Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.6: V plameňoch

14. 3. 2009

Cestou domov premýšľal nad tým, čo sa práve dozvedel a jeho rozhodnutie bolo viac než jasné. Odíde ešte dnes, len si potrebuje zariadiť pár maličkostí. Premiestnil sa pred dom a automaticky začal rušiť ochranné bariéry, keď si uvedomil, že tu niekto bol. A nie len tak hocikto. Bola tu Aini. Len ona mohla prejsť cez jeho ochranu až do domu aj v jeho neprítomnosti. Dychtivo otváral dvere s nádejou, že tam naňho čaká, ale našiel len ďalší list na stole.

„Do kotla!“ zašomral si popod nos a otvoril list. Jeho obsah mu však na nálade veľmi nepridal.


Ahoj Harry,

Chcela som sa rozlúčiť, no nebol si doma, tak ti tu nechávam aspoň tento odkaz. Včera i dnes som hovorila so Severusom a žiaľ, nie je veľmi nadšený tým, že s tebou chodím, ale to je jedno, pretože ja ťa ľúbim a na tom sa nič nezmení. Ale chcela som ti povedať niečo iné. Včera som na to celkom zabudla, ale odchádzam domov. Teda, domov k Nancy, svojej pestúnke, hovorila som ti o nej. Chodievam za ňou pravidelne v deň svojich narodenín, tento rok som to však chcela osláviť s tebou a Sevom, takže idem až dnes. Mrzí ma, že som ťa nezastihla, ale sľubujem, že si to vynahradíme, keď sa vrátim. Budeš mi chýbať...


S láskou Tvoja Aini.


„Skvelé, to sa s ňou ani nebudem môcť rozlúčiť a nemám jej ani ako dať vedieť, že tu nebudem,“ povzdychol si a smutne pozrel na svoju novú sovu, ktorá tíško zahúkala. „Ja viem, Kory, nebudem jej písať, bolo by to zbytočné,“ pritakal. Vedel, že než Aini prišla do Anglicka k bratovi, bývala kdesi v cudzine na nejakom rodinnom panstve. Bolo to však nezakresliteľné územie a keď jej raz skúšal poslať sovu so správou, vrátila sa po dvoch týždňoch Kory s jeho listom späť. Snape bol zjavne paranoický a poistil sa proti podobným prípadom.

Na jednej strane Harry chápal jeho obavy. On sám by asi urobil to isté, lenže ako jej teraz dá vedieť, že odchádza? Jediný, kto vie, ako sa s ňou spojiť je... Snape. „Do kotla!“ zahrešil znova Harry a po jeho rannom, nie práve vydarenom strete s bývalým profesorom sa mu za ním rozhodne nechcelo ísť a žiadať ho o láskavosť. Lenže, mal nejakú inú možnosť? S tichým povzdychom si sadol k stolu a začal písať. Trvalo mu dobrú hodinu, kým ako tak sformuloval svoju odpoveď pre Aini a potom krátky list pre Rona a Hermionu, ktorý podal Kory. Prikázal jej, aby u nich zostala kým sa nevráti a mlčky sledoval, ako odlieta. Vedel, že by im o tom mal povedať osobne, ale nechcel, aby šli s ním. Toto musel urobiť sám. Zbalil si všetko, čo by mohol potrebovať a uložil to do svojho tajného mešca, ktorý kedysi dostal od Hagrida. Naposledy skontroloval, či má všetko a zabezpečil dom prv, než sa premiestnil na ministerstvo. Musel zariadiť prerušenie kurzu. Dúfal, že mu vedúci oddelenia vyjde v ústrety a podarí sa mu dohodnúť, že skúšky zloží hneď po svojom návrate.

Ken Rogers, jeho vedúci, bol prekvapený Harryho žiadosťou, ale keď chlapec odvolal na osobné dôvody, viac nevyzvedal. Súhlasil s tým, žeby bolo zbytočné, aby Harry opakoval celú kurz znovu, obzvlášť pri jeho vynikajúcich výsledkoch a sľúbil mu svoju pomoc.

Hermionu s Ronom informoval, že musí niečo zariadiť, kurzy odložil... premýšľal, či je potrebné zariadiť ešte niečo a vyšlo mu jediné. Musí zájsť za Snapeom. S veľkou nevôľou sa premiestnil už druhýkrát v ten deň k Bradavickým pozemkom a keď už bol v hrade, zamieril do žalárom.

Severus Snape v ten deň nemal najlepšiu náladu. Jednak bolo jeho podráždenie ešte dozvukom včerajšieho večera, ale zároveň ho nahnevala ešte aj Aini v to ráno. Pokojne, akoby sa nechumelilo, mu oznámila, že sa vracia do ich sídla na juhu Francúzska za Nancy.

