Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č. 17: (Ne)vzdať sa

14. 3. 2009

Bezcieľne sa potuloval ulicami, pohrúžený vo svojich myšlienkach a hoci vedel, že mu to nepomože, tak aj v sebaľútosti. Bolo mu jedno, že slnko na nebo svieti a vtáci okolo spievali radostné piesne, ohlasujúce príchod leta, bolo mu jedno, že sa konečne dostal z toho pekelného Labyrintu a žije. Prial si, aby to všetko bol len zlý sen, alebo aby ho pohltila žeravá láva vop vnútri labyrintu. Nemal už prečo tu byť. Aby prazil Voldemorta, ako určila veštba? Prečo si už konečne nenájdu iného obetného baránka, ktorý bude nasadzovať vlastný život a životy svojich najbližších preto, aby zachránil kožu podobným bastardom ako je Snape?

Namosúrene kopol do kameňa, ktorý mu ležal v ceste a ten, posilnený jeho¨, v tej chvíli dosť nestálou samovoľnou mágiou, letel k najbližšiemu oknu, až kým sa neozvalo rinčanie skla.

"Do kotla!" zahromžil a pozrel na rozbitú okennú tabuľu na svojom dome. Ani si neuvedomil, kedy sem došiel. "Reparo!" zamumlal a dal to do poriadku skor, než vošiel dnu. Už chcel zatvoriť dvere, keď k nemu doľahlo dvojité PUK. Obzrel sa, aby videl, kto to je, keď mu záplava hnedých kučier zabránila vo výhľade.

"Harry, ach bože, je to pravda!" zvolala Hermiona, tuho ho objímajúc. Nemohol si pomocť a na tvári sa mu usadil slabý úsmev. Predsa len je ešte niekto, komu na ňom záleží. Ron a Hermiona vždy boli a ako sa zdá, a stále sú jezho jediní skutoční priatelia.

"Som späť, Hermiona," pritakal potichu a opätoval jej objatie. Počul, ako potichu vzlykla a hrýzlo ho svedomie kvoli tomu, ako sa kvoli nemu asi trápila.

"Rád ťa zase vidím, kamarát," zamával mu Ron, stojaci obďaleč, sledujúc Hermionu a Harryho.

"Aj ja vás, ani neviete, ako ste mi chýbali," odvetil s úsmevom. A nielen vy, dodal sám pre seba a na čele sa mu objavila vráska.

"Kde si sa celý ten čas túlal?" neodpustila si Hermiona s miernou výčitkou v hlase, keď sa od neho odtiahla. Až vtedy si harry všimol jej mierne vypuklé bruško.

"To je na dlho, ale vy dvaja ste zdá sa nezaháľali," usmial sa a potešene sledoval, ako Hermiona pod váhou jeho pohľadu sčervenala. Ron ju objal okolo ramien a ona sa k nemu pritisla.

"Chceli sme na teba so svatbou počkať, ale..." začal Ron ostýchavo a nervózne poškuľoval po svojej manželke.

"Takže ste sa vzali? No to je skvelé... ale prečo stojíme vonku? POďme dnu, zrejme je toho dosť, čo by som mal vedieť, ak uvážim, ako dlho som bol mimo," povzdychol si a otvoril dvere, aby mohli vojsť. V kuchyni našiel nejaký čaj, ale všetko ostatné jedno bolo dávno skazené, tak len usrkávali lahodný nápoj.

"Tak hovorte... vzali ste sa, ste na najlepšej ceste rozšíriť klan Weasleyovcov... ešte nejaké novinky?" vyzval ich Harry a čakal, čo bude nasledovať.

"No, vlastne..." začala Hermiona svoje rozprávanie a zhruba po dvoch hodinách sa dozvedel o tom, ako McGonagallová znova zaktivizovala Rád, ktorý pátral po akýchkoľvek náznakoch toho, že je Voldemort späť. Ďalej nasledovali informácie zväčša o tom, kto s kým, kde a čo... najmä počet svadieb a potomkov v Ronovej rodine bolo odrazu toľko, že sa v tom Harry chvíľami strácal. Dokonca aj Ginny už bola vydatá a jej syn mal pol roka.

