Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.26: Prášok z Mandragory

14. 3. 2009

Keď sa Aini so Severusom ocitli doma, odtiahla sa od neho, akoby sa spálila.

"Nemusel si mu vraziť. Dosť dobre sa o seba viem postarať sama," pokarhala ho pohoršene.

"O tom nepochybujem, ale myslel som, že dnes nie je vhodný deň na to, aby si sa rozčuľovala ešte viac. Navyše si to zaslúžil," pokrčil ramenami, odkladajúc svoj plášť.

"Zaujímalo by ma, odkiaľ vie o Lilith a o akej pravde to hovoril. Čo mi tajíš, Seve?" spýtala sa unavene.

"Neviem, o čo mu išlo ani o čom ten pomätenec hovoril," zapieral, zámerne sa vyhýbajúc jej pohľadu. "Mala by si si oddýchnuť, bolo toho dnes na teba veľa," zmenil tému a podišiel k nej, aby ju objal. Vďačne sa ukryla v jeho náručí a zťažka dýchala.

"Prečo sa to všetko deje, Seve? Prečo musel Oliver zomrieť? Keď si pomyslím, že si tam bol tiež a mohla som stratiť aj teba..." vzlykala a on ju objal silnejšie.

"Pšššt, to nič, som tu s tebou. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš. Vydržal som v jeho službách dosť dlho na to, aby som vedel, ako prežiť," upokojoval ju, no sám mal obavy z toho, čo s stane. Voldemort sa nikdy nevzdal svojej koriste, Potter je toho najlepším príkladom.

"Sľúb mi, že budeš opatrný! Sľúb mi, že ma tu nenecháš samu, to by som neprežila, braček," prosila naliehavo a on mlčky prikývol. Čo by jej mal na to povedať? Znova sa v ňom ozvalo jeho svedomie a nútilo ho premýšľať. Prosila by rovnako, keby vedela pravdu? Volala by ho aj naďalej ´braček´, keby vedela, že to on je povodca jej nešťastia a samoty? Nie. Bol si istý, že v deň, keď zistí pravdu, ho zavrhne a nebude o ňom chcieť počuť. Nesmie sa o tom dozvedieť, rozhodol sa. Nemože stratiť aj ten posledný svetlý bod vo svojom živote, jednoducho nie.

"Mala by si si odpočinúť, potrebuješ nejaký lektvar?" zamumlal, no ona len pokrútila hlavou.

"Potrebujem trochu premýšľať. Postaráš sa prosím o malú? Nancy už bude určite potrebovať pomoc," povedala spomenúc si na starú pestúnku, ktorú nechala so svojou dcérou.
"Vezmem ju so sebou do Bradavíc. Príď za nami, keď sa na to budeš cítiť," povedal miernym, no rozhodným hlasom.

"Si si istý, že je to dobrý nápad? Nepáči sa mi myšlienka, že nebudem pri svojej maličkej," zamumlala nerozhodne.

"Premýšľa sa lepšie, keď okolo teba nepobehuje malé nemotorné dieťa. Alebo pochybuješ o mojej sposobilost na ňu dohliadnuť?" spýtavo zdvihol obočie.

"Tak to ani v najmenšom," usmiala sa smutne a spoločne vyšli po schodoch do detskej izby. Aini malej zbalila pár vecí, ak by ju so Severusom nechala pár dní. Vedela, že s ním bude v poriadku, keďže Severus si neraz presadil, že chce stráviť nejaký čas len so svojou malou neterou. A keďže aj Lillith Seva zbožňovala, nemala Aini dovod protestovať.

Rozlúčila sa s ňou bozkom na líčko a potichu si povzdychla, keď sa s ňou Severus premiestnil. Zostala v dome sama s Nancy, ktorá sa potichu vzdialila a nechala Aini osamote s jej chmúrnymi myšlienkami. Neschopná dojsť do vlastnej izby, schúlila sa na posteli v detskej izbe a nechávajúc slané slzy, aby zmáčali jej tvár, ponorila sa hlbšie do svojich spomienok. Do spomienok z doby, keď ju Harry opustil.

