Kapitola č. 25: Pohreb
Harrymu trvalo pár minút, než sa spamätal z počiatočného šoku a bol schopný opäť triezvo uvažovať. Keď sa uistil, že nablízku nik nie je, odtiahol bezvládne telo do najbližšieho výklenku a rozbehol sa hĺadať ďalšie skupiny. Asi po piatich minútach blúdenia po chodbách, stále ešte dosť nepriehľadných kvoli plynu, konečne na niekoho narazil.
"Harry, čo tu robíš? Kde je McBride?" spýtal sa ho Kingsley, keď zistil, kto pred ním stojí.
"On... ja... ten chlap nás napadol od chrbta a... nestihol som," jachtal zmätene, odrazu nevediac, ako to Kingsleymu vysvetliť.
"Prestaňte tu koktať ako bláznivé kura a vyklopte, čo sa stalo, Potter!" okríkol ho Snape a prekvapivo to fungovalo.
"Je mŕtvy, pane,"priznal Harry bez zvyčajného sarkazmu či irónie.
"Čože?" spýtali sa obaja muži jednohlasne. Prvý, ako sa zdalo, sa spamätal Snape a tentoraz to bol Harry, kto bol pritlačený k stene a začínal sa dusiť.
"Ty jeden malý, zasraný idiot. Musíš mojej sestre zničiť život kompletne, že? To, čo si jej spravil doteraz ti nestačilo, čo? Myslíš si, že keď jej zabiješ manžela, budeš mať voľnú cestu? Tak to sa veľmi mýliš, Aini o tebe nechce ani len počuť, rozumel si?" vrčal a ich tváre boli nebezpečne blízko.
"Severus pusti ho!" zahriakol ho Kingsley a pomáhal Harrymu vstať, keď ho Snape pustil.
"Nikdy by som nikoho nezabil, dokonca ani vás, aj keď by som mal sto chutí to urobiť tu a teraz," vrátil mu Harry neochvejne a masíroval si boľavý krk.
"Tak len do toho, Potter! prečo to neurobíš? Odzbrojil by som ťa jediným mávnutím prútika, tak prečo to neskúsiš? Bojíš sa?" provokoval ďalej čiernovlasý kúzelník a nebyť Kingsleyho, ktorý sa postavil medzi nich, zrejme by sa do seba naozaj pustili.
"Na to, aby ste sa navzájom pozabíjali, budete mať dosť času aj potom, keď sa odtiaľto dostaneme. Ak po tom obaja tak prahnete, prosím. Ale až za múrmi tejto pevnosti a po skončení tejto akcie. Harry, verím tomu, že vieš aký je postup," uprel svoj zrak na najmladšieho muža, ktžorý strnulo prikývol, no podal mu svoj prútik. Priori Incantatem ukázalo omračujúcu kliatbu a spútavacie zaklínadlo, ktoré na útočníka použil. Žiadna Avada.
"V poriadku. ďalšie podrobnosti, vrátane tvojej výpovede a hlásenia počkajú. Teraz budeme pokračovať. Koľko ich je vonku a koľko sa ich dostalo dnu?" pýtal sa profesionálne a Harry mu odpovedal.
"Fajn, takže všetci vo vnútri hradu by mali byť pod kontrolou. Vonku, zdá sa, nik nie je. A čo Voldemort?" neustával vo svojich úvahách Kingsley.
"Nie je tu," povedali Harry so Snapeom jednohlasne, prepaľujúc sa pohľadmi. Zmätený výraz na pastorkovej tvári ich prinútila vysvetliť to.
"Cítil by som znamenie, keby bol bližšie. Prostredníctvom neho Voldemort ovláda svojich smrťožrútov a čím je bližšie, či čím väčšiu má zlosť, tým je bolesť väčšia. Podľa toho súdim, že zatiaľ o tomto fiasku nevie," vysvetlil Snape.
