Kapitola č.3: Modrý scarabeus
Odzbrojila ho. Podarilo sa jej umlčať protesty chladného, arogantného a vždy sarkastického profesora elixírov, ktorý bol povestný svojou schopnosťou argumentovať a nájsť odpoveď na všetko. Odzbrojila ho svojou otvorenosťou a úprimnosťou, Nenechala sa ním zastrašiť, pretože ho mala rada.
"Nechcem sa hádať," zamrmlal si popod nos.
"Ani ja, Seve. Ale tak ako sa ja snažím chápať teba a tvoje správanie, mal by si sa skúsiť naučiť ty porozumieť mne. Som zamilovaná a šťastná, pretože moje city sú opätované. Určite vieš, aké je to krásne, či si už na to zabudol?" spýtala sa mierne, no hoci nechcela, zaťala do stále ešte boľavej rany.
"O mňa tu nejde, nechajme to. O tvojom vzťahu s Potterom sa porozprávame inokedy, ale teraz..." zamračený výraz z jeho tváre vystriedal o niečo nežnejší a ona v ňom zase videla Severusa, ktorého tak zbožňovala. "Všetko najlepšie k narodeninám, Aini," povedal a podal jej čiernu zamatovú krabičku.
"Oh, Seve, to je krása," žasla, keď v nej objavila striebornú brošňu. Bolo to ozdobne točené S so žiarivou čiernou perlou vsadenou do jedného záhybu písmena.
"Otec ju nechal vyrobiť pre mamu k ich desiatemu výročiu. Odkázala mi ju vo svojom závete s tým, že ju má dostať moja budúca manželka," vysvetlil a pri poslednom slove sa zatváril akosi divne.
"Tak potom prečo...?" nechápala.
"Chcel by som, aby si ju mala ty. Nemáš toho po mame veľa, keďže som po jej smrti takmer všetko predal. Keby žila, určite by chcela, aby si ju mala ty," dodal a v jej očiach sa leskli slzy.
"Ďakujem, braček," zašepkala a vrúcne ho objala. Nakoniec tento večer nedopadol až tak katastrofálne, ako by sa mohlo zdať.
"Vieš, máte toho s Harrym spoločného viac, než si myslíš," zamumlala. Nechcela znovu vyvolávať hádku, ale nedalo jej, aby to nepovedala.
"Čo prosím?" spýtal sa hrozivo.
"Vieš, on toho po svojej mame tiež veľa nemá a dnes... dnes mi dal to jediné, čo po nej mal. Možno je to len náhoda, ale tiež je to brošňa," vysvetlila a ukázala mu malého scarabea.
Jediný pohľad na tú vec v Severusovi vyvolal zmes najroznejších pocitov. V jednej chvíli nevedel, či má kričať od zlosti či bolesti a zúfalstva, alebo niečo rozbiť. Výraz na jeho tvári nič neprezrádzal, no ona si aj tak všimla malú vrásku na jeho čele, ktorá tam predtým nebola.
"Si v poriadku, Seve?" spýtala sa opatrne.
"Nič. Je neskoro, mala by si ísť spať," povedal stroho a otočil sa k oknu. V duchu sa modlil, aby konečne odišla a nechala ho samého. Potreboval premýšľať. Za dnešný deň sa toho stalo toľko, že si tými niekoľkými hodinami vynahradil všetok stres, ktorý by mu behom posledných dvoch, vcelku pokojných rokov, mohol chýbať.
"Tak teda dobrú noc," zamumlala sklamane. Dúfala, že by sa mohli ešte porozprávať, ale nezdal sa byť na to vhodný okamih.
Keď Severus konečne osamel, znavene sa posadil do svojho obľúbeného kresla a pohrúžil sa do nie práve najšťastnejších spomienok. V ten deň mu jeho sestra so svojim priateľom, tým neznesiteľným Potterom, zasadila nechtiac niekoĺko rán súčasne. Keď hovorila o svojej zamilovanosti a o tom, že to musí poznať... kiež by to dievča nezakúsilo trpkú príchuť lásky, ktorú okúsil on sám vo chvíli keď sa zamiloval do Lilly Evansovej. On ju miloval od prvej chvíle, čo ju uvidel, no ona... bola jeho kamarátka, tak to vtedy nazvala, len kamarátka. Myslel si, že keď jej povie, čo k nej skutočne cíti, mohlo by sa niečo zmeniť. A tak, v poslednom ročníku na škole, premohol svoju nechuť k tomu nemožnému sviatku, k dňu sv. Valentína a kúpil jej darček. Keď zavrel oči, akoby sa znova ocitol na chodbe pred knižnicou.
