu prostredníctvom prívesku. Profesor sa zamračil a rovnakým spôsobom mu odpovedal.
„Radšej by si sa mal sústrediť na prácu. Ak tam skutočne pridáš ešte jeden havraní pazúr, môžem začať s evakuáciou.“
Harry sa zastavil s rukou nad kotlíkom a pozrel na Severusa pohľadom lapeného zvieraťa. Severus ho prepaľoval svojimi čiernymi očami, no nakoniec sa nad chlapcom zľutoval a nebadane prikývol. Harry teda vrátil prísadu späť na stôl a pokračoval v príprave posilňujúceho lektvaru.
Po večeri sa pobral prázdnymi chodbami hradu do podzemia, aby si odpykal svoj trest. Bol zvedavý, čo si pre neho Severus vymyslí. Nechá ho azda drhnúť kotlíky bez kúzel, alebo triediť nejaké prísady? Dvojčatá Weasleyové tvrdili, že to sú jeho najobľúbenejšie tresty a tak nevedel, čo očakávať. Miesto toho, aby ho Severus zavalil prácou, prikázal mu vytiahnuť si učebnice a dohnať učivo za posledné dva dni. Tesne pred koncom večierky skontroloval, či má Harry hotové všetky úlohy a dovolil mu odísť.
„A keď sa ťa niekto bude pýtať, čistil si kotlíky.“ zavolal za ním pobavene a zaželal mu dobrú noc.