Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola č. 22: Stretnutie Rádu

14. 3. 2009

Keď konečne vstal, bolo stále ešte veľmi skoro na to, aby šiel za riaditeľkou. Rozhodol sa počkať ešte aspoň hodinu, kým sa premiestni do Prasiniek a odtiaľ sa prejde do hradu. Potreboval si trochu urovnať vlastné myšlienky.

Keď sa dostal do hradu, stretol riaditeľku v hale, keď sa vracala z raňajok do riaditeľne.

„Dobré ráno, pani profesorka,“ pozdravil úctivo.

„Vitaj, Harry. Poďme do riaditeľne. Schôdzka Rádu bude za hodinu,“ ozvala sa a viedla ho chodbami hradu, ktoré dokonalo poznal.

„Tak čo si zistil, Harry? Tvoj list znel naozaj naliehavo,“ vyzvala ho bez meškania, len čo sa za nimi zavreli dvere riaditeľne.

„Voldemort chystá útok na Azkaban,“ povedal priamo a čakal na jej reakciu.

„Čože? Ale na to by potreboval aspoň menšiu armádu a nik z nás si nevšimol, že by zháňal nejakých spojencov. Navyše ešte donedávna bol v Labyrinte, nemal dosť času aby zohnal toľko ľudí, Harry. Azkaban je pod kontrolou, dokonca aj členovia vašej skupiny sú tam v nasadení. Ak sa o to Voldemort pokúsi, určite nemá najmenšiu šancu,“ krútila pochybovačne hlavou.

„Máte pravdu len v tom, že okolo seba zatiaľ nemá žiadnu veľkú armádu. Má len pár smrťožrútov, ktorých okrem Znamenia zla zaviazal Nezrušiteľnou prísahou, aby ho nemohli zradiť. Zrejme sa poučil z toho, ako s ním vypiekol Snape,“ vysvetľoval naliehavo. „Ale pokiaľ ide o Azkaban, viac nepotrebuje. Stačí mu pár osôb na to, aby pootvárali cely, keď bude po všetkom.“

„Ja tomu nerozumiem,“ priznala McGonagallová a neustále na Harryho pozerala pohľadom plným pochybností.

„Čo keby sme nechali Harryho, aby nám vysvetlil Voldemortove plány? Zrejme o nich vie viac než dosť,“ vmiesil sa do rozhovoru Brumbál a Harry bol vďačný za jeho podporu.

„Teda... Ide o to, že Voldemort sa chystá použiť nejaký druh lektvaru. Neviem presne o aký ide, ale podľa toho čo som vyrozumel by mal mať podobné účinky ako nervový plyn používaný mudlami. Jediné čím si nie som istý je, či ním strážcov len ochromí, alebo rovno zabije,“ zamumlal Harry tichšie.

„Ale ak niečo také vypustí do celého väzenia, neotrávi tým aj väzňov? Ak ich chce oslobodiť, prečo by to robil?“ spýtala sa Minerva.

„Tomu nerozumiem ani ja. Aj keď medzera popod dvere cely úzka, plyn sa tam dostane,“ priznal Harry, spomínajúc si na svoju prvú návštevu v Azkabane. Ešte dnes mu pri tej spomienke naskakuje husia koža. Byť v blízkosti takého množstva mozkomorov ako je v Azkabane, mu veru veľmi nepomohlo. Po Voldemortovom páde v jeho siedmom ročníku si Harry myslel, že ministerstvo podnikne nejaké opatrenia, ako držať mozkomorov pod kontrolou. Predstavoval si, že ich zavrú podobne ako tých väzňov, ale mýlil sa. Znovu ich nasadili do Azkabanu a svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že budú pod kont rolou skúsených väzenských dozorcov a budú mať oveľa obmedzenejšie možnosti. V preklade, ako povedala Hermiona, si ich tam nechávali len pre to, že vďaka nim pôsobil Azkaban stále ešte ako najlepšie chránená a najstrašnejšia väznica.

„Verím tomu, že na túto tému nám toho bude vedieť viac povedať Severus. Na hrade však nie je, takže sa s ním stretneme zrejme až na schôdzke,“ zamyslela sa riaditeľka. „Máš nejaký nápad, ako tomu zabrániť, Harry?“ spýtala sa odrazu.

„Najprv by sme mali zistiť o aký lektvar ide a či naň existuje nejaký protijed. To by nám mohlo pomôcť zistiť, čo má v pláne Voldemort s väzňami. Až potom by sme mali vymýšľať čo ďalej. Pokiaľ budú väzni neozbrojení a Voldemort príde len s pár ľuďmi, nemal by byť problém. Ak ale každý väzeň získa prútik...“ Harry nedokončil. Na túto možnosť nechcel radšej ani myslieť.

