Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.2: Kto z koho

14. 3. 2009

Severusov pohľad sa zabodával do mladého muža, ktorý stál vedľa jeho sestry. Keby bol čo i len tušil, s kým sa jeho sestra už viac ako rok schádza, určite by zakročil. Teraz však len šokovane hľadel na to drzé chapčisko, ktoré malo odvahu vkročiť sem, do jeho domu.

"Severus, myslím, že Harryho poznáš. Harry, o svojom bratovi som ti už hovorila a myslím, že predstavovať vás je zbytočné," začala rýchlo Aini, aby prelomila ťaživé ticho.Raz to proste urobiť musela. Nemohla ďalej Severusa držať v nevedomosti a tajiť mu, že sa zaľúbila do Harryho Pottera.

Ani Harry to už pred svojim bývalým profesorom nechcel tajiť. Po vojne síce uzavreli niečo ako prímerie, ale tento stav bol stále ešte veľmi nestabilný a každú chvíľu hrozilo, že z prímeria bude opäť nenávisť, len čo k nej jeden z nich nájde nejaký dovod. A mladší z mužov vedel, že svojim vstupom do života Severusovej sestry, ten dovod Snapeovi dal. Mohol len dúfať, že s ním nevyrazí dvere len čo ho uvidí.

"Nás dvoch netreba predstavovať," zavrčal Snape a neustále Harryho prepaľoval pohľadom. Ten ani na okamih neuhol a statočne vydržal pozerať svojmu učiteľovi priamo do očí.

"Rád vás znova vidím, pane," osmelil sa Harry

"Škoda, že nemožem povedať to isté, Potter," odvrkol Snape. "Večera sa bude podávať o pol hodiny, dáte si niečo na pitie? Nie? Fajn. Ja potrebujem panáka," otočil sa na päte a zmizol v salóne, nečakajúc na odpoveď.

"Myslím, žeby som mal radšej ísť," zamumlal Harry a pozrel na Aini. Mala rovnako tajomné tmavé oči ako jej brat, ale na rozdiel od neho neboli chladné, lež plné láskavého citu.

"Keď už si tu, predsa ho nenecháš nad tebou vyhrať," podpichla ho dobrosrdečne a povzbudzujúco sa naňho usmiala.

"O mňa nejde. Ja som si s ním užil viac než dosť, ale nechcem ti kaziť oslavu narodenín. Je to tvoj deň a ver mi, Snape a ja v jednej miestnosti, to nie je dobrý nápad," pokračoval v protestoch.

"Výnimočne sa na niečom zhodneme, Potter," ozvalo sa spoza pootvorených dverí a chlapec si povzdychol.

"Práve preto, že je to moj deň, by som ho rada strávila s tými, ktorých mám rada. Priala by som si, aby ste si vy dvaja rozumeli. Máte toho toľko spoločného a jeden o druhom neviete toľko vecí...." nevzdávala to.

"Zdá sa, že moja sestra na vašej účasti trvá, tak tam nestojte ako idiot, Potter a poďte konečne ďalej," zjavil sa pán domu vo dverách salóna a pohľadom, ktorý nezniesol námietky, ich oboch vyzýval, aby ho nasledovali. Harrymu sa zdalo, akoby sa minúty doslova vliekli, keď mlčky počúval rozhovor medzi Aini a jej bratom. Pozorne ich oboch sledoval a hoci bol Snape v jeho prítomnosti značne nesvoj, čo poznal podľa jeho strnulého držania tela a neprístupnému výrazu na tvári, bolo zrejmé, že v prítomnosti Aini je to úplne iný človek, než akého ho Harry poznal. na malú chvíľu zaľutoval, že sa nikdy v tom mužovi nesnažil vidieť človeka, ale vnímal ho len ako hnusného umasteného bastarda. Možno keby mu dal šancu... tieto myšlienky boli však rýchlo rozptýlené, keď naňho Snape upriamil svoju pozornosť.

"Ste dnes nezvyčajne ticho, Potter. Pokiaľ mi pamäť slúži, a ubezpečujem vás, že slúži viac než dobre, mali ste vždy čo povedať. Obzvlášť na moju adresu," ozval sa Severus s pobaveným úškrnom. Harry sa však nedal vyprovokovať a nepristúpil na jeho hru.