Severus zazrel jej postavu v dave a rozbehol sa smerom ku knižnici.
„Lilly, počkaj!“ zavolal, keď bol kúsok od nej a ona sa otočila. Spoznala ho a usmiala sa.
„Severus? Čo tu robíš? Myslela som, že budeš v Prasinkách,“ skonštatovala prekvapene.
„Už som sa vrátil. Ja... chcel by som s tebou hovoriť,“ vyjachtal zo seba a jeho tmavé oči sa stretli s tými jej. Boli to tie najkrajšie oči, aké kedy v živote videl. Lenže v tom sa odkiaľsi vynoril ten idiot Potter a všetko bolo zle.
„Čo tu obsmŕdaš? Daj si odchod, Srabus!“ zavrčal naňho jeho nenávidený spolužiak.
„Nepleť sa do toho, Potter. Chcem hovoriť s ňou, nie s tebou,“ nedal sa zastrašiť, no rukou nahmatal svoj prútik, ktorý mal zastrčený v kapse. Pre každý prípad.
„To by stačilo, obidvaja!“ vmiesila sa do rozhovoru Lilly a pre istotu postavila medzi nich. Vedela dosť o ich vzájomnej rivalite, no stále ešte nechápala, že ona je jej hlavným dôvodom.
„O čom by už len umastenec ako ty mohol chcieť hovoriť s Lilly? Nestojíš jej ani za jediný pohľad,“ pokračoval James, ignorujúc jej námietky.
„To nie je pravda, ako môžeš o mne takto hovoriť, James!“ ohradila sa a prebodávala ho zlostným pohľadom. Severus sa víťazoslávne uškrnul a sledoval, ako Potterovi nadáva, keď si niečo všimol.
„Čo to máš na hábite?“ spýtal sa potichu a ona na chvíľu zmĺkla. Pozrela na miesto, kam ukazoval a naďalej mlčala. V tom sa Potterova ruka ovinula okolo jej pásu a on sa škodoradostne usmial.
„Darček od jej priateľa k Valentínovi,“ odpovedal misto nej a z tváre mladého zmijozelčana sa vytratili aj posledné zvyšky farby. Vybehol z chodby, akoby ho naháňalo najmenej tcet trolov. Nepočul, alebo nechcel počuť, jej volanie. Krabičku s darčekom, ktorý jej kúpil, hodil do najbližšieho koša. Keby do nej niekto nakukol, našiel by brošňu malého modrého scarabea. Presne takého istého, akým sa ona pýšila. Toho istého, ktorého jej daroval ten idiot. Opäť ho predbehol a týmto... hoci to vtedy ani jeden z nich netušil, týmto zničil Severusov život a pripravil ho o jeho jedinú lásku.
Severus sa pokúsil zahnať bolestné spomienky kamsi do najzadnejšieho kúta svojej mysle, ale márne. Nenávidel Jamesa Pottera za všetko, čo mu v živote urobil. Svoju zlosť a nenávisť si vylieval na jeho synovi, ale ani to nepomohlo. Na niekoľko mesiacov sa síce s Harrym zmierili, ale teraz hrozilo, že ho ďalší Potter pripraví o jeho šťastie. Chcel mu vziať sestru, jedinú osobu, ktorá mu na tomto svete ešte zostala a ktorá sa ho nebála. Mala ho rada so všetkými chybami, nevšímala si jeho nálady a rozmary... brala ho takého, aký bol. Tak ako kedysi Lilly. Lenže ak sa postaví medzi ňu a Pottera, stratí ju. A ak im dá požehnanie k tomu, aby sa aj naďalej vídali, zničí jej život, tým si bol viac než istý. Tak čo do kotla má robiť? Napokon sa rozhodol, že ráno je múdrejšie večera a potichu, aby Aini náhodou nezobudil, vyšiel po schodoch do svojej izby a potme, hľadiac do stropu premýšľal. V tej chvíli netušil, že jeho problémy sa vyriešia takmer samé.