Dodnes sa nedozvedela dovod jeho odchodu. Možno jej to dnes chcel vysvetliť, zdalo sa, že chcel, no ona to nhechcela vedieť. Odmietla ho počúvať, pretože sa bála pravdy. Pravdy o tom, že ho súdila neprávom. Veď čo ona vie o tom, čo prežil behom dvoch rokov, keď bol preč? Čo ak nemal inú možnosť? Teraz, keď vedela o Voldemortovom návrate, začala pochybovať o tom, o čom sama seba presviedčala v posledných rokoch. verila tomu, že Harry zmizol, pretože ju nemiloval a bál sa prípadnej zodpovednosti. Myslela si, že sa zľakol toho, ako ďaleko zašiel ich vzťah a radšej ušiel, než by sa s ňou rozišiel. No dnes si tým nebola až taká istá. A ak sa mýlila, potom to bola ona, kto ho zradil. Ona sa vydala za Olivera a dokonca Harrymu zamlčala skutočnosť, že má dieťa. Nemala to robiť, ale nemohla inak. Veriť tomu, že ju zradil a zranil on, bolo ľahšie, než priznať vlastnú vinu. A to, čoho sa bála azda zo všetkého najviac bolo, že by ju priznanie pravdy opäť zranilo. Čo ak by ju Harry odmietol, tentoraz otvorene? Keď za ňou dnes prišiel po pohrebe, zdalo sa, že myslí len na dcéru a nie na ňu. Ale mohla mu to snáď zazlievať? Nemohla mu ani len vyčítať, že za ńou neprišiel hneď po svojom návrate. Od Severusa vedela, že sa vrátil niekedy v čase, keď sa vydala za Olivera.

Oliver... ďalší doležitý muž v jej živote. Bol to jej manžel, jej priateľ... muž, na ktorého sa mohla spoľahnúť v každej chvíli svojho života. Keď Harry zmizol, trápila sa. A to, že zostala sama s dieťaťom na ceste jej veru veľmi optimizmu nepridalo, aj keď sa na dieťa tešila. Azda preto tak rýchlo podľahla Oliverovmu šarmu a naliehaniu, hoci mala v srdci stále ešte Harryho. Vedela, že Olivera nikdy nebude mocť milovať ako jeho, ale on to s ňou nevzdal. Bojoval o jej priazeň a náklonnosť, až kým neudolal jej pevnosti a nedostal sa za hgradby bolesti, ktoré postupne búral. pomohol jej prekonať tú najhoršiu bolesť a po čase strávenom po jeho boku, zostala v jej srdci len bolestná spomienka na Harryho, stále však živená plameňom lásky, ktorý nikdy nevyhasol a nevyhasne.

To Oliver stál po jej boku, keď sa Lillith narodila a od prvej chvíle ju zbožňoval. A to bol ten okamih, kedy si Aini povedala, že to skúsi. Dá im obom šancu nájsť k sebe cestičku a časom možno... áno, mala ho rada. Veľmi rada, aj keď inak než skutočného otca svojej dcéry. Prechovávala k nemu úctu a bola mu oddanou manželkou a priateľkou. Ale Harryho tieň stál za rohom ich manželstva a keď sa Harry vrátil, všetko sa zmenilo.

"Odpusť mi to, Oliver," zašepkala zronene. "Odpusť, že som ti ublížila," plakala. Áno, ublížila mu. Povedala mu pravdu o svojich citoch k Harrymu a zasadila mu tým tú najhoršiu ranu, akú len mohla. Smutne sa usmiala, keď si spomenula na jeho nežné slova: "Nikdy, kým len budem živý, sa ťa nevzdám a budem o tvoje srdce bojovať s tým prízrakom, ktorý ani nevie, o čo prišiel."