"Myslím, že od čias, kedy som mal dovod sa na vaše správanie ponosovať, už ubehlo pár rokov. Veci sa zmenili, pán profesor. Aj ja som sa zmenil," dodal tichšie, akoby dúfal, že ho Snape nezačuje. Bez šance. Avšak ten jeho poznámku prešiel mlčaním a ukázal na dvere jedálne, kde škriatkovia začali servírovať predkrm.

"Smiem sa spýtať, čím sa v súčasnosti zaoberá náš národný hrdina?" ozval sa Severus znovu a zamieril svoj skúmavý pohľad, kam inam než na Harryho.

"Po škole som chcel načas zmiznúť od toho všetkého povyku, čo sa strhol po Voldemortovej smrti. Cestoval som a keď sa situácia trochu upokojila, prihlásil som sa na bystrozorský výcvik," odpovedal popravde Harry.

"Nehovorte, že vám tie neustále chvály a vďaky prekážali," posmešne si odfrkol Snape.

"Severus!" zahriakla ho sestra pobúrene. "Harry nikdy o podobné veci nestál. Možno ťa to prekvapí, ale vyhýba sa akejkoľvek publicite."

"Iste a práve preto sa dal k bystrozorom, chápem. Titulok na prvej strane novín je toho neklamným dokazom," uškŕňal sa profesor.

"Keď ste vedeli, že som sa na ten kurz prihlásil, prečo ste sa pýtali?" vyhŕkol Harry. Odrazu si pomyslel, že mal pred chvíľou asi akési chvíĺkové zatemnenie mysle, keď o Snapeovi pochyboval. Ten chlap skutočne nebol nič iné než bastard a on si nemohol pomocť, ale dávno potláčaný hnev sa opäť vynáral na povrch.

"Len pokojne, Potter. Snažím sa len udržovať nejakú konverzáciu. Zdá sa však, že vo svojej schopnosti ovládať sa ste moc nepokročili, alebo sa mýlim?" spýtal sa Snape s víťazoslávnym úškrnom na perách a vidličkou si do úst vložil kúsok mäsa, akoby sa nič nedialo a oni diskutovali o počasí.

"Myslím, že pokiaľ ide o vás, stratil by trpezlivosť aj svätec. Nechápem, ako to s vami mohol Brumbál vydržať," zasyčal Harry a vedel, že je najvyšší čas odísť, ak nechce sposobiť viac škody než úžitku.

"Čo si to dovoľujete!" oboril sa naňho Snape, no Harry si ho nevšímal. Otočil sa k Aini a smutne sa usmial.

"Prepáč, ale radšej pojdem. Toto nemá zmysel," zamumlal a zamieril ku dverám. Len čo bol Harry na chodbe, otočila sa Aini k bratovi a z jej očí teraz doslova sršali blesky.

"To si si to naozaj nemohol odpustiť?" spýtala sa naštvane a vybehla za Harrym. Dobehla ho až v záhrade.

"Harry, počkaj!" volala za ním.

"Aini, vráť sa k svojmu bratovi. Ja s ním zrejme nikdy nebudem vychádzať, ale nemá zmysel, aby si sa s ním rozhádala kvoli mne aj ty," zamumlal potichu Harry.

"O mňa a Severusa sa neboj, s tým si poradím. Ale nenechám ho, aby nás dvoch rozoštval," odvetila rozhodne. "Bude sa musieť zmieriť s tým, že ťa ľúbim," zašepkala a ich pohľady sa stretli.

"Aj ja ťa ľúbim, Aini, a nič na svete ma neprinúti sa ťa vzdať. Len prosím... nepokúšaj sa to medzi mnou a Snapeom vyriešiť. Trvá to už príliš dlho na to, aby sme nad tým mohli obaja len mávnuť rukou a ísť ďalej," povzdychol si.

"Ja viem, prepáč. Možno som mu to mala povedať dopredu. Určite ho najviac štve fakt, že som ťa priviedla tak nečakane," zastávala sa svojho brata. Vedela o jeho prchkej povahe, ale rovnako vedela o jeho slabosti. Mal ju rád a ona jeho tiež. A práve to bola tá najsilnejšia zbraň v jej rukách.