„V každom prípade, nech už je to akokoľvek, máme problém,“ povzdychla si Minerva. „Musíme však počítať aj s možnosťou, že sa týmto krokom len snaží odpútať našu pozornosť-“

„Žiaľ áno,“ prikývol Harry.

„Zdá sa, že je najvyšší čas presunúť sa na ústredie,“ navrhla po chvíli Minerva a pomocou letaxu sa premiestnili na miesto konania schôdze. Boli tu medzi prvými a mlčky sledovali, ako sa začali schádzať aj ostatní. Medzi poslednými, avšak presne včas, dorazil aj Severus Snape, ktorý okamžite pohľadom prepaľoval Harryho sediaceho vedľa Minervy.

„Tak teda, ak sme tu všetci, prejdem rovno k veci. Dnes ráno, respektíve včera v noci sme získali nové, cenné informácie o Jeho plánoch,“ oznámila.

„Odkiaľ sú tie informácie?“ spýtal sa obozretne Kingsley a nik s nevšimol, ako Harry sklonil hlavu a študoval niečo na špičkách svojich topánok pod stolom. Teda... takmer nik.

„Sú z dôveryhodného zdroja, takže o pravosti tých slov nemám pochybnosti. Náš zdroj a ani ja si však nemôžeme byť istí, či nejde len o nejaký zastierací manéver, ktorý by mal odviesť našu pozornosť od niečoho iného,“ dodala pevným hlasom.

„Tak o čo ide, Minerva?“ ozval sa miernym hlasom Arthur Weasley.

„Chystá sa napadnúť Azkaban a oslobodiť väzňov. Tentoraz zrejme všetkých, nie len smrťožrútov,“ oznámila a v miestnosti zavládlo hrobové ticho.

„Si si tým istá, Minerva? Naše hliadky okolo pevnosti nezaznamenali nič, čo by tomu nasvedčovalo,“ zneistel Kingsley. „Dokonca sme ani nezistili nejakú zvýšenú aktivitu jeho prívržencov. Sám tam predsa nepôjde.“

„Sám určite nie, ale k tomu čo chystá, veľa ľudí nepotrebuje. Vystačí si s lektvarmi,“ povedala a všetci okamžite pozreli na Snapea, ktorý si aj naďalej zachoval svoju kamennú masku.

„S akými lektvarmi?“ spýtal sa a Harry si bol istý, že v jeho hlase rozpoznal náznak záujmu.

„Malo by to byť niečo, čo ovplyvňuje nervovú sústavu. Vraj niečo podobné mudlovskému nervovému plynu,“ vysvetlila Minerva.

„Aha,“ skonštatoval sucho.

„Takže? Existuje niečo také?“ spýtala sa netrpezlivo.

„Samozrejme. Pri jedinom vdýchnutí tohto lektvaru, ktorý sa pri kontakte so vzduchom zmení z kvapaliny na plyn, dochádza k ochromeniu tela a pri vyššej koncentrácii môže nastať zástava srdca a dýchania s následkom smrti, ak nie je včas podaný protijed. Je to dosť zložitý lektvar a vyžaduje špeciálnu prípravu, práve kvôli svojej reakcii so vzduchom,“ vysvetlil nezaujatým hlasom Severus.

„Ako rýchlo treba podať protijed?“ spýtala sa Minerva.

„Najneskôr do desiatich minút,“ ozval sa Snape po chvíľke zamyslenia. „Ak vezmeme do úvahy, že väzni budú vďaka izolácii zasiahnutí menej, možno im postačí protijed do dvadsiatich minút.“

„Takže tým sme vyriešili otázku toho, ako z toho dostane väzňov. Ochromí strážcov a prv, než bude neskoro, dá protijed tým, ktorých chce odtiaľ dostať,“ ozval sa Harry a podľa výrazu jeho tváre bolo jasné, že premýšľa. „Myslím, že viem, čo by sa dalo robiť,“ ozval sa odrazu a všetky oči sa upreli naňho. Trochu sa zarazil, keď zistil, že to povedal nahlas.

„Tak nás oboznámte so svojim skvelým plánom, pán Potter. Čo ste vymysleli tentoraz? Žeby ďalšiu samovražednú akciu?“ vysmieval sa Snape a Harry musel v duchu napočítať do desať, aby mu niečo drzo neodsekol.

„Útok je plánovaný za dva dni. Do tej doby by sa nám mohlo podariť uspať všetkých väzňov a v ich celách vytvoriť vzduchové kapsy, ktoré by zabránili otrave plynom. Zároveň by sme do niektorých ciel mohli nasadiť vlastných ľudí a tí by potom v boji jeden na jedného bez problémov zneškodnili Voldemortových ľudí, ktorí to nebudú čakať,“ vysvetlil Harry.

