Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.24:Azkaban

14. 3. 2009

V to ráno sa Harry zobudil nervózny. Mal zvláštny, divný pocit, že sa niečo stane. Vedel, že aj keď sú väzni v Azkabane uspatí a v celách sú ich ľudia, takže by nemalo dôjsť k nejakej veľkej tragédii, môže sa čokoľvek zvrtnúť. A na nálade mu rozhodne nepridal fakt, že musí porušiť priamy rozkaz svojho nadriadeného. Lenže on tam musel ísť, či chcel, alebo nie. Celá táto maškaráda a hra na mačku a myš s Voldemortom by mala byť jeho prioritou. On je predsa ten, kto ho má poraziť. Snáď sa mu to už konečne podarí raz a navždy. Ani sa nenamáhal s tým, aby sa zastavoval na ministerstve a zamieril rovno do Azkabanu. Pri troche šťastia sa McBrideovi vyhne.

Samozrejme, zabudol na svoje povestné „šťastie“, takže naňho narazil hneď pri vchode do väznice.

„Potter, čo tu robíte? Jasne som vám povedal, že zostávate na základni,“ oboril sa naňho, no Harry bol pokojný.

„A ja som vám povedal, že tu budem. Takže čo keby sme preskočili ten úvod a začali pracovať? Voldemort a jeho ľudia tu budú čo nevidieť,“ schladil ho Harry pokojne, no jeho vyrovnanosť sa od základov otriasla, keď zbadal blížiacu sa postavu.

„Snape,“ zasyčal nenávistne a prebodával svojho bývalého, stále však nenávideného profesora, pohľadom.

„Potter, aké prekvapenie,“ zatiahol samoľúbo a otočil sa na svojho švagra, Harryho ignorujúc.

„Budeš potrebovať ten protijed,“ povedal a podal mu zazátkovanú fľaštičku.

„Ďakujem, Severus. Rozdal si ich už všetkým?“ spýtal sa oveľa miernejším hlasom.

„Samozrejme, všetci dozorcovia i tvoji ľudia majú svoju potrebnú dávku,“ uistil ho, no v tom akoby si na niečo spomenul a nenávistne pozrel na Harryho. „Aj keď... s pánom Potterom som akosi nepočítal. Je mi ľúto, ale nemám so sebou nič navyše,“ zatiahol s predstieranou ľútosťou.

„Potter, vravel som, že máte zostať na ministerstve. Nie je to tu bezpečné a vy nemáte žiadnu prax na to, aby ste sa mohli zúčastniť takejto dôležitej akcie. Beriem to ako priame neposlúchnutie rozkazu a vyvodím z toho dôsledky. A teraz sa practe, nemáme pre vás potrebný lektvar a nie som ochotný brať si váš život na svoj habit,“ chrlil zo seba McBride, značne povzbudený Snapeovou prítomnosťou.

„To nebude nutné, o svoj život sa dokážem dosť dobre postarať sám, ak niekto nestrká svoj umastený nos tam, kam nemá. A pokiaľ ide o lektvar, ani keby som bol ten najväčší zúfalec na celom svete, nevzal by som si nič od tohto bastarda,“ vrátil mu Harry ostrým tónom.

„V tom prípade verím, že ste si až príliš istý silou a účinnosťou svojho Bublinového kúzla. Prajem veľa šťastia, pán Potter,“ zavrčal Snape a zvrtol sa na podpätku, aby vzápätí zmizol za najbližším rohom.

„Takže? Dáte mi nejaký zmysluplný rozkaz, alebo si mám nájsť miesto, odkiaľ vám mám zachrániť prdel sám?“ spýtavo, no s pokojnou tvárou pozrel na McBridea, ktorý bol tesne pred výbuchom.

„Ešte som s tebou neskončil, ty podliak!“ vyhrážal sa mu a utiekol za Snapeom. Harry s tichým povzdychom, no s istým pocitom zadosťučinenia, vydal sa chodbami Azkabanu, hľadať najvhodnejšiu pozíciu, odkiaľ by mohol byť užitočný.