Aini zišla do obývačky a pohľadom prebiehala po fotografiách vystavených na krbovej rímse. Boli tam oni štyria v roznych situáciách. Severus s Lillith, Severus s Ani, Aini a Oliver, Oliver a Lillith... bolo toho toľko, čo spolu prežili a na všetko spomínala rada, dokonca aj na ich malé výmeny názorov.

"Budeš nám tu chýbať," zašepkala skrz slzy, ktoré jej stekali po tvári.

"Aini, dieťa..." ozvala sa za jej chrbtom Nancy a keď zbadala jej uslzenú tvár, odviedla ju ku gauči a Aini si zložila hlavu do jej lona, ako to robievala, keď bola malá a potrebovala utešiť.

"Prečo musel zomrieť práve on? Prečo Voldemoprt nemože nechať našu rodinu na pokoji? Hrozba smrti visí nad severusom od chvíle, čo..."vzlykla.

"Len plač, dieťa drahé. Plač pomáha," tíšila ju pestúnka a starou zvráskavenou rukou hladila jej vlasy. "Uvidíš, že zas bude dobre."

"Kiež by si mala pravdu," povzdychla si Aini skormútene.


A zatiaľ Severus kráčal s Lillith po chodníku smerom k Bradaviciam a sledoval svoju neter, ako nadšene pobehuje po tráve, naháňajúc motýle. Musel sa usmiať. Nech už to dieťa bolo Potterove či nie, a veru bolo, o tom ho presvedčil jediný pohľad, získalo si jeho srdce. Lillith bola po Aini jeho druhý najväčší poklad v živote a vedel, že ani o jednu z nich nechce prísť.

V diaľke zbadal blížiacu sa postavu, no netrvalo dlho, kým spoznal Minervu.

"Severus, už si späť?" spýtala sa prekvapene, keď sa stretli a jej pohĺad zablúdil k dievčatku, ktoré práve trhalo púpavu.

"Áno, ako vidíš. Aini potrebovala byť chvíľku sama, tak som vzal malú sem. Nevadí to dúfam," povedal a spýtavo zdvihol obočie.

"Samozrejme, že nie," poponáhľala sa s odpoveďou, no jej pohĺad stále patril dievčatku. Severus si poľahky domyslel, na čo myslí. Napokon sa rozhodol, že keďže už o tom Potter vie, nie je dovod to pred riaditeľkou tajiť. Možno by tžo naopak mala vedieť.

"Áno, Minerva, je to Potterova dcéra," zamumlal odpoveď na nevyslovenú otázku.

"Tak preto sa na teba Harry tak vrhol na ústredí? Nevedel to, však?" bolo to skor konštatovanie než otázka a jej hlas znel smutne.

"Nie, nevedel. A keby na mňa nezaútočil, ani by sa to nedozvedel," odvrkol.

"Nemyslím, že by ste to pred ním utajili tak dlho. Tá podoba sa nezaprie, aj keď sa veľmi podala na matku. Ale Severus, nemyslíš, že by ste mali dať Harrymu aspoň šancu? On tvoju sestru stále veľmi miluje a som si istá, že keby vtedy nešiel do Labyrintu..." snažila sa mu dohovoriť, no on odmietavo pokrútil hlavou.

"Je neskoro uvažovať nad tým, čo by bolo, keby. Potter svoju šnacu premárnil a moja sestra teraz trúchli kvoli manželovi, ak si na to zabudla. Ver mi, že to čo teraz ptrebuje zo všetkého najmenej je, aby sa jej ten sopliak plietol do cesty. A mne tiež," zavrčal podráždene.

"Si k tomu chlapcovi nespravodlivcý, Severus," povzdychla si a keď chcel protestovfať, posunkom ho umlčala. "je mi jedno, čo si myslíš a mne neostáva iné, než nechať vás, aby ste si to vyriešili medzi sebou. Teraz, verím, že máš svoje plány. Zdržíš sa na hrade, alebo si prišiel len na skok?" spýtala sa zvedavo.

