Kapitola č. 1: Rodinné tajomstvo
Kuchyňou sa niesla lahodná voňa smaženého mäsa, ktoré sa restovalo na panvičke. Vareška ktorá v pravidelných intervaloch premiešavala obsah panvičky bola začarovaná tak, aby mäso nechala dostatočne orestovať, ale nespáliť. V mise na stole sa miešala akási zmes a šľahač vedľa práve dokončil svoju prácu, ktorej výsledkom bola vanilková zmrzlina.
V tom sa kuchyňou mihol tmavý tieň a pán domu prevzal restovanie mäsa do vlastných rúk. Na jeho tvári sa usadil mierny úsmev a bolo viac bež zrejmé, že je spokojný.
Áno, Severus Snape bol nadmieru spokojný. Už dva roky bol konečne slobodný muž. Voldemort bol mŕtvy a on mohol konečne žiť svoj život tak, ako sám chcel. Bol to určite zázrak, že v poslednom boji prežil. Ešte dnes mal na krku veľkú jazvu, ktorú mu sposobil ten had, no žije. Teraz už neboli žiadne obmedzenia, žiadne obavy z odhalenia a on žil tak, ako po tom už dávno túžil. Aj naďalej učil v Bradaviciach, hoci sa tomu mnohí sprvu bránili, ale Minerva McGonagallová verila Brumbálovi a ten zase veril Snapeovi. A táto dovera nezmizla ani po jeho smrti a jeho kolegovia boli nútení prijať pravdu. Nebolo ľahké získať si ich doveru, ale podarilo sa mu to a on bol spokojný sám so sebou.
Okrem toho, že sa behom školského roku rozčuľoval s bandou tupých hláv, ako ich s obľubou nazýval, mohol konečne usporiadať aj svoj osobný život a keď nebol v Bradaviciach, trávil čas v rodinnom sídle Snapeovcov s Aini. Až doteraz nemal veľa príležitostí s ňou tráviť svoj voľný čas. Bolo to však hlavne kvoli jej bezpečnosti, nie preto, žeby nechcel. Za posledné dva roky sa jej všemožne snažil vynahradiť stratený čas a dnes... dnes mal obzvlášť dobrý dovod na to, aby sa usmieval.
Znova premiešal mäso na panvičke a podišiel k zmesi v mise na stole. Bolo to cestíčko z parmazánu a on v ňom začal obaľovať jednotlivé kúsky mäsa predtým, než ich dal znova smažiť. netrvalo dlho a mäso bolo hotové. Ostávalo len zohriať omáčku a pokrm bol hotový. Sám pre seba sa uškrnul. Miloval varenie. Mohol prípravu jedla na dnešný večer nechať na starosti škriatkom, ale on sa v kuchyni cítil rovnako dobre ako vo svojom laboratóriu a nenechal si ujsť jedinú príležitosť, aby sa svojim umením nepredviedol. A obzvlášť dnes chcel pripraviť niečo výnimočné. Aini si to predsa zaslúži. A navyše má dnes narodeniny. To sa proste musí osláviť.
Pozrel na stol prestretý pre troch a premýšľal, či na niečo nezabudol. Krevetový koktejl ako predkrm, smažené teľacie medajlónky v parmazánovom cestíčku s neapolskou omáčkou a ako dezert... jej obľúbené horúce maliny s vanilkovou zmrzlinou, samozrejme, jeho vlastný vylepšený recept. To všetko čakalo len na to, kedy sa bude podávať večera, aby mohli lahodným jedlom podráždiť a následne uspokojiť svoje chuťové bunky. Pozrel na hodiny na stene a zistil, že má ešte čas, kým sa Aini aj so svojim hosťom vráti domov. Zamieril teda do knižnice a námatkou siahol po nejakej knihe. Dokonca ju otvoril, ale písmená akoby mu splývali v jedno, keď sa opäť zamyslel nad svojim a jej životom.