„Harry? Čo tu robíš?“ spýtal sa prekvapene Kingsley, keď doňho takmer vrazil.

„Oh, prepáč. Hľadal som, ke by som mohol byť užitočný,“ zamumlal potichu.

„McBride ti nepridelil pozíciu?“ spýtal sa podozrievavo.

„Vlastne áno,“ priznal zahanbene. „Mal som zostať na ministerstve.“

„Čože?“ skríkol Kingsley pobúrene. Harry si však jeho hnev vysvetlil po svojom a hneď sa začal brániť.

„Počuj, Kingsley, viem, že som mal počúvnuť jeho rozkaz, ale odkedy som v jeho skupine, dáva mi tú najpodradnejšiu prácu a jedná so mnou, akoby som bol len otravný hmyz, ktorý on trpí len na tvoj príkaz. Až doteraz som si nesťažoval, pretože som netušil, čím to je, ale po včerajšku...“ rozohnil sa, no včas sa zastavil. „Prepáč, to je... to je osobné. Podstatné je, že aj keď to bol rozkaz, nemohol som tam zostať, rozumieš? McBride ma teraz síce vyštve z oddelenia, ale to je mi jedno. Budem stáť proti Voldemortovi, či sa mu to páči, alebo nie,“ povedal rozhodne.

„Ukľudni sa, Harry. Pokiaľ ide o Mcbridea, nemusíš sa báť, žeby ťa vyštval. Vlastne to bude on, kto mi bude musieť pár vecí vysvetliť. Jasne som mu totiž prikázal, aby nechal na ministerstve pár ľudí zo svojej skupiny, ale teba chcem tu. Zdá sa, že urobil presný opak,“ mračil sa a premýšľal, čo s tým robiť.

„No, ako sa zdá, nevychádzaš s McBrideom o nič lepšie než so Snapeom... žeby to bolo v ich rodine? Napriek tomu by som bol rád, aby si so mnou a tými dvomi bol pri hlavnej bráne,“ oznámil mu a Harry sa uškrnul. Byť tam, kde sú tí dvaja? Nie, žeby z toho priamo skákal nadšením, ale je to dobrá šanca dať im na frak.

„Fajn, to mi vyhovuje,“ povedal spokojne a nasledoval Kingsleyho na ich pozíciu.

„Čo ten tu robí?“ spýtal sa McBride zjavne nespokojne, no jediný Kingsleyho pohľad ho umlčal. Severus s Harrym si bez slova vymenili nenávistné pohľady a hoci smrť ani jeden druhému nepriali, zrejme by sa dnes v takom prípade ľútosti nedočkali.

Ani sa nenazdali a z plošiny pred pevnosťou sa ozvalo niekoľkonásobné puknutie, signalizujúce hromadné premiestnenie.

„Vzduchové bubliny!“ upozornil ich potichu Kingsley a všetci poslúchli. A bolo načase. Oknami dnu začali lietať fľaštičky naplnené svetlo modrou tekutinou, ktorá sa po rozbi tí zmenila na hustý tmavomodrý dym, ktorý ich obklopoval.

„Do kotla, nič nevidím!“ nadával McBride a než si Harry uvedomil čo robí, stál pred nimi jeho Patronus a svojim svetlom a žiarou pretrhával hustý dym, aby videli na útočníkov pred sebou. Bol to len zlomok sekundy, kým vyčaroval patrona a rozhliadol sa okolo seba. No aj ten moment ho mohol vyjsť pekne draho, keď sa len tesne vyhol červenému svetlu letiacemu z protivníkovho prútika. Keď si Voldemortovi ľudia uvedomili, že na nich útočia miesto toho, aby mali voľnú cestu, začali okolo seba metať jednu kliatbu za druhou, aby sa dostali hlbšie do pevnosti. Našťastie boli všetci štyria naozaj silní kúzelníci a statočne odolávali nátlaku presily.