V duchu si povzdychol a spomenul si na Aini. Videl ju kráčať k oltáru a predstavoval si, ako na mieste toho chlapa stojí on. Videl ju, ako sa naňho usmieva a vraví mu svoje áno a dieťa... dieťa, ktoré v ten deň videl v Snapeovom náručí, by bolo jeho. Ako veľmi sa veci mohli zmeniť, pomyslel si, opäť stratený vo vlastných úvahách.

"Hej, Harry! Si v pohode, kamoš?" spýtal sa Ron a skúmavo si ho prezeral.

"Jasné, to nič. Len som sa trochu zamyslel," zaklamal.

"Nemal som ti hovoriť o GInny, prepáč," ospravedlňoval sa v domnení, že práve správa o Ginny a jej svadbe sú povodom Harryho smútku.

"Nie, to je v pohode. O GInny nejde. Už som ti vravel, že ju mám rád ako vlastnú sestru... proste sa k sebe ako pár nehodíme a sme priatelia. Som rád, že je šťastná a vy dvaja tiež," uistil oboch. Na malú chvíľu medzi nimi zavládlo ticho.

"Harry..." osmelila sa po chvíli Hermiona a natiahla ruku k jeho tvári, aby mu odhrnula vlasy ukrývajúce ranu na tvári.

"Čo sa ti stalo? Nemal by si s tým zájsť k Mungovi? Alebo aspoň za madam Pomfreyovou?"

"Je to zbytočné. Používam masť na popáleniny a na obnovu tkaniva," zahovoril to a stočil rozhovor k svojim zážitkom v Labyrinte. V skratke im opísal prečo tam musel ísť a čo sa tam udialo, vrátane faktu, že Voldemort naozaj povstal a podarilo sa mu dostať z Labyrintu skor než Harrymu.

"Páni, zdá sa, že máme väčší problém, než sme si mysleli," skonštatoval Ron. Tak ako všetci v Ráde aj on vedel, že kým je Voldemort uväznený v bludisku, nie je skutočnou hrozbou pre okolitý svet.

"Akoby to bola nejaká novinka. Odkedy sa Voldemort objavil, sú s ním len problémy," povzdychol si Harry.

"Čo budeme robiť?" spýtala sa Hermiona potichu.

"Predovšetkým, TY nebudeš robiť nič. Je to príliš nebezpečné už takto a v tvojom stave nemožeš nič riskovať, Hermiona," zarazil ju Harry okamžite a kútikom oka pozrel na Rona, ktorý súhlasne prikyvoval.

"Som tehotná, nie nemohúca," ohradila sa.

"V tomto prípade to vyjde na rovnako. V tejto vojme už príliš veľa detí prišlo o svojich rodičov a ja nedovolím, aby sa to stalo aj vo všom prípade," povedal Harry rozhodne a spomenul si na svojho krstného syna Teddyho, ktorý v poslednom boji s Voldemortom prišiel o oboch rodičov, Remusa aj Doru, tak ako kedysi Harry.

"Mia, Harry má pravdu. Naše dieťa ťa potrebuje," vmiesil sa do rozhovoru Ron.

"To dieťa potrebuje matku i otca," prerušil ho Harry a venoval obom prísny pohľad.

"Čože? Snáď si nemyslíš, že ťa v tom necháme samého?" zvolal Ron šokovane.

"To by bolo najlepšie. Už sa nedokážem pozerať, ako ma ten bastard pripravuje o všetkých, ktorých mám rád. Chce mňa? Fajn! Ale ostatných nech nechá na pokoji. Najlepšie bude, ak odtiaľto odídem veľmi ďaleko a počkám si, kým ma nenájde. A potom... potom konečne uvidíme, kto z koho," mrmlal si popod nos, nevnímajúc zhrozené pohĺady svojich priateľov. Do reality sa vrátil až keď mu Hermionina ruka spočinula na ramene.

"Čo sa s tebou deje, Harry?" spýtala sa mäkko.

"ČO by sa malo diať? Som už proste unavený z toho, že nemožem žiť svoj život tak ako by som chcel. Som ako lovná zver a on sa v hone za mnou nezastaví pred ničím," odpovedal trpko.