Bolo to už dvadsať rokov. Pre Merlina, taká doba a jemu to utieklo tak rýchlo, že ani nepostrehol, kedy vyrástla. Bol pritom, keď sa jeho sestra prvýkrát rozhliadla po svete a jeho radosť z tej udalosti kazil fakt, že v tej istej chvíli ich matka vydýchla naposledy. Jej posledným, želaním bolo, aby sa Severus postaral o svoju sestru a on vedel, že by pre tú malú spravil čokoľvek. nenávidel svojho otca za to, do akej situácie rodinu dostal, ale matku a sestru miloval viac než vlastný život. To preto sa k nemu pridal... Voldemort zabil Severusovho otca, v tom čase verného smrťožrúta a chcel pokračovať aj vyvraždením jeho rodiny. Len jediné mu v tom mohlo zabrániť a to, Severusova oddanosť temnej strane. nechcel to urobiť... bolo to proti jeho presvedčeniu, hoci nikdy neskrýval svoj záujem o čiernu mágiu, lenže toto... to bolo niečo iné. V snahe ochrániť matku a dieťa, ktoré sa chystalo na svet, prijal znamenie zla.
Keď však jeho matka zomrela, vzal sestru a ukryl ju. Dal ju do opatery svojej bývalej pestúnke, jedinej, ktorej okrem matky kedy veril a Voldemortovi tvrdil, že matka aj s dieťaťom zomreli pri porode. Uveril mu. Od tej chvíle sa Severus vystríhal toho, aby na Aini upozornil a preto s ňou trávil len veľmi málo času. Pár týždňov po matkinom pohrebe učinil rozhodnutie, ktoré jmalo jeho život zmeniť. Možno k lepšiemu a možno... zradil Voldemorta a pridal sa na stranu svetla. Zlomený smrťou matky a po čase aj jedinej ženy, ktorú miloval... rýchlo zaplašil spomienky na Lilly Evansovú- Potterovú do úzadia... prosil Brumbála, aby ho prijal do svojich služieb a dal mu šancu dokázať, že nie je len špinavý bastard.
Po Voldemortovej smrti vzal konečne Aini do Anglicka a bývali spolu. Jeho sestra už bola dospelá a samostatná, no aj tak za ňu cítil veľkú zodpovednosť. Niekedy sa cítil viac ako jej otec, než brat, k čomu rozhodne prispieval aj ich veľký vekový rozdiel.
Dnes, v deň svojich narodenín, sa rozhodla predstaviť mu konečne svojho priateľa. Nikdy mu neprezradila jeho meno a v Severusovej prítomnosti o ňom odmietala hovoriť. Nerozumel tomu, ale nenaliehal. Mala právo na svoje súkromie. Mala právo starať sa sama o seba, veď to robila takmer celý svoj život, kým boli odlúčení. Snažil sa nezasahovať do jej života, ale šlo to ťažko... veľmi ťažko.
Severus vďaka svojmu vytrénovanému sluchu začul zvuk otvárajúcich a zatvárajúcich sa dverí. Odložil teda knihu a šiel privítať sestru. Pre istotu nasadil svoju prísnu masku, ktorou zastrašoval svojich študentov, veď ktovie, čo za vykuka si to Aini priviedla. Možno ho odradí jediný Severusov pohľad a veľký brat bude mať o starosť menej. Ani v najmenšom ho nenapadlo, že ten, na koho v ďalšej minúte pozrie, sa ho už dávno nebojí.
"Ahoj Seve," zaštebotala Aini a vrhla sa bratovi okolo krku. Niekoľko týždňov ho nevidela, pretože bol stále ešte školský rok a on mal svoje povinnosti. Sľúbil však, že cez víkend jej narodeniny oslávia a ona vedela, že svoje slovo dodrží. Dodržal. Bol tu a z kuchyne sa šírila lákavá voňa. Určite varil on. Bol skvelý kuchár.
"Všetko najlepšie k narodeninám," oplatil jej úsmev a hneď potom obrátil svoju pozornosť na ich hosťa.
"Seve, dovoľ mi, aby som ti predstavila svojho priateľa," začala opatrne a nervózne si hrýzla spodnú peru.
"Dobrý večer," pozdravil mládenec a jeho pohľad sa stretol so Severusovým.
"Vy?" spýtal sa Severus prekvapene a jeho hlas znel hrozivo.