Kapitola č.8: Promissio defensare
Veľká sieň sa plnila študentmi a Harry pozorne sledoval tváre všetkých chlapcov a dievčat, ktorí sa usádzali na svoje miesta pri jednotlivých fakuýltných stoloch. On sám sedel po Brumbálovej pravici, aby počas slávnostného zahájenia prevzal jeho riaditeľské kreslo pri učiteľskom stole. Medzi ním a Severusom dnes večer sedela aj Ginny, ktorá síce nebola učiteľkou, ale žila na hrade s Harrym a svojimi deťmi počas celého ruku a tak jej toto miesto náležite patrilo.
Všetci už boli usadení, keď Minerva McGonagallová priviedla prváčikov. Mnohí mali ustráchané výrazy, iní sa potešene rozhliadali po nádherne vyzdobenej sieni a podaktorí len napäto čakali na to, čo sa bude diať.
V tej chvíli by na radu určite prišlo triedenie, ale dnes... Albus Brumbál, oblečený v jednom zo svojich najslávnostnejších purpurových hábitov, sa postavil a vyžiadal si pozornosť všetkých prítomných.
"Moji drahí študenti... som veľmi potešený tým, že vás opäť vidím tu, v Bradaviciach, ktoré pre mňa a snáď aj pre vás veľa znamenajú. Teším sa a zároveň je mi trochu smutno, že je to naposledy, čo vás vítam ako riaditeľ tejto školy," povedal zreteľne a na chvíľu sa odmlčal, kým utíchol prekvapený šepot medzi študentmi.
"Prežil som tu krásne chvíle a vždy na vás všetkých budem s radosťou spomínať, ale je čas predať štafetu a dopriať si zaslúžený odpočinok. A preto je mi cťou, predstaviť vám vášho nového riaditeľa, ktorého samozrejme všetci poznáte," pokračoval a pozrel k učiteľskému stolu, vyzývajúc Harryho, aby pristúpil bližšie.
"Nový riaditeľom nebude nik iný, než váš profesor Obrany proti čiernej mágii, Harry Snape. Prosím, pristúpte pán profesor!" vyzval ho nahlas a nervózny Harry sa postavil pred starého riaditeľa a priateľa. Obaja vytiahli svoje prútiky a priložili ich špičkami k sebe. Tie sa v tom istom momente rozžiarili zlatým svetlom ožarujúcim tváre oboch mužov, ktorí sa teraz na seba usmievalo.
"Prisahaj! Prisahaj na svoju česť, že budeš stáť v čele tejto školy a postaráš sa o každého, kto prijme jej útočisko za vlastné. Prisahaj, že ochrániš každého študenta, učiteľa a každú inú bytosť, ktorá bude túto ochranu potrebovať! Prisahaj, tak ako to káže zákon i tvoje svedomie!" vyzval ho Brumbál a jeho prútik žiaril stále jasnejšie.
"Promissio defensare scholaris, profesor et alia ludus!"( Sľubujem, že budem chrániť študentov, učiteľov a ostatných v tejto škole) odpovedal Harry a jeho vlastný prútik zažiaril rovnako jasne ako ten Brumbálov, ba zdalo sa, akoby jeho žiaru vpíjal do seba, až nakoniec pohasla. BOlo dokonané. Harry prevzal zodpovednosť za celú školu a od tejkto chvíle bol jej riaditeľom. Veľkou sieňou sa niesol potlesk a nadšené pokriky. Harry sa rozhliadol po hale a jeho pohľad spočinul na tých, ktorí boli preňho všetkým. Severus sa tváril neutrálne, ale Harry videl tú radostmú iskru v jeho oku a jeho telom sa začal šíriť pocit radosti a šťastia, ktorý mu tak dlho chýbal. GInny sa usmievala a jej úsmev konečne po dlhých rokoch nebol len mdlý, ako tomu čast bývalo. Usmievala sa úprimne a šťastne a keď potom Harry vyhľadal v dave ešte tváre svojich detí, zdalo sa jeho šťastie dokonalé.
"Takmer dokonalé,"pomyslel si v duchu a prebehol pohľadom po prvákoch. Avšak mal ešte jednu povinnosť a tak rýchlo zaplašil dotieravé smutné myšlienky do úzadia.
"Ďakujem všetkým za milé prijatie do čela tejto školy. Dúfam, že nesklamem doveru, ktorá bola do mňa vložená a že aspoň čiastočne vyplním prázdnotu, ktorá vznikte odchodom jedného z najlepších profesorov a riaditeľov tejto školy. Pretože vy," otočil sa k Brumbálovi, "vy ste dali tejto škole jej dnešnú podobu a vytvorili ste z nej to, čím je. Nebyť vás, mnohí by dnes možno neboli tam, kde práve sú a za to vám patrí obrovská vďaka," dokončil a natiahol k Albusovi ruku.
"Ďakujem ti, moj chlapče," zašepkal a po tvári starca sa skotúľala osamelá slza dojatia.
"A teraz už pristúpme k triedeniu!" ozval sa Harry, tentoraz už sediaci v čele profesorského stola.
Keď prišla rada na Danielu, Severus na ňu povzbudivo žmurkol a jej tvár sa rozžiarila v radostnom úsmeve. Nikoho neprekvapilo, hoci jeho možno trochu mrzelo, že žiadne z Harryho detí nebolo v Zmijozeli. Všetci svorne hrdo bojovali za Nebelvír. K Severusovej smole na tom jeho mladší syn Brian, ktorý sa spolu s Eruannom pridal po škole k bystrozorom, nebol inak. A teraz už aj Daniela. Bola dedkovou poslednou nádejou, ale aj tá pohasla, keď Múdry klobúk vykríkol: Nebelvír! Severus nechápal, ako sa veci dopracovali od jedného Zmijozela hneď k niekoľkým Nebelvírom. Napriek tejto skutočnosti bol však hrdý na oboch svojich synov, rovnako ako na všetkých vnukov a vnučky, aj keď by si nikdy nepomyswlel, že ich bude toľko. Ale vlastne... veď on si nikdy nemysle, že bude mať vlastné deti, tak čomu sa čudoval?