"Neviem, čo sa stalo, ale... Toto nie si ty, Harry. Ten Harry, ktorého poznám, sa nikdy nevzdáva bez boja a nikdy pred ničím neuteká, ba naopak. Vždy si do všetkého šiel po hlave, v bláznivej snahe všetkých zachrániť. Viem, že si myslíš, že keď odídeš, tak nás tým ochrániš, ale to nie je pravda. Voldemort, presne ako vravíš, sa nezastaví pred ničím a ak nám bude chcieť ublížiť, príde sem bez ohľadu na to, či si s nami, alebo nie. Jediné, čo by si svojim odchodom dosiahol by bolo, že sám seba utrápiš a dáš tomu kreténovi pocit, že vyhral," hovorila potichu, no jej slová mali žiadaný účinok. Unavene dosadol do najbližšieho kresla a zložil hlavu do dlaní.

"Už ďalej nemožem, Hermiona," priznal potichu, zmučeným hlasom. "nech robím čokoľvek, vždy sa to obráti proti mne. Hádam si aj ja nezaslúžim aspoň kúsok šťastia?" zaúpel zúfalo a pozrel na ňu pohľadom plným bolesti. Podišla k nemu a objala ho v snahe utíšiť ho.

"Samozrejme, že si zaslúžiš byť šťastný. Spravil si toho pre nás všetkých toľko... bolí ma pohĺad na to, ako sa trápiš," šepkala. "Nechceš mi povedať, čo sa naozaj stalo? Možno Rona oblafneš, ale mňa nie," vyzvala ho a on si až teraz všimol, že sú sami.

"Kam šiel?" spýtal sa nechápavo.

"Musel si odskočiť," mávla rukou smerom k chodbe a pozrela naňho v očakávaní vysvetlenia. Povzdychol si.

"Vedela si o tom, že má Snape sestru?" spýtal sa.

"Áno, dozvedela som sa to nedávno. Prečd niekoľkými mesiacmi som v arcíve narazila na zložku jej dcéry. Boli to klasické doklady, ktoré si na ministerstve zakladajú pri narodení každého kúzelníka. Prekvapilo ma to meno... Lilith Snapeová a tak som do tej zložky nazrela. Je to Snapeova neter, jej matka sa volá Aini," pritakala.

"Takže Lilith... tak sa volá jej dcéra?" zamumlal a premýšľal, čo viedlo Aini k tomu, aby jej dala meno tak veľmi podobné jeho matke. Aj keď... možno v tom mal prsty Snape. Ako mohol pochopiť z jeho spomienok, choval k jeho matke istú... náklonosť.

"Áno, má čosi vyše roka," dodala Hermiona.

"Hm... Aini sa dnes vydala," oznámil jej duto. Chvíľu naňho nechápavo pozerala, no potom jej to došlo.

"Chceš povedať, že ty a... " jachtala.

"Presne tak. Keby som nemusel ísť do toho prekliateho Labyrintu, mohol som byť dnes aj ja ženatý a to dieťa... Lilith, mohla byť moja dcéra," povzdychol si smutne.

"Ale... ale prečo si nám o tom nikdy nepovedal? Ako dlho to trvalo?" vyzvedala Hermiona.

"Zoznámili sme sa asi rok pred tým, než som odišiel. Bol to jej nápad, aby sme to držali v tajnosti, kým sa to nedozvie Snape. Musel som jej sľúbiť, že to nepoviem nikomu, ani vám dvom, prepáč. napokon som mal pocit, že vzhľadom k tomu, že som kedysi chodil s Ginny, nemusel by to Ron znášať práve najlepšie," priznal porazenecky.

"Rozumiem," prikývla a v tom sa vo dverách objavil Ron.

"Stalo sa niečo? Tvárite sa, akoby niekto umrel," podozrievavo si ich prezeral.

"Nič, len Harry sa nevie rozhodnúť, čo bude robiť ďalej. Navrhovala som, aby dokončil bystrozorský kurz," klamala Hermiona a nenápadne žmurkla na Harryho. Ten sa na ňu vďačne usmial.

Keď potom sedel sám vo svojom dome, obklopený tichom a tmou, skutočne premýšľal nad tým, čo so svojim životom. Po niekoľkých hodinách konečne dospel k rozhodnutiu. Unavene prešiel ku stolu a načiahol sa pre brko a pergamen.




 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.