"Ešte neviem, ale nerob si starosti, dokážem sa o seba postarať," odvrkol a keď sa zdalo, že riaditeľka nemá viac otázok, vzal svoju neter do náručia a rýchlym krokom sa ponáhľal k hradu, kým ona pokračovala opačným smerom.

Lilli bola ic malou prechádzkou k hradu zjavne unavená a tak zaspala pokojným spánkom, keď ju strýko Severus uložil. On zatiaľ využil voľnú chvíľu k tomu, aby si zorganizoval veci vo svojom laboratóriu. Skontroloval všetky prísady, ktoré bude potrebovať pri príprave lektvarov. V posledných dňoch s Minervou konzultoval, ktoré lektvary by sa mohli hodiť a on ich chcel mať v zásobe radšej viac, než menej.

Nanešťastie zistil, že to čo bude potreovať, zoženie len v Šikmej uličke. Nechcelo sa mu síce potĺkať sa po preplnenej ulici, kde by ho niekto mohol ľahko napadnúť, ale veril vo svoju schopnosť dosť dobre sa ubrániť. Lenže čo s Lillith? Nemohol ju tu nechať samu a sľúbil predsa Aini, že na ňu dohliadne. Sama pre ňu príde, keď sa bude cítiť lepšie.

Premýšľal, komu by mohol zveriť svoju neter alebo nákupy, no rozhodol sa, že radšej nikomu. Vezme ju proste so sebou. Veď aká je pravdepodobnosť, že ho niekto napadne uprostred ulice plnej kúzelníkov, navyše za bieleho dňa? Zdalo sa, že je rozhodnuté a preto keď sa jeho neter zobudila, do ružova vyspinkaná, obliekol ju a rovnakou cestou akou prišli sa vydali späť do Prasiniek. Opäť stretli Minervu, no len si stroho kývli na pozdrav a kjeď Severus došiel k hranici pozemkov, premiestnil sa do Šikmej uličky.

Rýchlym pohľadom zmapoval situáciu a keď odhadol minimálne hroziace riziko, vykročil smerom k Apatieke.

"Dobrý deň," zamumlal značne znudený predavač a stál za pultom čakajúc, kým k nemu Severus podíde.

"Budem potrebovať tieto prísady," povedal pevným hlasom a podal predavačovi presný zoznam surovín.

"Isteže, pán profesor," zamumlal predavač a šuchtavým krokom zamieril do skladu. Severus medzitým položil Lillith na zem a držal ju az ruku, aby sa mu nerozbehla kamsi medzi regály s pokladanými prísadami. Sám sa pritom začal po jednotlivých surovinách obzerať a skúmavo si prezeral jednotlivé banky naplnené všakovakými potvorkami. Bol nimi natoľko zaujatý, že si až neskoro všimol, ako Lilli potiahla jednu zo zásobných fľaší a prevrátila ju na seba. nanešťastie to bol prášok z koreňa Mandragory, ktorý pri vdýchnutí sposobil hlboký spánok.

"Lilli!" vykríkol, keď sa fľaša rozbila, dievčatko kýchlo a vzápäti už jej viečka oťaželi. "Do kotla!" zahromžil a zachytil ju tesne pred dopadom na zem, aby si neublížila.

"Vaše prísady, profesor," ozval sa dutý hlas za jeho chrbtom a on sa bezmyšlienkovite načiahol za balíčkom, ktorý mu predavač podával. Mysľou už bol späť v Bradaviciach, kde by mohol pripraviť elixír proti účinkom koreňa, čo Lillith vdýchla. Miesto toho však v okamihu, keď sa jeho prsty dotkli balíčku, pocítil známe trhnutie pod pupkom a svet okolo neho sa začal nezadržiteľne točiť.



 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.