"Ani som ti nestihol dať darček. Chcel som ti ho dať po večeri, ale akosi..." zamumlal a keby nebola tma, mohla by vidieť, ako sa začervenal. Vytiahol z kapsy malú krabičku previazanú striebornou červenou stuhou a podal jej ju.

"Čo je to?" spýtala sa zvedavo.

"Otvor to a uvidíš," uškrnul sa. So zatajeným dychom sledoval, ako otvorila svoj darček a vytiahla z krabičky brošňu v tvare malého modrého scarabea.

"Harry, to je..." jachtala šokovane a oči jej doslova žiarili od radosti.

"Patril mojej mame. Našiel som ju pri opravách domu a myslel som, žeby sa ti mohla páčiť," vysvetľoval potichu. Sprvu si nebol istý, či je to ten najvhodnejší darček, ale keď tú brošňu našiel, povedal si, že ju dá žene, ktorú bude milovať, a s ktorou bude chcieť stráviť zvyšok života. A keď stretol Aini, vedel, že tou ženou je práve ona. A hoci ho sprvu šokovalo, že je Snapeova sestra, zmieril sa s tým. Prijal fakt, že sa toho umasteného netopiera do konca svojho života nezbaví, pretože ju miloval. Viac než kohokoľvek iného na tomto svete. Kedysi si to isté myslel, keď chodil s Ginny. Ale čoskoro obaja zistili, že sú si blízky skor ako brat a sestra, než ako žena a muž. Ich rozchod prekvapil naozaj všetkých, ale oni boli obaja šťastní. Harry našiel Aini a Ginny... bolo len otázkou času, kým sa Dean Thomas konečne vysloví a požiada ju o ruku.

"Je nádherná, ďakujem," zašepkala dojato a ich pery sa stretli v krátkom, no vrúcnom bozku.

"Som rád, že sa ti páči," odvetil a na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho. "Mala by si sa vrátiť. Určite by s tebou chcel byť chvíľu sám a predpokadám, že mu budeš musieť čo- to vysvetliť," ozval sa napokon, hoci by s ňou najradšej zmizol niekam ďaleko a bol s ňou niekde až do rána.

"Počkám, kým trochu vychladne a potom sa s ním porozprávam, ale máš pravdu, pojdem," rozhodla a pobozkala ho na rozlúčku. Mlčky za ňou hľadel, ako mizne vo veľkom sídle a potom sa premiestnil domov.

Severus zostal v jedálni sám a zlostne odložil príbor, až s cinkotom dopadol na tanier. Prešla ho všetka chuť. A to si na tom dal tak záležať... Ako mu to len mohla urobiť? Priviesť Pottera do jeho domu a predstaviť ho ako svojho priateľa... to bola tá najväčšia nehoráznosť. Vari si tí dvaja mysleli, že mu padne okolo krku len čo ho zbadá? Len preto, že mu v podstate zachránil život a očistil jeho meno si ten idiot myslí, že má právo vstupovať mu do života? A ešte prostredníctvom Aini? Nie, to nedovolí!

Ako tiger v klietke začal prechádzať po salóne, keďže prikázal škriatkom, aby v jedálni upratali. Čakal, kým sa Aini vráti dnu. Videl ju z okna bozkávať sa s tým pacholkom a to mu ešte viac vzbúrilo žlč. Mal chuť do niečoho vraziť, čosi hodiť o stenu či dačo rozbiť. Už zase... už zase sa tomu Potterovi podarilo ho vytočiť do nepríčetnosti. V tomto držal svoje prvenstvo, to musel Severus uznať.

Počul ako sa vchodové dvere otvárajú a zhlboka sa nadýchol, aby skrotil svoj hnev.

"Aini, chcem s tebou hovoriť!" zavolal na ňu najpokojnejšie, ako dokázal. Začul jej tiché kroky a zvuk otvárajúcich sa dverí do salónu.

"Ak mi chceš nadávať, poslúž si, ale nezabrániš mi ho vídať. Mám ho rada, či sa ti to páči, alebo nie," začala prv, než stihol čokoľvek povedať a on odrazu nevedel, čo na to povedať.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.