"Súhlasím. Cítil by som to prostredníctvom jazvy," dodal Harry a Kingsleymu zrejme takéto vysvetlenie stačilo.
"Keby situácia nebola taká vážna, vyhlásil by som dnes štátny sviatok na počesť toho, že sa vy dvaja na niečom zhodnete," pokrútil hlavou starší bystrozor a bez ďalších slov zamieril späť tam, odkiaľ práve so Snapeom prišiel.
Napriek všetkým opatreniam, ktoré bystrozorské oddelenie učinilo na ochranu Azkabanu, boli počas akcie zabití traja bystrozori a piati smrťožrúti. Harry netušil, ako správu o Oliverovej smrti prijala Aini. Oznámili jej to Kingsley so Snapeom. Harry aspoň vedel, že ak nič iné, Snape má svoju sestru rád a urobí všetko, aby jej žiaľ nejako uľahčil. Aj keby to malo znamenať, že z McBrideovej smrti verejne obviní Harryho. Ale to by ho už dnes neprekvapovalo. Veril tomu, že Snape by bol schopný čohokoľvek.
Počas pohrebu stál vedľa hrobov svojich kolegov a nadriadeného, obklopený skupinou ďalších bystrozorov, ktorí im prišli vzdať holt. Len vzdialene vnímal Kingsleyho, ktorý o každom svojom kolegovi niečo povedal. Jeho pohľad bol upriamený len na Aini, ktorá sedela po boku svojho brata v prvom rade. Tvár jej zahaľoval čierny závoj a tak nemohol vidieť jej výraz. Premýšľal, či plače, alebo len strnulo sedí, s rovnakou chladnou a neprístupnou maskou ako jej brat. Ani jeden z nich Harrymu nevenoval jediný pohľad. Zdalo sa mu, že tam stojí celú večnosť a myslel, že to nikdy neskončí. V tom videl, ako sa Snapeova ruka ovinula okolo jej ramien a až vtedy si uvedomil, že sa Aini celá trasie. Nepochybne plakala.
Harryho srdce sa zovrelo úzkosťou. Bolo mu ľúto, čo sa stalo. Aj keď McBridea nemal rád, neprial mu smrť. Neprial ju nikomu, snáď okrem Voldemorta a pár výnimiek medzi smrtijedmi, ale inak... dokonca ani Snapeovu smrť si neželal, aj keď to bol ten najväčší podrazák akého poznal. Lenže McBrideova smrť ublížila Aini. A on jej nechcel ublížiť. Nechcel, aby bola smutná a trpela. Mala by byť šťastná, zaslúži si to, aj keby... naprázdno prehltol. Aj keby to bolo po boku niekoho iného, pomyslel si skrúšene.
Nemohol si pomocť, ale uvažoval nad tým, či by Aini smútila za ním. On ju miloval, to vedel s istotou, ale čo ona? Čo k nemu vlastne cítila, keď boli spolu? A čo si o ňom musela myslieť, keď zmizol? Odišiel bez slovka na rozlúčku, bez akéhokoľvek vysvetlenia... ale to predsa nie je pravda! On jej nechal list. Napísal jej, ako veľmi ho mrzí, že musí odísť, ale inak to nešlo. Prečo len ten list dával Snapeovi? Prečo... prečo ho nenechal na stole vo svojom dome? Tam by ho určite našla, nadával si v duchu.
Zídení hostia sa pomaly ale isto začínali rozchádzať. Niektorí sa zastavili, aby rodinám zosnulých vyjadrili svoju účasť a cintorín sa postupne vyprázdňoval. Harry sa na chvíľu zastavil a premýšľal, čo má urobiť. Potreboval sa s Aini porozprávať, ale toto nebolo správne miesto ani čas. Lenže ak nie dnes, kedy ju opäť uvidí? Na Snape manor sa už určite nedostane, na to bol Snape až príliš paranoidný. A tak mu neostávalo nič iné, než to skúsiť. S ťažkým povzdychom vykročil k vdove.