„Bravo, pán Potter. Presne ako vravím, samovražedná akcia. Ak vás omrzel život, čo keby ste s tým niečo urobili niekde inde a nepokúšali sa oň pripraviť aj ostatných,“ zavrčal Snape škodoradostne. „Alebo ušlo vašej pozornosti, že všade v Azkabane bude rozptýlený vysoko jedovatý plyn?“

„Samozrejme, že nie. Ale som si istý, že prinajmenšom každý človek v tejto miestnosti je schopný zvládnuť Bublinové kúzlo, ktoré by ho pred plynom ochránilo. Ak nie, rád vás ho naučím, pán profesor. A mimo to... nie ste náhodou majster lektvarov? Myslím, že by každý ocenil, keby mal po ruke potrebný protijed,“ vrátil mu samoľúbo mladý čiernovlasý kúzelník.

„Musím uznať, že Harry má pravdu. Je to dobrý nápad,“ podporil ho Kingsley a väčšina ľudí v miestnosti tiež súhlasne prikyvovala. „Hneď oboznámim McBridea a pridám mu ďalšie dve skupiny. Ostatní zostanú v pohotovosti,“ rozhodol vedúci bystrozorov.

„Výborne. Rád bude tiež v pohotovosti. Severus, pripravíš potrebné lektvary?“ spýtala sa Minerva a pozrela na Snapea, ktorý stále ešte potichu soptil nad Potterovou drzosťou. „Mám snáď na výber?“ vyštekol.

„Vďaka. Takže to by sme mali. Má ešte niekto niečo?“ spýtala sa a keď sa nik neozval, naznačila, že môžu ísť. Po asi pätnástich minútach zostali v miestnosti len Minerva, Harry, Ron, Kingsley a prekvapivo, Snape.

„Než odídem, chcem vedieť, kto je ten tajný zdroj,“ ozval sa rozhodne Snape a prebodával Harryho pohľadom.

„Aj mňa by to zaujímalo,“ pridal sa Kingsley a Minerva spýtavo pozrela na Harryho. Nechala ho, nech im to vysvetlí sám a tak im s tichým povzdychom začal rozprávať, ako a čo zistil.

„Nechcete mi nahovoriť, že ste sa naučili Nitrobranu a Legilimenciu n a takej úrovni, aby ste to dokázali, však, Potter? To je naozaj vtip dnešného dňa,“ odfrkol si povýšenecky Severus. „Predpokladám, že to bola len ďalšia vidina. Chcete znova riskovať, že kvôli tomu niekto zomrie?“ zavrčal, narážajúc na Siriusovu smrť. To Harry už nevydržal a jeho kontrola padala od základov. Nikdy si Siriusovu smrť neprestal vyčítať, ale len Snape bol natoľko krutý, aby mu to vyhodil na oči.

„Vždy ste si o mne mysleli, že som len neschopný idiot a nemôžete zniesť to, že nie som až taký neschopný, čo? Nikdy neuveríte, že by som mohol byť v niečom dobrý, však?“ zasyčal Harry rozzúrene.

Presne tak, neuverím. Legilimens!“ zakričal mieriac prútikom na Harryho.

Harry pocítil prudkosť s akou ho zasiahlo Snapeove kúzlo, ale napriek tomu vydržal. V tej chvíli v ňom vrel taký hnev, že nielenže Snapea vytlačil zo svojej mysle, ale zaútočil na tú jeho a bez problémov rozmetal Snapeove ochrany a prenikol do jeho mysle. Videl Snapea rozprávať sa s Minervou, videl sám seba, ako sa ním háda a jeho list... zarazil sa. Videl list, ktorý mu dal pre Aini, ako ho oblizujú plamene. A to posledné čo videl než ho Snape konečne vypudil bolo, ako sa Snape skláňa nad postieľkou malej Lilith a jeho rozhovor s Aini.


"Samozrejme. Ak si si to nevšimol, som vydatá žena a to s Harrym... je to minulosť," povedala po chvíľke zaváhania.

"Nič to ale nemení na fakte, že Lillith je jeho dcéra. Chceš mu to vobec niekedy povedať?" spýtal sa prezieravo a napäto čakal jej odpoveď.


Harry padol na podlahu v kuchyni Grimmauldovho námestia 12 a prerývane dýchal. Snape, s očami rozšírenými od prekvapenia, avšak plné neprekonateľného hnevu a nenávisti naňho hľadel z opačného konca miestnosti, tiež zo zeme, kam dopadol.


 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.