"Zdá sa, že meno Snape už odteraz bude spomínané len v spojení s Nebelvírom," neodpustila si Minerva, aby nepospichla svojho mladšieho kolegu, keď bola oslava v plnom prúde.
"No.. vždy lepšie Nebelvír, než spojovaný s Voldemortom a jeho prívržencami," odvrkol a ona viac nemala, čo by k tomu dodala. Všetci vedeli, ako veľmi Severus ľutoval svoju mladícku chybu. "Našli ste s Harrym nejakú stopu, ktorá by ukazovala na to, že medzi novými študentmi je Lillian?" spýtala sa po chvíli opäť Severusa. na Harryho ani Ginny sa s touto otázkou neodvážila obrátiť, keďže vedela, aké je pre nich stále bolestné o dcére hovoriť.
"Bohužiaľ, nič. A nech sa dívam ako sa dívam, nevidím tu nikoho, kto by prichádzal do úvahy. Musíme sa proste zmieriť s tým, že už ju zrejme nikdy nenájdeme," povzdychol si a pohľadom zablúdil k svojmu synovi. Obdivoval ho, že sa s tým dokáza vyrovnať a hoci niekedy v slabšej chvíli podľahol veľkému tlaku, vždy sa znova postavil a šiel ďalej. Navyše, napriek žiadnym výsledkom, neprestával pátrať a sledoval každú možnú cestu, len aby Lillian našiel. A neboli by to Brian a Eru, aby teraz ako bystrozori nepátrali spoločne s ním.
Prvý týždeň ubehol ako voda a Harry práve počúval nadšené rozprávanie svojej dcéry, ktorá mu referovala snáď o všetkom, čo v tom týždni zažila. Sedela mu na kolenách a on ši všimol, že okrem neho ju počúva snáď každý bývalý riaditeľ či riaditeľka zo svojho obraz.
"A dostala som nejaké body od dedka," pochválila sa. "Je to strašne divné, oslovovať ho pán profesor. Aj keď... hovoriť tebe pán riaditeľ namiesto ocko je tiež trochu šiši," zasmiala sa a Harry sa rozosmial s ňou. V tom sa ozvalo klopanie.
"Vstúpte!" zavolal Harry a prekvapene vzhliadol ku dverám. Nikoho neočakával.
"Prepáčte, že ruším," ozval sa návštevník a jeho tmavé hnedé oči spočinuli na mladom riaditeľovi a jeho dcére.
"To je v poriadku, ako vám možem pomocť?" spýtal sa a podozrievavo si ho premeriaval.
"Som Marcus Oliviers," predstavil sa a natiahol k Harrymu ruku. Ten konečne postavil dcéru na zem a potriasol tomu neznámemu pravicou.
"Harry Snape, teší ma. Prosím, posaďte sa," ukázal na voľné kreslo a sklonil sa k Daniele, aby jej čosi pošepkal a ona s tichým pozdravom odišla z riaditeľne.
"Vaša dcéra?" spýtal sa Marcus s miernym úsmevom.
"Áno... to viete, prvý týždeň v škole. je plná dojmov," odpovedal Harry a na perách mu stále ešte ihral spokojný úsmev. "Ale som si istý, že ste neprišli, aby sme rozoberali moj súkromný život," zmenil rýchlo tému a nasadil vážny, avšak zatiaľ stále ešte priateľský výraz.
"Máte pravdu. Som si istý, že vás pán Malfoy informoval o tom, že som súkromným učiteľom jeho syna a zároveň s ním vyučujem aj vlastnú dcéru. Som si vedomý toho, že učebné osnovy sa každoročne upravujú podľa potreby a rád by som vás požiadal o možnosť do týchto osnov nahliadnúť, aby moji žiaci boli pripravení na štandartné testy MLOK a neskor samozrejme OVCE," vysvetlil Marcus dovod svojej návštevy a hoci sa tváril celkom milo, Harry mal z neho nepríjemný pocit. Ten muž naňho síce neposobil rovnako zlým dojmom ako kedysi Lucius Malfoy, ale bol si istý, že sa medzi nimi nebude dať hovoriť o priateľských vzťahoch.
"Isteže,. nevidím v tom problém. Ako vravíte, Draco Malfoy ma informoval a všetky potrebné materiály som vám už pripravil. Je len na vás, ako prisposobíte individuálny učebný plán týmto ministerským požiadavkám," odpovedal mu Harry a podal mu niekoľko zvitkov pergamenu.
"Som milo prekvapený," poevdal Marcus a znelo to úprimne. "Verím, že naša prípadná spolupráca bude prebiehať v podobnom duchu," dodal napokon a chystal sa na odchod. "Bolo mi potešením spoznať slávneho Harryho Snapea. Verím, že sa nevidíme naposledy," povedal na odchode a zavrel za sebou dvere prv, než Harry stihol čokoľvek povedať. A napriek tomu, že sa správal priateľsky, týmto posledným gestom dal najavo, že o Harrym nemá vysokú mienku.
"Škoda, že som si tiež istý, že to nie je naposledy," povzdsychol si a v rýchlosti si urobil poriadok na stole a potom už takmer bežal domov, kde naňho čakala jeho rodina.