Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.18: Nadriadený

14. 3. 2009

O mesiac neskor preberal Harry diplom potvrdzujúci úspešné ukončenie bystrozorského výcviku z rúk Kingsleyho Pastorka, ktorý sa v dobe jeho neprítomnosti stal vedúcim oddelenia. Za ten čas sa Harry naučil žiť s myšlienkou, že Aini nadobro stratil a v učení a príprave na skúšky našiel svoj nový životný cieľ. Netušil, ako to všetko dopadne, či to bude on, kto bude stáť v čele víťaznej strany vo vojne proti Voldemortovi, ale Hermiona mala pravdu. On sa predsa nevzdáva a pokiaľ ide o toho bastarda, bol predurčený k tomu, aby ho zabil, alebo sám zomrel.

Pozrel k tribúne, kde sedeli jeho priatelia a hneď vedľa nich Minerva McGonagallová. Harry sa neubránil úsmevu. Jeho bývalá profesorka ho vždy viac než podporovala v rozhodnutí stať sa bystrozorom a keď jej pred pár dňami, počas ďalšieho stretnutia Rádu oznámil, že úspešne zložil všetky potrebné skúšky, bola skutočne dojatá. Potešilo ho, že si napriek svojim povinnostiam našla čas a prišla. Keby žil Brumbál, určite by tu bol tiež, pomyslel si a v spomienkach sa vrátil ku všetkým, ktorí ho opustili.

Oficiálna časť už bola za nimi a o sa spolu s ďalšími absolventmi stretol vo veľkej hale, kde bola pripravená oslava. Na všetkých už tu čakali príbuzní a priatelia, aby im zablahoželali a on zamieril k Hermione, ktorá stála po boku svojho manžela. Stačil mu jediný pohľad, aby videl, že doslova žiari šťastím. Akoby aj nie, keď mala o mesiac priviesť na svet svoje prvé dieťa.

"Harry, som taká šťastná, blahoželám!" vyhŕkla, len čo sa k nim priblížil.

"Si dobrý, kamarát,ů uznanlivo ho potľapkal po ramene Ron.

"Ďakujem, že ste ma v tom nenechali," odvetil spokojne Harry a mal na mysli hlavne Hermioninu pomoc s učením. Niekedy síce dokázala byť viac než otravná tým, ako mu prízvukovala, že by sa mal viac snažiť, ale nebyť jej, nedosiahol by také dobré výsledky. A ako mu povedal Ron, ona aspoň mala ako stráviť voľný čas.

"Blahoželám, Harry. Som na teba hrdá," pridala sa ku gratuláciám dojatá McGonagallová. Harry jej oplatil úsmev. Odkedy krátko po návrate z Labyrintu vstúpil do Rádu, požiadal ju, aby mu tykala a odvtedy sa k nemu správala celkom inak než za čias, keď bol ešte študentom. Bolo to také nové a ... príjemné. Cítil, že je v jeho blízkosti ešte stále dospelý človek, ktorý je naňho skutočne pyšný a zaujíma sa o jeho dobro. Ona sa vždy starala, aj keď to tak na prvý pohľad nemuselo vyzerať.

"Ah, Harry, tak tu si," ozvalo sa mu za chrbtom a keď sa obzrel, zbadal Kingsleyho, ktorý k nim kráčal so širokým úsmevom na perách.

"Kingsley," ozvalo sa štvorhlasne, keď pri nich zastal vedúci oddelenia, rovnako ako oni, člen Fénixovho rádu.

"Tak konečne ťa máme v tíme, Harry," potľapkal mladšieho muža po ramene.

"No... hej," zamumlal Harry rozpačito.

"Ani nevieš, akú z toho mám radosť. No, ale k veci. Chcel som s teou hovoriť o tvojom zaradení," začal s tým, kvoli čomu sem prišiel.

"Myslím, že to je jasné, nie? Budem v základnej skupine ako všetci nováčikovia," nechápavo naňho hľadel mladý bystrozor.

"Mýliš sa. Ako vedúci oddelenia možem rozhodnúť o zaradení kohokoľvek a..." vysvetľoval, no než to stihol dopovedať, Harry mu skočil do reči.

"Počuj, Kingsley, ja... ja si vážim toho, že mi chceš pomocť, ale nestojím o nejaké výsady len kvoli tomu, že som Harry Potter," ohradil sa namosúrene.

"Počkaj, nechaj ma dohovoriť," zastavil ho pokojne Kingsley a pohľadom si premeral všetkých prítomných. Harry prekrížil ruky na prsiach a čakal. Výraz jeho tváre jasne hovoril o tom, že sa len tak s nejakým vysvetlením nezmieri. Naozaj nestál o žiadne špeciálne výhody, aj keď vedel, že vypracovať sa zo základnej skupiny nie je jednoduché a mnohí v nej zostanú natrvalo.

"Tak teda... od chvíle, čo ma Minerva informovala o Voldemortovom návrate, zriadili sme špeciálnu skupinu, ktorá má na starosti výlučne sledovanie jeho aktivít. Kým sa nič nedeje, jej členovia vypomáhajú kde je momentálne treba. Akonáhle by sa však vyskytol jediný náznak, že Voldemort sa o niečo pokúša, je to prioritné. Bol by som rád, aby si bol v tejto skupine. V boji proti Voldemortovi máš toho za sebou viac než dosť a odhliadnuc od nejakej veštby o tom, že to musíš byť ty, kto... jednoducho, v tejto skupine budeš užitočnejší než kdekoľvek inde," dokončil Kingsley a jeho pohľad sa stretol s Harryho.