„Oliver, vo východnom krídle majú problémy, zvládneš to tu s Harrym? Vezmem si Snapea a pôjdeme im pomôcť,“ vykríkol Kingsley, vyhýbajúc sa ďalšej, dobre mierenej kliatbe.

„Nemôžeš si vziať Pottera?“ ozvalo sa po Harryho ľavici.

„Nie, potrebujem Snapea a jeho lektvary,“ uzavrel Pastorek a keď Oliver prikývol, on a Snape zmizli v jednej z temných chodieb pevnosti. Využili Harryho nápad a vyslali pred seba patrona, ktorý im zabezpečil dobrú viditeľnosť napriek tomu, že boli všetky chodby zamorené jedovatým plynom.

Po asi polhodinovom snažení sa, zrejme Jeho prívrženci pochopili, že tadiaľto cesta nevedie a prestali dorážať na hlavný vchod bránený Harrym a Oliverom.

„Zdá sa, že sú preč. Mali by sme ísť pomôcť ostatným,“ navrhol Harry a keď vyčaroval niekoľko zabezpečovacích kúzel na vchod, chcel sa rozbehnúť chodbou hlbšie do pevnosti.

„Nikam nejdeme!“ zasyčal Oliver tesne pri jeho uchu a držal Harryho ruku tak silno, až to bolelo.

„Pusťte ma!“ zavrčal Harry. Prekvapilo ho, že zovretie skutočne povolilo.

„Zostávame tu a budeme brániť hlavný vchod, rozumeli ste?“

„Ak ste si nevšimli, nik tu nie je. Smrtijedi teraz pravdepodobne hľadajú iné možné cesty, ako sa o pevnosti dostať a naši ľudia potrebujú pomoc. Vchod som zabezpečil a ak sa cezeň dostane jeden či dvaja, nič to nezmení na fakte, že inokade sa ich môžu dostať desiatky a potom budeme čeliť útoku zvnútra a sme v pasci,“ hádal sa Harry.

„Ja som váš nadriadený a vy ma budete počúvať, či sa vám to páči, alebo nie,“ chrlil zo seba Mcbride a prevrtával Harryho zlovestným pohľadom.

V tom však Harryho vytrénované zmysly zachytili akýsi zvuk za jeho chrbtom a v chvíli, keď útočník vyslal smrtiacu kliatbu, vyslal naňho Harry svoju omračovaciu a len tak- tak sa vyhol zelenému lúču mieriacemu priamo na jeho hruď.

Oliver Mcbride však neskoro zbadal, čo sa okolo neho deje a keď Harry odskočil z dráhy smrteľnej kliatbe, zostal šokovane stáť. S očami rozšírenými od hrôzy sa jeho telo zviezlo pozdĺž steny, pri ktorej stál a zostalo nehybne ležať. Mladší muž, ktorý sa ešte stále spamätával z šoku sa k nemu otočil a zalapal po dychu. Sklonil sa k telu muža, ktorého nemal rád o nič viac než Snapea, ale keď zistil, že je mŕtvy, nemohol cítiť nič iné než ľútosť. Ďalší človek na zozname, ktorý zomrel kvôli nemu, pomyslel si. Ďalšia myšlienka, ktorá mu v tej chvíli prišla na um bola, ako toto povie Aini. Mohol by ju teraz znovu získať späť? Bolo mu zle. Zle z toho, že vedľa neho práve zomrel človek a on myslí len na svoje záujmy a na to, ako si získať manželku mŕtveho muža. Muža, za ktorého smrť je zodpovedný. Nie, ak ho Aini nenávidela doteraz, už nikdy ju nezíska späť. Po tomto rozhodne nie. Nadobro ju stratí a s ňou... s ňou aj svoju dcéru.



 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.