„Načo tam ideš?“ spýtal sa nevrlo.

Akoby si nevedel, že tam chodím každý rok, keď mám narodeniny. Nancy sa behom roku cíti osamelo. Určite by ju potešilo, keby si sa aj ty občas zastavil,“ karhala ho mierne sestra.

„Vravel som jej, nech sa sem nasťahuje, ale je tvrdohlavá. Nútiť ju nemôžem,“ uzavrel potichu a na Aini ani nepozrel.

„Ako myslíš, tak ja hádam pôjdem. Uži si zvyšok víkendu, Severus!“ povedala ostro.

„To akože ideš hneď teraz? Myslel som, že spolu strávime nejaký čas. Kvôli tomu som sa predsa v škole na víkend ospravedlnil,“ neodpustil si pohoršene.

„Aj ja som v to dúfala, ale pri tom, akú máš od včera náladu sa obávam, že by sme si len liezli na nervy,“ schladila ho a vyšla z jedálne.

„Keď sa mi ten bastard dostane do rúk...“ vyhrážal sa Severus potichu a v duchu Harryho preklínal.

Aini odišla a on zostal v dome sám. Nevidel dôvod k tomu, aby tu aj naďalej zotrvával a tak sa vrátil do Bradavíc. Že doňho ten idiot Potter vrazil hneď pri vchode mu na nálade nepridalo, ale stačilo pár slov, aby toho chlapca trochu pourážal a ... hneď to bolo lepšie. Vo svojom byte si nalial trochu Ohnivej whisky a s hlasným povzdychom sa pustil do opravovaní domácich prác. Nie, žeby nemal na práci nič lepšie než čítať tie nezmysly, čo mu odovzdala tá banda tupých hláv, ale akosi nemal na výber. Vo chvíľach ako bola táto ľutoval, že sa do školy opäť vrátil, ale na druhú stranu, čo iné by robil?

Ozvalo sa klopanie na dvere.

„Koho to sem čerti nesú?“ zamrmlal si rozmrzelo popod nos a odložil brko a kalamár s červeným atramentom. S trhnutím otvoril dvere, pripravený oboriť sa na toho odvážlivca, ktorý si dovolil narušiť jeho voľné popoludnie. Keď zbadal Harryho, zarazil sa.

„Zase vy?“ zavrčal podráždene.

„Dobrý deň, pane. Mohol by som s vami chvíľu hovoriť?“ ozval sa Harry smelo.

„Nemám náladu ani čas počúvať nejaké vaše hlúpe reči,“ odsekol Snape.

„Verte mi, žeby som za vami neprišiel, keby som mal inú možnosť,“ vrátil mu rovnako podráždene mladší kúzelník.

„Máte dve minúty. Vysypte čo chcete a dajte si odchod!“

„S radosťou. Chcel som vás len požiadať, či by ste tento list dali svojej sestre. Písala mi, že odchádza z Anglicka a pokiaľ si dobre spomínam, váš dom je na nezakresliteľnom území. Neviem, ako by som jej ten list mohol doručiť, pretože sova ten dom nenájde, ale vy to určite viete. Normálne by som vás o to rozhodne nežiadal, ale musím odísť a neviem, kedy sa vrátim,“ vysvetľoval Harry chladným hlasom.

Rozhodli ste sa utiecť? Bravo, Potter. U vás ma to naozaj neprekvapuje,“ uškrnul sa Severus škodoradostne a vzal od Harryho list pre Aini.

„To by sa vám páčilo, čo? Ale musím vás sklamať, pane. Ja z boja neutekám, ale niekedy je treba niečo obetovať, aby vôbec bolo o čo bojovať,“ odvrkol Harry. „Prosím, pozdravte ju a dajte na ňu pozor!“ dodal ešte a vybehol odtiaľ ako namydlený blesk.

„Čo si to...“ vrčal Severus a ešte hodnú chvíľu za ním hľadel. V rukách prevracal list pre svoju sestru a premýšľal, čo má robiť. Prešiel na druhý koniec izby a zastavil sa pri krbe. Už- už sa naťahoval pre letax, že jej ho pošle, keď v tom... hodil list do plameňov a so spokojným úsmevom na perách sledoval, ako sa Harryho slová na papieri menia na popol. V tej chvíli pocítil nevýslovnú radosť a blahoželal sám sebe k tomu, že sa mu predsa len možno podarí nad tým chlapčiskom vyhrať. Možno keby ten list aspoň otvoril a prečítal si Harryho varovanie pred možným Voldemortovým návratom, zmenilo by to jeho zmýšľanie, ale takto... takto zostala Harryho misia utajená pred celým svetom a nik ani len netušil o možnej hrozbe.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.