Aini teraz stála osamelo pri starom dube pri východe z cintorína. Harry mohol vidieť Snapea zabratého do rozhovoru s Kingsleym a zaujímalo ho, o čom možu spolu tí dvaja tak zanietene diskutovať. To však mohlo počkať, pomyslel si a kráčal k nej.
"Ahoj, Aini," pozdravil potichu. Videl, ako stuhla na mieste a ani sa nepohla.
"Ahoj, Harry," odvetila potichu smutným hlasom.
"Pozri, chcel som len povedať, že ma mrzí, čo sa stalo tvojmu... manželovi," to posledné slovo sa z jeho úst dralo ako z chlpatej deky.
"Ďakujem, ale nemusíš sa unúvať. Viem, že si ho nemal rád,"odvetila nezúčastnene.
"Možno to nebol moj najlepší priateľ, ale jeho smrť som si neželal," bránil sa roztrpčene a bol si takmer istý, kto stojí v pozadí celej tejto nevraživosti medzi nimi.
"Je mi jedno, čo si si prial, alebo nie. Ak je to všetko, čo si chcel, myslím, že sme skončili," odbila ho príkro.
"Vlastne som s tebou chcel hovoriť ešte o jednej veci. O tvojej... chcem povedať o našej dcére," vyjachtal zo seba. Aj cez závoj mohol vidieť údiv a prekvapenie v jej výraze. A samozrejme v očiach, keď konečne ho konečne odhrnula a ich pohľady sa stretli.
"Kto ti to povedal?" spýtala sa nervózne.
"Na tom nezáleží. Viem, že si to chcela predo mnou tajiť, ale nemyslíš, že mám právo..." než stihol vetu dokončiť, skočila mu do reči.
"Nemáš žiadne právo, ani to najmenšie, hlásiť sa teraz o niečo, o čo si nestál. Nemysli si, že si teraz prídeš a budeš sa hrať na starostlivého otecka. Nie! Lillith je moja dcéra a ja ju vychovám sama, tvoju pomoc nepotrebujem a nechcem, rozumel si?" syčala zlostne.
"Nie je to ako si myslíš. Dovoľ mi to vysvetliť," žiadal naliehavo,. no v tom ho niekto surovo chytil za rameno.
"Nepočuli ste moju sestru, Potter? Nepraje si s vami hovoriť. Vždy som vedel, že ste hlupák a neskutočný ignorant, ale dúfal som, že aspoň dnes nás necháte na pokoji. Zdá sa, že vás sa človek zrejme nikdy nezbaví," vrčla hrozivo Snape.
"Toto je medzi mnou a vašou sestrou. Alebo by ste k tomu cheli niečo povedať, Snape? Prečo jej nepoviete pravdu? Prečo nepriznáte,že..." nestihol dopovedať čo chcel. Do jeho nosu narazilo niečo tvrdé a začul tiché puknutie. Zhrozene pozrel na svojho bývalého profesora a hnev v ňom hrozil, že vybuchne, keď videl ako sa Snape uspokojene uškŕňa a roztvára päsť, ktorou mu vrazil.
"Mal som chuť spraviť to už dávno, ale nikdy som netušil, aké uspokojenie mi to prinesie," priznal starší muž a podišiel bližšie k Harrymu. "Láskavo necahjte moju rodinu na pokoji, inak to neskončí jedným zlomeným nosom, je vám to jasné?" vyhrážal sa a nečakajúc na odpoveď, objal šokovanú Aini okolo ramien a premiestnil sa s ňou.
Harry tam stál ako primrazený a rukou si pridŕžal krvácajúci nos.
"Si v poriadku, Harry?" spýtal sa ho náhle Kingsley, ktorý celú scénu z diaľky pozoroval.
"Die... die som v poriatku," mumlal naštvane. "A adi nebudem," zavrčal a nechal zmäteného bystrozora stáť na cintoríne. On sa premiestnil domov.