"Ale to je presne to, čo vravím. Umiestnenie v tej skupine bude na základe skutočnosti, kto som," bránil sa Harry, no rozum mu vravel, že Kingsley má pravdu.

"Čiastočne áno, ale sám iste uznáš, že v tejto chvíli je Voldemort nepriateľ číslo jedna. Ak znova začne vyčíňať a my ho nezastavíme, mohlo by to prerásť v oveľa väčší problém, než bol v minulosti," oponoval Pastorek.

"Harry," vmiesila sa do rozhovoru aj Hermiona. "Myslím, že Kingsley má pravdu. V základnej skupine by si nemal možnosť angažovať sa proti Voldemortovi priamo a nehovor mi, žeby si dokázal stáť bokom. To by bolo ako v škole... porušoval si pravidlá, pretože ťa nik nechcel pustiť do prvej línie. Dostal by si sa do problémov kvoli tomu, že si nepočúvol rozkaz a ver mi, malo by to väčšie následky než porušenie školských pravidiel. Kingsley ti dáva možnosť stáť v čele, Harry. Ako člen skupiny nasadenej na Voldemorta a člen Rádu by si mal vcelku výhodné postavenie," dohovárala mu priateľka.

Harry sa poobzeral, skúmajúc tváre okolostojacich priateľov a povzdychol si.

"Tak teda dobre, uznávam, že máte asi pravdu," zamumlal odovzdane.

"Asi?" sýtala sa Hermiona so zvdihnutým obočím. Rýchlo zdvihol ruky na znak toho, že sa vzdáva.

"Dobre, určite máte pravdu," rozosmial sa a oni s ním.

"Výborne, tak čo keby som ťa zoznámil s tvojim nadriadeným? Tamto stojí aj so svojou manželkou," rozhodol Kingsley a viedol Harryho davom prítomných až k miestu, kde zabraný v rozhovore stál ten, o kom bola reč. A vedľa neho... Harry sa zarazil. Tú osobu by spoznal kdekoĺvek a kedykoľvek.

"Oliver, Aini, rád vás vidím. Prepáčte, že vás ruším, ale niekoho by som vám rád predstavil," oslovil ich Kingsley a v tej chvíli by sa Harry najradšej na mieste prepadol.

"Určite ste už počuli o Harrym Potterovi. Harry, toto je Oliver McBride a jeho žena Aini Snape- McBrideová," predstavil ich navzájom.

"Veľmi ma teší, pán Potter," ozval sa jeho nový nadriadený a natiahol k Harrymu ruku.

"Aj mňa, pane," zamumlal Harry. "Rád vás opäť vidím, pani McBrideová," oslovil Aini a na malú chvíľu medzi nimi zavládlo napäté ticho. Harry premýšľal, či Aini manžel vedel o ich vzťahu.

"Vy dvaja sa poznáte?" spýtal sa prekvapene Kingsley, ktorý prelomil ťaživé ticho.

"Mali sme tú česť," priznala Aini a statočne odolávala Harryho prenikavému pohľadu. V tej chvíli si Harry uvedomil, že je viac podobná svojmu bratovi, než by si bol kedy pomyslel. Čo ho však zarazilo bola hrdosť a vzdor, ktoré v jej pohľade objavil. Ale nemal by to byť on, kto by sa mal hnevať? To on sa predsa vrátil a našiel ju s iným, dokonca priamo pred oltárom. A dieťa.. podľa jeho odhadov sa s McBrideom musela dať dohromady veľmi skoro po jeho odchode.

"Aha, predpokladám, že ste sa zoznámili vďaka Severusovi," vydedukoval Kingsley a nik zrejme nemal v pláne mu jeho teóriu vyvracať.

"Počul som, že budete priradený k mojej skupine," zmenil tému Oliver McBride, aby tak odviedol konverzáciu do bezpečných vod.

"Áno, Kingsley mi to práve oznámil. Dúfam, že pre skupinu budem nejakým prínosom," odpovedal Harry a snažil sa urobiť si na toho muža nejaký názor. Vysoký, kostnatý muž, zhruba o päť rokov starší od neho, aj keď... v čarodejníckom svete sa len veľmi ťažko odhaduje vek. Tmavo hnedé vlasy mu padali do čela a z časti zakrývali jeho hnedé oči. Mopžno keby ho stretol za iných opkolností, mohol by ho považovať za sympatického, ale takto... Ich pohľady sa stretli a v tej chvíli si bol Harry viac než istý, že Oliver o jeho vzťahu s Aini vie. Z jeho pohľadu mohol vyčítať, že ich momentálne nesympatie sú vzájomné.

"Tiež v to dúfam," ozval sa Oliver a Harry mohol počuť aj to, čo nebolo vyslovené: Dosť o tom pochybujem.

"Osobne sa za Harryho zaručujem. je v ňom viac, než si všetci myslíme," zastal sa ho Kingsley a to bolo na Harryho už príliš. Potichu sa ospravedlnil a zamieril späť k svojim priateľom. Snažil sa nedať na sebe poznať svoje rozčarovanie, hoci nepochyboval o tom, že minimálne jednému pozornému pohľadu zmena jeho nálady neunikne.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.